Sily NATO Airborne Early Warning and Control Force v súčasnosti vlastnia ešte 14 z pôvodne osemnástich exemplárov E-3A Sentry dodaných v období 1982 – 1985. Jeden stroj totiž havaroval a tri už boli vyradené, pričom do roku 2035 by ich mali nasledovať aj zvyšné exempláre. Za účelom obstarania náhrady za E-3A bol vo februári 2017 formálne rozbehnutý program AFSC (Alliance Future Surveillance and Control), v rámci ktorého bolo spočiatku posudzovaných šesť ponúk. Ako už bolo zmienené, preferovanou voľbou sa stal E-7A či tiež Boeing 737 AEW&C, využívajúci militarizovanú platformu civilnému modelu Boeing 737 Next Generation. Kľúčovými súčasťami jeho špeciálneho vybavenia sú multifunkčný radar Northrop Grumman MESA (Multi-Role Electronically Scanned Array) so štyrmi pevnými anténami kategórie AESA s dosahom do 600 km a systémy pre rádiotechnický prieskum s dosahom do 850 km. Ďalším krokom programu AFSC bude úvodná etapa akvizičného procesu zvaná iAFSC (initial AFSC), zahŕňajúca uzavretie kontraktu na dodanie prvých šiestich lietadiel prostredníctvom medzivládnej procedúry FMS (Foreign Military Sales). Tie majú dosiahnuť vstupnú operačnú spôsobilosť v roku 2031. Celkový plánovaný počet nástupcov E-3A zatiaľ nie je známy.
Voľba typu E-7A nie je väčším prekvapením. Wedgetail bol síce pôvodne vyvinutý na zákazku Austrálie, ktorá odobrala šesť strojov v období 2009 – 2012, čoskoro však zaujal aj iných odberateľov. Následne si totiž tieto lietadlá obstarali vzdušné sily Turecka (4 ks) a Južnej Kórey (4 ks). Kľúčov význam pri výbere E-7A pre NATO však jednoznačne zohral fakt, že rovnako sa rozhodli aj ďalší dvaja užívatelia strojov rodiny E-3. V roku 2019 si totiž Wedgetail objednalo aj Spojené kráľovstvo (3 ks) a vo februári súčasného roku zase USA (prvé dva z plánových 26 ks). Podľa agentúry NSPA je E-7A jediným systémom svojej kategórie v súčasnosti spĺňajúcim všetky požiadavky NATO dostupným v stanovenom termíne.
Text: Ivan Zajac
Foto: Boeing, RAAF