Atény v júni 2022 oficiálne požiadali o dodanie 20 F-35A s opciou na ďalších 20. Dokument DSCA (Defense Security Cooperation Agency) však zmieňuje celkový počet 40 exemplárov. Ďalej má ísť o 42 motorov Pratt & Whitney F135-PW-100 (z toho 2 rezervné), spojovacie a navigačné systémy, klamné ciele, výstražné systémy, IFF systémy a množstvo iného vybavenia. Ponuka zahŕňa aj náhradné diely, rôzne príslušenstvo, údržbu, náradie, diagnostické a logistické systémy, výcvik a trenažéry, simulátory či iné výcvikové zariadenia, technickú a logistickú podporu, dokumentáciu a iné položky. Potenciálny obchod sa má uskutočniť prostredníctvom programu Foreign Military Sales, pričom hlavnými kontraktormi budú spoločnosti Lockheed Martin Aeronautics Company a Pratt & Whitney Military Engines.
Prečítajte si tiež
Washington požehnal predaj vrtuľníkov UH‑60M Chorvátsku
V prípade uzavretia zákazky do šiestich mesiacov sa Grécko stane devätnástym užívateľom F-35A po ČR a dodávky by sa mohli podľa niektorých správ začať údajne už v období 2028 – 2029. V kontexte českej zákazky s prevzatím prvých lietadiel plánovaným až na rok 2031 sa však javí byť reálnejší počiatok budúcej dekády. Úvodných 20 strojov má nahradiť posledné stíhacie bombardéry F-4E (AUP) Phantom II zmodernizované v rámci programu Peace Icarus 2000 slúžiace v jednotke 338. Mira. Grécke letectvo s príchodom strojov 5. generácie získa technologickú prevahu nad svojim odvekým tureckým rivalom, ktorého vzdušné sily budú ešte dlho odkázané na o generáciu staršie lietadlá rodiny F-16. Aktuálna ponuka na F-35A je v gréckych médiách každopádne veľmi kritizovaná kvôli premrštenej cene či absencii offsetu.
Schválenie predaja F-35A síce bolo očakávaným krokom, zrejme však bolo previazané s poskytnutím techniky sovietskej a ruskej výroby z arzenálu grécky ozbrojených síl Ukrajine. Vzápätí sa totiž objavili správy, že Atény konečne odsúhlasili od roku 2022 odkladané darovanie množstvo systémov Kyjevu výmenou za vojenskú pomoc USA vo výške do 200 miliónov USD. Časť z tejto čiastky má údajne pokryť obstaranie leteckých tankerov KC-135. Vzhľadom na súčasnú situáciu na bojisku nesporne patria k najžiadanejším systémy PVO. Grécko má rozhodne čo ponúknuť, keďže využíva raketové systémy stredného dosahu S-300PMU-1, mobilné systémy krátkeho dosahu Osa-AK/AKM a Tor-M1 či 23 mm dvojkanóny ZU-23-2.
Text: Ivan Zajac
Foto: Lockheed Martin, Hellenic Air Force
