TOS-3 Drakon spoločnosti Omsktransmaš, ktorého existencia bola prvý krát odhalená len počiatkom roku, je pokračovaním vývojovej vetvy systémov TOS-1 Buratino a TOS-1A Solncepjok na tankových podvozkoch. Najnovší člen rodiny lokálne klasifikovanej ako ťažké plameňomety (Tiaželaja Ogňometnaja Sistema) na rozdiel od svojich predchodcov nevyužíva platformu T-72A, ale modernejšiu T-72B3M. Ďalším dôležitým rozdielom je zníženie počtu hlavní odpaľovacieho zariadenia (OZ) na 15 proti 24 u TOS-1A či 30 u pôvodného TOS-1. Dôvodom je zrejme použitie výkonnejšej munície, ktorá je súdiac podľa väčšej dĺžky OZ pravdepodobne zhodná s modelom TOS-2 Tosočka na 6×6 kolesovom podvozku Ural-63706-0120 (s 18 OZ). Ide o strely s maximálnym dosahom 15 km (podľa časti zdrojov viac ako 20 km), čo je výrazný pokrok proti 2,7 – 3,5 km respektíve 6 km u starších typov. Ako ukazujú skúsenosti z konfliktu na Ukrajine, práve krátky dostrel je považovaný za hlavnú slabinu inak obávaných systémov TOS-1A. Raketomety totiž boli nadmerne vystavované činnosti protivníka, kvôli čomu utrpeli ťažké straty spôsobené najmä kamikadze FPV dronmi, PTRS či delostrelectvom. Predĺženie dostrelu umožňuje nasadenie TOS-2 a TOS-3 z bezpečnejšej vzdialenosti mimo dosahu značnej časti z týchto prostriedkov.
Z iných viditeľných vylepšení ide o továrensky inštalovaný prídavný „mrežový“ pancier chrániaci zhora a zo strán blok OZ pred efektormi využívajúcimi jednoduché kumulatívne hlavice. Ide hlavne o FPV drony, ktorých navedenie má skomplikovať rušič viditeľný na mrežovej strieške. Ďalej sa dá predpokladať, že TOS-3 rovnako ako TOS-2 disponuje novým satelitným navigačným systémom a automatizovaným systémom riadenia paľby prepojeným prostredníctvom datalinkov so systémami velenia. Prínosom týchto zariadení je rýchlejšie zaujatie či opustenie palebných pozícií a zvýšenie často kritizovanej nízkej presnosti streľby.
Text: Ivan Zajac
Foto: MO RF
