Med je jedným z najväčších zázrakov prírody, ale málokto si uvedomuje, aký úžasný tímový výkon stojí za každou lyžičkou. Aby vznikol jediný kilogram medu, musia včely navštíviť približne tri milióny kvetov a nalietať takmer 90-tisíc kilometrov, čo je viac ako dva obvody zeme okolo rovníka. Napriek tomu, vďaka organizovanej práci celého úľa, je možné vyprodukovať dostatočné množstvo medu pre včelstvo aj pre nás.
Život včely
Priemerná včela, ktorá zbiera nektár, žije asi 5 až 6 týždňov. Počas tejto krátkej doby stihne nalietať obrovské vzdialenosti a vyprodukovať približne dvanástinu čajovej lyžičky medu.
Včely majú špeciálny spôsob komunikácie – tzv. „včelí tanec“. Keď včela zberačka objaví výdatný zdroj nektáru, vráti sa do úľa a prostredníctvom zložitých pohybov informuje ostatné včely o presnom mieste, kde sa nachádzajú kvety. Tento tanec obsahuje informácie o vzdialenosti, smere a kvalite.
Aby chránila med pred baktériami a mikroorganizmami, včela produkuje počas zberu nektáru enzým zvaný invertáza. Tento enzým premieňa cukry z nektáru na jednoduchšie cukry (glukózu a fruktózu), čo umožňuje dlhodobé uchovanie medu bez toho, aby sa pokazil. Zberačky majú na zadných nohách „košíčky“, ktoré slúžia na prenos peľu späť do úľa. Okrem toho majú na tele aj špeciálne chĺpky, ktoré zachytávajú peľ z kvetov. Pri každom kontakte s kvetmi tak včely nevedomky opeľujú rastliny, čím im pomáhajú pri raste plodín.
Včely sú vynikajúcimi navigátormi, ktoré dokážu s neuveriteľnou presnosťou nájsť cestu späť do svojho úľa aj z veľkých vzdialeností. Ich orientačný zmysel je fascinujúci. Ako hlavný orientačný bod využívajú slnko. Dokážu si zapamätať polohu slnka vzhľadom na úľ a následne sa podľa nej orientovať aj pri zmenách jeho polohy počas dňa. Dokonca aj keď je slnko zakryté mrakmi, včely dokážu vnímať polarizované svetlo, ktoré preniká cez oblaky.
Život v úli
Keď sa včela zberačka vráti do úľa s nektárom a peľom, spustí sa v úli celá séria procesov. Každá včela má svoje presne určené úlohy, aby sa zabezpečilo spracovanie prineseného materiálu. Po návrate do úľa včela zberačka odovzdáva nektár iným včelám, ktoré sú zodpovedné za jeho spracovanie. Tento proces prebieha tak, že zberačka vypustí kvapku nektáru z medového vačku a iná včela si ho preberie do svojich úst. Tento proces zabezpečí dôkladnejšie premiešanie nektáru s enzýmami, čo je nevyhnutné pre jeho konzerváciu a následnú premenu na med.
Po tom, ako včely prenesú nektár do bunkových plástov, začína sa proces odparovania vody. Nektár obsahuje vysoký podiel vody, ktorý je potrebné znížiť, aby sa premenil na hustý med. Včely mávajú krídlami a vytvárajú v úli prúdenie vzduchu, čím urýchľujú odparovanie vody z nektáru. Tento proces trvá niekoľko dní, až kým obsah vody neklesne na približne 18 %. Keď je nektár dostatočne zahustený, včely ho uzatvoria voskovým viečkom, aby ho chránili pred vlhkosťou a mikroorganizmami.
Kým sa zberačky starajú o zber nektáru a peľu, ďalšie včely v úli, tzv. krmičky, zabezpečujú kŕmenie kráľovnej a lariev. Všetky larvy v úli sú počas prvých troch dní života kŕmené materskou kašičkou, budúca kráľovná je kŕmená materskou kašičkou počas celého vývoja. To spôsobuje, že sa z larvy vyvinie plne plodná kráľovná, ktorá môže žiť až päť rokov a denne klásť tisíce vajíčok. Materskú kašičku produkujú včely krmičky vo svojich hypofaryngeálnych žľazách, ktoré sa nachádzajú v ich hlave. Produkcia tejto kašičky je možná vďaka vysokej konzumácii peľu a medu, čo sú hlavné zložky včelie stravy.
V úli je veľmi dôležité udržiavať stabilnú teplotu. Včely aktívne regulujú teplotu tak, že podľa potreby buď mávajú krídlami, aby ochladili úľ, alebo zhlukujú svoje telá, aby ho zahriali. Vytvárajú tak ideálne podmienky na produkciu medu a starostlivosť o potomstvo. Med je jednou z najtrvácnejších potravín vďaka nízkemu obsahu vody a kyslej pH hodnoty, ktoré bránia rastu mikroorganizmov. Týmto spôsobom sa med môže uchovávať po celé roky.
Skryštalizovaný med
Skryštalizovaný med je častým predmetom diskusií a mýtov medzi spotrebiteľmi. Mnohí sa domnievajú, že ak med skryštalizuje, je pokazený alebo nekvalitný. Pravda je však oveľa zložitejšia a ukazuje na fascinujúcu vlastnosť tohto prírodného produktu. Tento proces nastáva, keď sa glukóza, ktorá je jednou z hlavných zložiek medu, oddelí od vody a začne sa usadzovať v kryštálikoch. Kryštalizácia medu je prirodzeným javom a je znakom jeho čistoty a kvality. Ak sa vám skryštalizovaný med nepáči, existuje jednoduchý spôsob, ako ho opäť navrátiť do pôvodného stavu. Stačí ho umiestniť do teplej vody (nie horúcej) a pomaly ho ohrievať, aby sa kryštály rozpustili. Dôležité je však vyhnúť sa nadmernému teplu, ktoré by mohlo zničiť cenné enzýmy a živiny obsiahnuté v mede.
Buďme vďační za tento prírodný poklad a snažme sa chrániť včely, ktoré nám ho poskytujú. Kým si užívame med v našich čajoch alebo dezertoch, nezabúdajme na jeho príbeh a význam, ktorý má pre nás všetkých.
S rastúcim dopytom po mede sa objavuje aj problém s falošným medom. Zvyčajne sa vyrába pridaním rôznych sladidiel (napríklad kukuričného alebo ryžového sirupu) do nízkokvalitného medu alebo sa môže dokonca skladať z umelých zložiek, ktoré napodobňujú chuť a textúru medu. Cieľom týchto praktík je maximalizovať zisk predajcov a predávať med za nižšie ceny. Existuje niekoľko testov, ktoré vám pomôžu identifikovať, či med obsahuje pridané sladidlá alebo iné nevhodné zložky. Tu sú niektoré z najbežnejších metód:
Test s vodou
Nalejte lyžicu medu do pohára s teplou vodou. Skutočný med sa vo vode rozpúšťa pomaly a vytvára zhluky, zatiaľ čo falošný med sa rýchlo rozpadá.
Test s lyžicou
Naberte lyžicu medu a nechajte ho stekať z lyžice. Skutočný med sa ťahá a vytvára „stopy“; falošný med je riedky a steká rýchlo.
Test kryštalizácie
Uložte med na chladné miesto na niekoľko týždňov. Skutočný med má tendenciu kryštalizovať, zatiaľ čo falošný med môže zostať tekutý dlhší čas.
Test s octom
Zmiešajte niekoľko kvapiek medu s vodou a pridajte ocot. Ak sa objaví pena, med môže obsahovať pridané cukry alebo umelé sladidlá.
Med je považovaný za jednu z najviac falšovaných potravín. Aby ste sa vyhli falšovanému medu, je dobré kupovať ho priamo od včelárov. Zároveň sa ho môžete spýtať na všetko, čo vás zaujíma a zároveň podporujete nielen jeho prácu, ale aj miestnu biodiverzitu.
Počet včiel v úli sa významne mení v závislosti od ročného obdobia a druhu včelstva. Na jar a v lete sa ich populácia môže pohybovať od 20 000 do 80 000 včiel. V tomto čase dosahuje kolónia svoj vrchol, pretože kráľovná aktívne kladie vajíčka, čím zabezpečuje dostatočné množstvo včiel na zber nektáru a opeľovanie. Na jeseň a v zime počet včiel klesá, keďže niektoré včely umierajú a kráľovná obmedzuje kladenie vajíčok. Na jeseň môže populácia klesnúť na približne 10 000 až 20 000 jedincov. V zime sa včely hibernujú a vytvárajú v úli „guľu“, aby si udržali teplo, pričom sa sústredia na prežitie.
foto:Usplash
