Napadlo by vám v bežný deň zjesť dvojitú porciu hlavného jedla, preložiť to piatimi zákuskami a dotlačiť sa údenou šunkou? Väčšina asi krúti hlavou. Napriek tomu pri štedrovečernom stole mnohých nezastaví ani to, že si už opasok museli povoliť o dve dierky. Podľa jednej zo štúdií počas Vianoc totiž o jedle nepremýšľame ako o prostriedku na utíšenie hladu, ale ako o zdroji potešenia a slasti. Aké to má následky?
Naši predkovia si uvedomovali, že každý deň nie je nedeľa, a tak si v tento sviatočný deň dopriali viac jedla aj oddychu. Samozrejme, s tým, že od pondelka do soboty budú mať zase viac roboty ako toho, čo bude pod zub. Dnes však máme nedeľu – prinajmenšom, čo sa stravy týka – každý deň. Aby sme teda sviatky urobili sviatočné, máme pocit, že musíme mať na stole raz toľko. Na Vianoce tak nakupujeme aj potraviny, ktoré by sme si inak nekúpili, a keď aj áno, tak určite nie v takom množstve. Napriek tomu, že náš žalúdok je v bežný deň aj počas sviatkov stále rovnaký – len o máličko väčší ako päsť. Viete si predstaviť, čo s ním spraví, keď do neho natlačíme všetko to, čo je v našej špajze plus časť zásob príbuzných, ktorí sa na sviatky pripravili podobne, takže odmietnutie berú ako urážku? Jednoducho si musíte dať. Predsa sa to nevyhodí…
Pomoc, nemôžem dýchať!
Pre predstavu, priemerné jedlo z mäsa alebo rýb, zemiakov, zeleniny a pohára vína, ktoré skonzumujeme v bežný deň, obsahuje približne 2000 – 3000 kilojoulov, čo je zhruba polovica až tretina toho, čo spáli priemerný dospelý človek za jeden deň. Ak však dáme na stôl sviatočnú hostinu s niekoľkými druhmi „chuťoviek“, štyrmi až piatimi pohármi vína, hlavným chodom, dezertom a vianočným pečivom, pozeráme sa podľa portálu Lekár.sk na viac ako 8000 kilojoulov. Aj keď ide len o odhad, dáva to približnú predstavu, prečo sa na konci Štedrého dňa často cítime, ako by cez nás prešiel parný valec. Jedným z prvých príznakov prejedenia je totiž pocit nedostatku vzduchu. Náš preplnený žalúdok tlačí na bránicu a obmedzuje tak kapacitu pľúc. Množstvo jedla v žalúdku, zmes tukov a sacharidov tiež spôsobí, že náš inzulín začne pracovať na plné obrátky, čo spôsobí, že sa po veľkom jedle cítime unavení a ospalí aj niekoľko hodín. Ťažké to má navyše aj srdce, keďže prietok krvi je po prejedení presmerovaný do tráviaceho systému, čo spôsobuje zmenšenie objemu tej krvi, ktorá cirkuluje zvyškom tela.
Prejedaním si ničíme aj imunitu
Ohrozený je zároveň aj imunitný systém. „Správne trávenie totiž úzko súvisí s imunitou, keďže veľká časť imunitného systému sa nachádza v črevách v podobe miliónov mikroorganizmov,“ upozorňuje odborník na imunitu z biotechnologickej spoločnosti Natures, Adrián Doboly. „Aby sme ich mali dostatok, potrebuje dospelý človek získať zo stravy denne primerané množstvo vlákniny, probiotík a tiež beta glukánov, ktoré dodávajú týmto mikroorganizmom a ďalším imunitným bunkám energiu.“ Kalorické jedlá a minimum pohybu sa, naopak, podľa neho podpisujú pod to, že imunitný systém nefunguje a sme náchylnejší na choroby, ktoré na nás útočia.
Odborník na imunitu: Ak tráviaci systém zaťažíme, nevie, čo skôr
V súvislosti so sviatkami odborníci upozorňujú, že jeme často očami, inými slovami kŕmime sa, lebo máme jedlo na očiach, nie preto, že sme hladní. Čo si však užívajú naše zmysly, málokedy hodnotí rovnako nadšene tráviaci systém. Ako to podľa Ing. Andreja Dobolyho z biotechnologickej spoločnosti Natures dáva najavo?
Ak to teda s jedlom preženieme, väčšinou prichádzajú bolesti žalúdka, laxatívne prejavy, nevoľnosti, môžeme byť nafúknutí a je nám celkovo ťažko. Veľkým problémom je, keď v priebehu krátkeho času do seba ľudia doslova nahádžu slané, sladké, kyslé, mastné a zavŕšia to alkoholom. Toto škodí celému tráviacemu traktu, ktorý zrazu nevie, čo má robiť skôr. Aby mohol žalúdok pojať nadmerné množstvo jedla, musí úmerne zväčšiť svoj objem a začne tlačiť na iné orgány. Okrem bolesti žalúdka tak môže dôjsť aj k celkovému diskomfortu organizmu, ktorý sa obvykle prejavuje únavou a ospalosťou. Dôsledkom nadmerného naplnenia žalúdka môže byť aj pretečenie žalúdočných štiav do pažeráka a pocity pálenia záhy. Nadmerná konzumácia alkoholu má navyše za následok doslova chemický rozvrat organizmu, ktorého regenerácia môže trvať aj niekoľko dní, počas ktorých sme menej odolní voči infekčným nástrahám.
Ako to napraviť? Teda okrem sľubov, že nabudúce už z vianočného stola nezjeme všetko, čo nezjedlo nás…
Hovorí sa, že kvapka prevencie je lepšia ako more liečby. Takže najlepšie je si ten sľub dať už tento rok. Napríklad môžeme majonézový šalát nahradiť alebo prinajmenšom doplniť čerstvým zeleninovým šalátom. Ten nám dodá vitamíny a vlákninu potrebnú pre uľahčenie trávenia. Skôr než sa po jedle dostaneme ku koláčom, dajme si chvíľu odstup a „neládujme“ ich rovno do preplneného žalúdka. Telo sa nám odvďačí dobrým, nezaťaženým pocitom a sviatočnú náladu si môžeme tým viac užiť.
Upozorňujete na to, že dôsledkom nesprávnej sviatočnej životosprávy je aj strata imunity. Takže virózy a chrípky, s ktorými sa v prvých týždňoch roka stretávame najčastejšie, môžu byť zapríčinené aj tým, že sme si počas sviatkov nedali pozor na jedálny lístok?
Nezvaľoval by som to len jedálny lístok, skôr na alkoholické nápoje počas vianočných a silvestrovských osláv. Ak máme totiž vypité, necítime napríklad chlad a telo je náchylnejšie na prechladnutie a infekcie. Na druhej strane, mnohí počas sviatkov vyznávajú doslova papučovú kultúru – oddychujú či ležia pred televízorom, čo črevám, v ktorých sa nachádza podstatná časť imunitného systému, dlhodobo neprospieva. Odporúčam preto striedať pasívny oddych s aktívnym – vybrať sa každý deň na prechádzku a nadýchať sa čerstvého vzduchu.
To asi neplatí len o Vianociach. Ako sa stravovať celkovo, aby sme neohrozovali imunitu?
Pestro. Diabetológovia odporúčajú, aby sme jedálny lístok mali rozdelený na štvrtiny. Prvé dve štvrtiny stravy by malo tvoriť ovocie, zelenina, vlákniny v čo najprirodzenejšej forme, ďalšia štvrtina by mali byť bielkoviny a posledná sacharidy. Dodržiavanie tohto pomeru výrazne pomáha tráviacemu traktu, od ktorého sa odvíja aj imunitný systém. Zároveň je dokázané spojenie medzi zdravím tráviaceho traktu s psychickým zdravím a mentálnou kondíciou.
Ako sa vyhnúť vianočnému prejedaniu?
Aj keď to myslíme dobre, z Vianoc ako sviatkov pokoja si často vyrobíme skôr sviatky stresu a veľkých porcií jedla. Výčitky potláčame tým, že je to len raz do roka a tak môžeme. Nebude však lepšie ich nedopustiť? Skúsme to takto:
Nakupujte menej
Aj keď je náročné nepodľahnúť špeciálnym vianočným ponukám jedla, myslite na to, že váš žalúdok nie je o nič väčší ako v bežný deň, a aj keď budete len „uždibovať“, všetko sa to zráta a výsledok nájdete po sviatkoch na váhe.
Nezabúdajme, že vianočné sviatky nie sú len o jedle
Užívajte si naplno stretávanie s rodinou, priateľmi a nespájajte všetko nutne s jedlom.
Nemyslite čiernobielo
Kormidlujte svoje vianočné myšlienky typu „teraz si doprajem a chudnúť začínam až od nového roka“, ktoré vedú iba k zbytočnému prejedaniu. Pokúste sa o celoročný postoj „všetko s mierou“.
Pohyb, pohyb a zase ten pohyb
Na pohyb skutočne nezabúdajte. Po rodinnej prechádzke si vychutnáte ležanie pred obrazovkou oveľa viac, než keby ste tam ležali celý deň.
Prvé sústo chutí najlepšie
Po prechádzke si môžete bez výčitiek pochutnať na svojom obľúbenom zákusku, nie je však nutné ich zjesť hneď celý plech. Na treťom, piatom či desiatom kúsku už si určite nepochutnáte tak ako na prvom. Pôžitok z jedla totiž nerastie s jeho množstvom.
Zdroj: STOB
Foto: archív A. D. a Pixabay
