Červená repa je tradičná zimná zelenina, ale je dostupná po celý rok. Zatiaľ čo predtým sme ju mali spojenú hlavne so spomienkou na sterilizovaný šalát v školskej jedálni, ktorý sa netešil veľkej obľube, dnes je jej využitie v kuchyni oveľa rafinovanejšie. O repe sa hovorí, že predlžuje život.
V Európe sa červená repa začala pestovať v 17. storočí, ale v starovekej Perzii ju používali už pred štyrmi tisíckami rokov. V súčasnej dobe sa najviac pestuje vo východnej Európe a v USA a dosiaľ divo rastie na celom severnom pobreží Stredozemného mora, v Malej a Strednej Ázii, Iráne, Indii a v Číne. Červená repa obsahuje všetky hlavné živiny – bielkoviny, tuky i sacharidy (prevažuje sacharóza). Nájdeme v nej rozpustnú i nerozpustnú vlákninu.
Z minerálnych látok v repe dominujú zásadité prvky, najmä horčík a zinok, zo stopových prvkov selén a meď. Z vitamínov je to najmä vitamín C a ďalej vitamíny skupiny B a vitamín E. Okrem toho červená repa obsahuje ešte rad ďalších bioaktívnych látok.
Konzumácia červenej repy stimuluje činnosť pečene, repa pôsobí aj mierne preháňavo. Odporúča sa na spevnenie stien najmenších cievok (kapilár) a obnovenie ich pružnosti. V zložení červenej repy treba pre objektivitu spomenúť i vyšší obsah sodíka, purínových látok alebo kyselinu šťaveľovú.
Upravená červená repa ako súčasť boršču sa servírovala v kozme (v tube), keď sa vesmírna loď Apollo 18 stretla so Sojuzom 19.
Potravinárske okienko
Pigmenty v červenej repe sa nazývajú betanínová červeň. Betanín je absolútne bezpečný, má dokonca antioxidačné účinky, a môže sa využívať ako farbivo v potravinárstve – pre jeho nízku stabilitu sa ním však farbia hlavne potraviny s kratšou trvanlivosťou, najčastejšie mliečne a mäsové výrobky. Môže byť i súčasťou nealkoholických nápojov alebo niektorých cukroviniek. Taliani používajú betanín na sfarbovanie cestovín.
V kuchyni
Tepelná úprava červenej repy je trochu náročnejšia, ale nie náročná. Dôležité je hľuzy opatrne umyť, aby pred varením (alebo iným spôsobom úpravy) nedošlo k poškodeniu povrchu šupky. Inak by repa počas zhruba hodinového varenia stratila farbu (ale zato by sa vám krásne zafarbil hrniec). V porovnaní so surovou repou sa tá varená lepšie lúpe.
Uvarené a olúpané hľuzy repy majú všestranné využitie. V Rusku, na Ukrajine a v Poľsku je červená repa neodmysliteľnou súčasťou slávneho boršču. Šalát z červenej repy alebo repa s cibuľkou, ochutená červeným vínom, soľou a cukrom sa výborne hodí k minútkam. Repa sa však nemusí len variť, skvelo chutí i pečená, použiť sa dá aj ako surová. Surovú repu môžeme pridať napríklad do šalátov a stále obľúbenejšie sú husté mixované nápoje smoothies, do ktorých je červená repa vďačnou surovinou. Populárne sú i malé buľvičky repy (baby beets), ktoré majú priemer maximálne 4 cm a sú efektné napríklad ako zeleninová obloha. Repa nakladaná v sladkokyslom náleve má však stále miesto na našich tanieroch.
