Z francúzsko-nemeckého programu MGCS (Main Ground Combat System) iniciovaného v roku 2017 má vzísť rodina obrnených vozidiel, zahŕňajúca aj tanky. Jeho omeškanie ale značí, že dodávky nástupcov typu Leclerc sa nezačnú skôr ako v roku 2040 (podľa pesimistov až v roku 2045). Päť až desaťročný sklz si vynúti dodatočné investície do stávajúceho arzenálu francúzskej armády. Jedným zo zvažovaných riešení problému je ďalšia modernizácia 200 tankov Leclerc, ktoré v súčasnosti prechádzajú v rámci programu Scorpion upgradom na štandard XLR. Ten je zameraný na posilnenie pancierovania či obmenu elektroniky, optroniky a iných zastaraných systémov, ktorých produkcia sa už skončila. Úpravy sa však netýkajú pohonu, sužovaného v posledných rokoch čoraz nižšou spoľahlivosťou, spojenou s nárastom prevádzkových nákladov. Predpokladané prevádzkovanie Leclercu až do piatej dekády tisícročia si preto zrejme bude vyžadovať jeho výmenu.
Prečítajte si tiež
Nové informácie o upgrade tankov Leclerc
Francúzske vozidlá sú charakteristické použitím unikátnej pohonnej jednotky kombinujúcej diesel Cummins Wärtsilä V8X-1500 Hyperbar s plynovou turbínou Safran Helicopter Engines TM-307B a prevodovkou SESM ESM 500. Turbína primárne plní funkciu mimoriadne výkonného turbokompresoru, zabezpečujúceho preplňovanie vznetového motoru pod vyšším tlakom než konvenčné turbokompresory. Pri vypnutom diesely zase slúži ako pomocný zdroj elektrickej energie. Výhodou tohto riešenia je kompaktnosť a nízka hmotnosť, nedostatkom je vyššia spotreba paliva ako v prípade bežných dieselov (aj keď nižšia ako pri plynových turbínach). Neustály pokles spoľahlivosti motorov Leclercov súvisí hlavne s ich rastúcim opotrebením a s nedostatkom náhradných dielov. Produkcia agregátov ako aj komponentov pohonu totiž už dávnejšie skončila (samotných tankov v roku 2007). Ich jediným zdrojom preto je cca 200 najstarších z celkovo 406 vozidiel vyrobených počnúc rokom 1991, ktoré boli uložené do rezervy a sú systematicky „kanibalizované“. Stojí za zmienku, že neznámy počet z nich už bol aj napriek relatívne nízkemu veku zošrotovaný (!).
Niektorými francúzskymi politikmi navrhovaným riešením je zámena pôvodného pohonu za tzv. Europowerpack z exportnej verzie Leclerc Tropicalisé kúpenej Spojenými arabskými emirátmi (ktoré neskôr darovali 80 z 354 vyprodukovaných tankov Jordánsku). Ten tvorí nemecký diesel MTU MT883 KA-500 s prevodovkou RENK HSWL 295TM s rovnakým maximálnym výkonom 1118 kW. Istým problémom ale je skutočnosť, že jeho inštalácia by si vyžadovala úpravy motorového priestoru spojené s predĺžením korby o 15 cm. Stojí za zmienku, že Europowerpack využíva aj francúzska uvoľňovacia verzia Leclercu zvaná DNG/ DCL (Dépanneur Nouvelle Génération/ Dépanneur du Char Leclerc). Tá je však postavená na pozmenenom podvozku so siedmimi pármi pojazdových kolies miesto šiestich.
Alternatívnou je obstaranie menšieho počtu úplne nových tankov E-MBT (Enhanced Main Battle Tank), ktoré by znížilo vyťaženie flotily Leclercov počas preklenovacieho obdobia do príchodu MGCS. Ide o konštrukciu proponovanú konzorciom KNDS, čo je združenie francúzskej zbrojovky Nexter Group a nemeckej Krauss-Maffei Wegmann. E-MBT, ktorého technologický demonštrátor bol prvý krát predstavený na veľtrhoch Eurosatory 2018, predstavuje vo svojej súčasnej podobe kombináciu zásadne upravenej veže Leclercu a modifikovaného podvozku nemeckého tanku Leopard 2A7. Úvodná zákazka Armée de Terre by navyše mohla prilákať zahraničných záujemcov, čo by určite privítal francúzsky priemysel, ktorý od ukončenia výroby Leclercu nevyprodukoval žiadny tanky.
Text: Ivan Zajac
Foto: Armée de Terre, KNDS
