Okrem takpovediac hmotnej podoby skratky, obvykle napísanej ozdobným písmom, sa rozmáha jej používanie vo virtuálnom internetovom priestore. Veď načo by sa mladý človek unúval dlhou kondolenciou, keď môže jednoducho naťukať tri písmenká. Natíska sa otázka, prečo sme do nášho seriálu, venovaného letectvu, zaradili informáciu o význame skratky RIP.
Tá síce skutočne nemá s lietaním nič spoločného, no predsa len sa na oblohe občas objaví. Vynáša ju do vzduchu lietadlo An-2 košického aeroklubu s poznávacou značkou OM-RIP. Stručne uvedieme základné informácie o type An-2, ktorý koncom druhej svetovej vojny začal vyvíjať konštruktér Oleg Antonov. Ten dostal požiadavku na všestranne využiteľné robustné lietadlo, ktoré by sa dobre uplatnilo vo vojenskom letectve, v poľnohospodárstve i v športovom letectve. Prototyp nového lietadla po prvý raz vzlietol v auguste 1957 a krátko potom sa rozbehla sériová výroba, ktorá – ak veríme čínskym zdrojom – trvá doteraz.
Typ An-2 sa stal megaúspešným lietadlom a jedným z najviac vyrábaných typov – celkový počet vyrobených kusov už presiahol 18 000. Po druhej svetovej vojne bolo množstvo lietadiel An-2 takpovediac „demilitarizovaných“ a v socialistických krajinách ich dostali aerokluby. V československých aerokluboch dostali lietadlá prezývku Andula a využívali sa najmä na vysadzovanie parašutistov alias paragánov. Okrem spomenutej prezývky malo lietadlo – podobne ako ostatné sovietske typy – aj polooficiálne označenie v kóde NATO: veľká Andula dostala meno po malom revolveri Colt.
Typ An-12 sa sériovo vyrábal v Kyjeve, časom i v dvanástich rôznych verziách, napríklad poľnohospodárske An-2SCh, dopravné An-2P pre 12 až 14 cestujúcich, transportné An-2T, fotoprieskumné An-2F, An-2S pre prepravu zranených či chorých.
Lietadlá An-2 postupne miznú z leteckého neba a končia na šrotoviskách. Ak dnes už Andula, ktorú sme vyfotili ešte v roku 1999, nebrázdi oblohy, môžeme len kondolovať R.I.P., OM-RIP!
Text a foto: Rado Mlýnek