MENU

Drony Bayraktar kontra RSF: Prežije len ten, kto sa vie prispôsobiť

Vojenské letectvo Sudánu je príkladom vzdušných síl budovaných nie primárne na obranu pred vonkajším nepriateľom, ale na udržiavanie vnútornej moci štátu. Od nezávislosti v roku 1956 sa jeho operačná logika formovala v podmienkach permanentnej vnútornej nestability a následnej stratégie adaptácie na extrémne podmienky ako južná občianska vojna, Dárfúr, Južný Kordofán, Modrý Níl a napokon vojna so zoskupením RSF, trvajúca od apríla 2023. V nej sa ako jeden z kľúčových momentov ukazuje nasadenie bezpilotných prostriedkov Bayraktar TB2 a Akıncı tureckej výroby.

Sudánske vzdušné sily (Sudanese Air Force, ďalej len SuAF) vznikli a vyvíjali sa v prostredí, kde bol ozbrojený konfl ikt skôr pravidlom než výnimkou. Od získania nezávislosti v roku 1956 bol Sudán štátom s trvalým napätím medzi centrom v Chartúme a periférnymi regiónmi, pričom vojenské režimy generálov Abbúda, Nimeirího a al-Bašíra opakovane využívali letectvo ako nástroj represie. Bombardovanie povstaleckých oblastí, ničenie  zásobovacích trás a demonštratívne údery proti civilnej infraštruktúre formovali charakter SuAF ako klasických vzdušných síl primárne zameraných na protipovstalecký boj. Dôraz sa kládol na relatívne prevádzkovo  nenáročné bojové lietadlá sovietskeho či eventuálne čínskeho pôvodu, improvizované bombardovanie z transportných lietadiel a rozsiahle nasadenie vrtuľníkov. Budovanie schopností protivzdušnej obrany (PVO) v  konvenčnom zmysle nebolo prioritou. Rozhodujúca bola schopnosť zasahovať proti mobilným povstaleckým skupinám v ťažko prístupnom teréne Dárfúru, Kordofánu a pohraničných oblastí a v prípade potreby „potrestať“ civilné obyvateľstvo bombardovaním za využitia dopravných lietadiel.

Sudánske vzdušné sily
SuAF vstupovali do roku 2023 ako organizácia oslabená ekonomickým úpadkom krajiny a závislá od improvizovaného udržiavania techniky. V apríli 2023 boli sily SuAF koncentrované na niekoľkých leteckých základniach. Hlavnou bola Wadi Sayyidna severne od Omdurmanu, kde boli dislokované jednotky No. 2 a No. 10 Squadron s približne dvoma desiatkami stíhacích strojov MiG-29SE. Ide o exportný variant modifikácie Izdelije 9-13S s menej výkonným radarom N-019ME, avšak so schopnosťou použiť rakety R-27ER a RVV-AE (ktoré ale nemali vzhľadom na operačné potreby SuAF veľké využitie)

Text: Miloš Šípoš
Foto: Baykar

Více se dočtete v časopisu ATM 3/2026, kterého elektronická verze vyšla 25. 2. 2025 a tištěná v pátek 27. 2. 2026.

Obsah ATM 3/2026 naleznete – ZDE

Elektronickou verzi časopisu si můžete zakoupit – ZDE

Tištěnou verzi časopisu si můžete zakoupit – ZDE

Předplatné časopisu si můžete zakoupit – ZDE

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.

Top