LCS (Littoral Combat Ship), z hľadiska tradičnej klasifikácie odpovedajúce veľkým univerzálnym korvetám, patria k najviac kontroverzným jednotkám v modernej histórii US Navy. Podľa pôvodných zámerov z počiatku nového tisícročia malo ísť u mimoriadne rýchle plavidlá určené pre operácie v pobrežných vodách, ktoré mali nahradiť nezadržateľne starnúce fregaty triedy O. H. Perry, hliadkové člny triedy Cyclone či mínolovky tried Osprey a Avenger. Platformy boli za týmto účelom koncipované ako univerzálne nosiče troch sád modulárneho vybavenia a v závislosti od operačných potrieb mali byť priamo v oblasti nasadenia jednoducho a rýchlo adaptovateľné pre protiponorkový boj, likvidáciu malých hladinových lodí respektíve odmínovanie. Špecifikácie však boli striktne sformulované pre prípadné asymetrických konfliktov so štátmi ako Irán či KLDR a už roky neodpovedajú potrebám hroziacich konfliktov vysokej intenzity s dobre vybavenými protivníkmi (teda ČLR a Ruskou federáciou). Ďalšie nemalé problémy spôsobilo rozhodnutie US Navy z roku 2010 pristúpiť miesto výberu jedného typu k akvizícii dvoch úplne odlišných tried. Konkrétne ide o relatívne konvenčnú jednotrupú Freedom spoločnosti Lockheed Martin a avantgardné hliníkové trimarany triedy Independence firmy Austal USA.
Admiráli verzus kongresmani
Prvé postavené exempláre oboch typov ale sužovalo množstvo technických problémov spojených najmä s pohonom umožňujúcim vyvinutie rýchlostí prekračujúcich veľmi vysokú hodnotu 40 uzlov (udáva sa až okolo 45 – 47 uzlov), vznikom štrukturálnych trhlín trupu a taktiež vysoké prevádzkové náklady. Anabázou si prešiel aj vývoj modulárnych sád, z ktorých bola dlhodobo operačne spôsobilá len najjednoduchšia pre boj s malými plavidlami a až v máji 2023 ju za cenu drastického prekročenia rozpočtu nasledovala odmínovacia. Vývoj protiponorkovej však bol v minulom roku pre nevyriešiteľné problémy úplne zrušený v rámci zatiaľ poslednej z mnohých reštrukturalizácií predsavzatia. Velenie US Navy totiž už dlhodobo nešetrí kritikov na adresu programu ako aj parametrov LCS (najmä ohľadom slabej výzbroje a nízkej odolnosti) a opakovane sa ich počty snažilo zoškrtať, čo sa ale spočiatku nedarilo presadiť kvôli odporu Kongresu. Čiastočný úspech sa dostavil v roku 2014, keď došlo k zredukovanou objednávok z celkovo 52 na 32 jednotiek. Počty však boli neskôr navýšené na súčasných 35, z toho 16 triedy Freedom a 19 triedy Independence. Následne padlo v roku 2016 rozhodnutie využívať úvodnú štvoricu výlučne na testovanie a o štyri roky neskôr bol vynesený ortieľ previesť plavidla v marci 2021 rovno do rezervy.
To bol zlomový moment, keď už peripetie spojené s neustálym zvyšovaním beztak astronomických výdajov prerástli aj najvernejších obhajcov programu. US Navy sa tak nakoniec predsa len podarilo presadiť redukcie a počiatkom roka 2022 zamýšľalo do budúcna využívať len 24 jednotiek. Desať malo byť triedy Freedom a 14 triedy Independence, pričom prvé mali byť na stálo konfigurované pre boj s malými hladinovými cieľmi a druhé pre odmínovanie. Tým pádom bolo upustené od jednej hlavných proponovaných a doslova draho zaplatených devíz LCS v podobe rýchlej adaptovateľnosti pre plnenie iných úloh. Navyše aj napriek skutočnosti, že vtedy už bolo dokončených 28 plavidiel (12 triedy Freedom a 16 triedy Independence), produkcia mala pokračovať v súlade s poslednými plánmi. Námorníctvo totiž plánovalo vyradiť šesť respektíve päť najstarších a najviac problémových exemplárov, ktoré mali byť ponúknuté na predaj spojencom za výhodnú cenu. Situácie je však momentálne nejasná, keďže v návrhu rozpočtu na fiškálny rok 2023 bolo zmieňované vyradenie až deviatich jednotiek triedy Freedom (v nadväznosti na prototyp), končiac USS St. Louis (LCS 19) uvedenou do služby len v auguste 2020. Osud štyroch sa mal naplniť v 31. marca, ďalšej trojice 30. júna a zvyšných koncom septembra. Senát ale nakoniec odsúhlasil len štyri nespresnené lode, pričom zatiaľ bola fakticky vyškrtnutá iba USS Sioux City (rozpočtový rok 2023 sa pritom končí 30. septembra).
Napriek snahe zbaviť sa kontroverzných plavidiel, pre ktoré sa nepodarilo nájsť zmysluplné využitie, teda rady námorníctva počnúc rokom 2021 opustili len po dva exempláre z každej triedy. Konkrétne šlo o USS Freedom (LCS 1), USS Independence (LCS 2), USS Coronado (LCS 4) a USS Sioux City (LCS 11). Najstarší z nich bol prevádzkovaný 13 rokov a najmladší len päť, pričom projektovaná životnosť bola 25 rokov (podobné lode slúžia v iných flotách často až 30 – 40 rokov). Do konca mesiaca sa ukáže, či admiráli presadili ukončenie kariéry aj ďalších troch jednotiek triedy Freedom. V budúcom fiškálnom roku každopádne majú nasledovať trimarany USS Jackson (LCS 6) a USS Montgomery (LCS 8) uvedené do činnosti v rokoch 2015 – 2016, čo už bolo odsúhlasené zákonodarcami.
Text: Ivan Zajac
Foto: Lockheed Martin, US Navy
