Ak hľadáte recenzie na all-inclusive rezorty, kde vás delegát odvezie z letiska až k bazénu, tu ich nenájdete. Na Phu Quoc sme prišli bez cestovky a bez veľkých plánov. Naším domovom sa stal útulný bungalov v centre hlavného mesta Duong Dong, čo malo jednu zásadnú výhodu: videli sme ostrov taký, aký naozaj je, a nie cez filter hotelovej recepcie. Ráno nás nebudil šum mora, ale susedia, ktorí si hneď od svitu žili svoj každodenný život a ranný ruch ulice. Je to ten typ budíka, ktorý vám hneď pripomenie, že nie ste v turistickej bubline, ale v reálnom Vietname.
Prvý dojem
Hneď na úvod si treba vyjasniť jednu vec, aby ste sa vyhli zbytočnému sklamaniu. Ak ste predtým navštívili Thajsko alebo Filipíny a očakávate tie isté nekonečné pláže s bielym pieskom a priezračnou vodou na každom kroku, Phu Quoc vás pravdepodobne schladí. Vietnam sa momentálne nachádza v štádiu prudkého rozvoja a na verejných plážach, ktoré nie sú pod správou drahých hotelových komplexov, je to bohužiaľ vidieť. Nejde o žiadnu cielenú urážku ostrova, je to skôr smutná realita dnešnej doby. Často sme narážali na to, že príliv na pláž vyplavil pozostatky našej civilizácie – rozhádzané plasty, prázdne fľaše či obaly od jedla, ktoré tam skrátka nepatria. Je to taký ten moment, kedy si uvedomíte, že kým pred drahým rezortom personál každé ráno preoseje piesok, na zvyšku ostrova príroda bojuje s neporiadkom sama. Ak sa sem vyberiete na vlastnú päsť ako my, je dobré s týmto vizuálnym nastavením vopred počítať. Phu Quoc má svoje čaro, ale nie je to tá „sterilná“ krása z katalógu. Je to jednoducho realita ostrova.
K celkovému obrazu patrí aj to, ako tu domáci pristupujú k smetiam. Je úplne bežné vidieť malé deti, ktoré dojedli sladkosť a obal bez rozmýšľania hodili na zem priamo pod nohy. Nikto ich neupozorní, je to tu skrátka súčasť bežného dňa. Keď sa potom odpadu nazbiera priveľa, riešenie je rýchle – jednoducho ho zapália. Počas ciest po ostrove tak pravidelne prechádzate cez dym z horiacich smetí, ktorý poriadne cítiť a nie je to práve najpríjemnejší zážitok. Je to jednoducho realita ostrova, ktorý sa s odpadom zatiaľ nevie úplne vysporiadať.
Miestni obyvatelia
Obyvatelia Phú Quocu pôsobia na prvý pohľad rezervovane, no veľmi rýchlo je jasné, že ide skôr o jazykovú bariéru než o chladný prístup. Angličtina tu funguje zvláštnym spôsobom – mnohí sú presvedčení, že ju ovládajú, hoci výsledkom je kombinácia úsmevu, kývania a viet, ktorým rozumieme len približne. Snažia sa, my sa snažíme a niekde medzi tým sa vždy nájde spôsob, ako sa dohodnúť. Ak však zlyhá aj táto ich „kreatívna“ angličtina, vytiahnu najsilnejšiu zbraň: Google prekladač. Pre nich sme totiž všetci z jedného vreca a akonáhle začujú slovanský prízvuk, automaticky tam nahodia ruštinu. Sú o našom pôvode takí presvedčení, že nám s víťazoslávnym úsmevom strkajú pod nos displej s azbukou a úprimne nechápu, prečo sa na ten ruský text pozeráme ako na zjavenie.
Napriek tejto jazykovej “vojne” sú to neskutočne pracovití ľudia, ktorí sú v pohybe od skorého rána do neskorej noci. Ich pracovné tempo je fascinujúce – kým my sa ešte len snažíme v tom neskutočnom teple nadýchnuť, oni už stihli otvoriť obchod, opraviť tri skútre a predať kopu ovocia. Hoci sa s nami dohovárajú cez tri jazyky, ktoré ani jeden z nás neovláda, nakoniec sa vždy nejako dohodneme. Pokiaľ ide o zábavu, Vietnamci sú majstri v premene akejkoľvek voľnej chvíle na spoločenskú udalosť. Zabudnite na veľké, nablýskané kluby – skutočný život a tie najlepšie párty sa odohrávajú v súkromí, priamo v obývačkách alebo na dvoroch domov.
Akonáhle padne prvá zábrana, vyťahuje sa karaoke súprava. Vietnamci milujú spev tak intenzívne, že im je úplne jedno, či majú talent, alebo či ich počuje celé susedstvo. Spev do mikrofónu je tu národným športom a povinnou jazdou každej domácej návštevy. Je to hlučné, je to chaotické a je to presne ten typ úprimnej zábavy, pri ktorej nepotrebujete žiadne nablýskané kulisy – stačí vám dobrá partia a dostatočne nabitá batéria v mikrofóne.
Miestna kuchyňa
Ráno sa Phú Quoc rozbieha pomaly a kofeínovo. Domáci sedia v malých kaviarňach, na plastových stoličkách, sledujú ulicu a káva je pevnou súčasťou programu. Vietnamská káva má vlastné zákony logiky. Pri objednaní ľadovej kávy s mliekom sa do nej automaticky pridáva kondenzované. Objednali sme si ju bez cukru a dostali sme… sladkú. Nie raz, nie omylom, ale systematicky. Kondenzované mlieko sa tu totiž za cukor nepovažuje. Je to mlieko. Bodka.
Pokiaľ ide o jedlo, Phú Quoc je v podstate jeden nekonečný bufet. Reštaurácie a pouličné „vývarovne“, kde sedíte na plastových stoličkách pre škôlkarov, sú doslova na každom kroku. Naše žalúdky prešli náročným tréningom – od klasiky Phở bò cez rôzne pikantné polievky až po rezance snáď so všetkým, čo kedy plávalo v mori. Ochutnali sme šaláty z čerstvého manga, či už v kombinácii s paradajkou a uhorkou, alebo s morskými plodmi, dusené hovädzie s „morning glory“ (vodným špenátom) a chrumkavé ryžové placky Cơm cháy. Z grilu sme vyskúšali všetko od kalamárov a mušlí až po celú langustu. Keď sa ortuť teplomera šplhá do výšin, kde už aj myšlienka na teplé jedlo vyvoláva potenie, nastupuje ovocná prvá pomoc. Na každom rohu nájdete stánky, kde vám za cenu, nad ktorou sa v našich končinách človek len neveriacky pousmeje, predajú plný pohár nakrájaného čerstvého ovocia, krémové smoothie či ľadový fresh.
Počas osláv nového roka sme sledovali domácich, ako prázdne plechovky od piva s absolútnym kľudom hádzali pod stôl. Má to však svoju logiku – stôl musí ostať voľný pre ďalšie chody a plechovka na zemi nie je odpad, ale v podstate „obeživo“. Domáci vedia, že len čo dopijú, prídu zberači, ktorí túto hliníkovú spúšť bleskovo premenia na hotovosť vo výkupe. Domáci svojím poctivým pitným režimom v podstate len nezištne podporujú miestny recyklačný priemysel.
Každodenné nákupy
Tržnica vo Vietname je presne to miesto, kde naše európske hygienické štandardy dostanú facku hneď pri vchode. Kúpite tu úplne všetko, no spôsob predaja je pre nás viac než bizarný. Mäso je po celý deň vyložené na drevených stoloch aj v tom najväčšom teple a pani predavačka si vedľa neho v úplnom pokoji sedí, akoby predávala vankúše a nie surový bôčik. Aby toho nebolo málo, medzi rebrami a bôčikom na vás občas vykukne aj celá kravská hlava, ktorá tam len tak leží a čaká na nového majiteľa. O kúsok ďalej čaká na svoj osud hydina natlačená v klietkach v podmienkach, ktoré majú od citlivého zaobchádzania poriadne ďaleko, no tu je to skrátka čerstvý tovar.
Ak dostanete chuť na ryby alebo plody mora, nájdete ich v nízkych nádobách s takým minimom vody, že tie chúdence majú čo robiť, aby si vôbec namočili plutvy. Je to skrátka surový a priamy zážitok – buď to beriete ako miestny kolorit, alebo radšej okamžite prejdete na vegánsku stravu.
Nočný trh je presne to miesto, kam sa idete dobrovoľne nechať pohltiť davom. Nájdete tu bizarný mix všetkého možného – od perál, ktoré sa na vás pod lampami lákavo lesknú (aj keď o ich pravosti by sa dalo úspešne polemizovať), až po nekonečné uličky s „originálnymi“ fejkami svetových značiek. Ak túžite po šatách, ktoré majú štýl, alebo po tričku s logom, ktoré v origináli stojí polovicu vašej výplaty, tu ste na správnej adrese.
Nočný trh je ale hlavne taký gastronomický lunapark. Je to raj pre každého, kto sa nebojí pozrieť svojej večeri priamo do očí – a to doslova, keďže na ľade pred vami trónia žaby, mušle a ryby, ktoré ešte pred pár hodinami netušili, že skončia ako hlavná atrakcia vášho Instagramu.
V čase uzávierky sme sa od domácich dozvedeli, že nočný trh na Phu Quoc bude čoskoro zatvorený. Dôvodom je vypršanie prenájmu pozemku, na ktorom stál a rozhodnutie miestnych úradov nepredĺžiť jeho prevádzku.
Doprava a jej pravidlá
Doprava vo Vietname je v podstate jedna veľká improvizácia. Pravidlá cestnej premávky tu fungujú skôr ako nezáväzné rady a hlavným komunikačným nástrojom je klaksón.Trúbením dávajú vodiči ostatným najavo: „Pozor, som tu a idem ťa predbiehať.“ My sme často len hádali, kto má vlastne prednosť, pretože prednostné právo má zjavne ten, kto sa odvážnejšie tlačí dopredu.
Skútre tu slúžia ako plnohodnotné nákladné autá. Bežne stretnete jazdca, ktorý na dvoch kolesách vezie celú rodinu, plynové bomby, práve zabiztú sliepku alebo kompletný sortiment obchodu so zmiešaným tovarom. Logiku v tom nehľadajte – ak sa to na motorku zmestí, tak sa to odvezie. Treba byť však neustále v strehu. Jazda v protismere je tu bežná skratka a obiehanie sprava patrí k miestnemu štandardu.
Pokiaľ ide o oficiálnu stránku veci, pre občanov Slovenska platí, že na legálne vedenie motorky vo Vietname je nevyhnutný vodičský preukaz skupiny A (veľká motorka) spolu s platným medzinárodným vodičským preukazom. Bez tejto kombinácie riskujete nielen pokuty, ale hlavne problémy s poistným plnením v prípade akejkoľvek poistnej udalosti.
Nočný život
Nočný život na ostrove má svoje špecifiká, ale ak hľadáte niečo s jasným charakterom, skôr či neskôr skončíte v Blue Monkey bare. Ten tu rozbehol Roman z Bratislavy a podarilo sa mu vytvoriť miesto, ktoré funguje ako magnet na cudzincov z celého sveta. Veľkým ťahákom je živá kapela. Žiadne púšťanie pesničiek zo Spotify, ale reálni muzikanti, ktorí do toho režú a dodávajú podniku tú správnu energiu. Je to presne ten typ baru, kde si sadnete na drink a zrazu zistíte, že sa vám odtiaľ vôbec nechce odísť.
V Blue Monkey bare to nie je len o hudbe, ale o celkovom „vyvetraní hlavy“. Ak vás už omrzelo len tak sedieť, pravidelne sa tu strhne poriadna tancovačka. Je to jeden z tých podnikov, kde ľudia neriešia, ako pri tom vyzerajú, ale jednoducho sa bavia. Ak po celom dni hľadáte dobré čapované pivo, v Blue Monkey bare ho dostanete v kvalite, ktorá je v týchto končinách malým zázrakom. A ak chcete niečo tvrdšie a miestne, ochutnajte domácu kokosovú vodku. Je to nebezpečne dobrý nápoj, ktorý k tej ostrovnej atmosfére sedí oveľa viac než predražené importované fľaše.
Ak by ste sa náhodou ocitli v Saigone (Ho Či Minovo Mesto), Blue Monkey bar funguje od konca roka aj tam, takže kvalitnú hudbu a medzinárodnú spoločnosť nájdete aj v tejto metropole.
Turistické bubliny
Ak by ste mali pocit, že ste na vietnamskom ostrove už videli všetko, Phu Quoc vás vyvedie z omylu svojimi „umelými mestečkami“. Sú to projekty investorov, ktorí sa rozhodli kúsok Európy teleportovať priamo do trópov. Vyrástli tu totiž dve megalomanské mestečká, ktoré nemajú s reálnym Vietnamom absolútne nič spoločné. Sú to v podstate obrovské filmové kulisy postavené na zelenej lúke, kde sa ryžové polia a džungľa museli podvoliť betónu.
Na juhu vyrástlo Sunset Town, ktoré sa snaží byť dokonalou kópiou Talianska. Nájdete tu všetko od rímskeho Kolosea až po domy s falošnou patinou, no chýba tomu jeden podstatný detail: ľudia. Ulice sú síce malebné, ale prázdne ako vyľudnené. Jediným svetlým bodom tejto betónovej fantázie bola lanovka, ktorá vás odvezie na ostrov Hon Thom – so svojou dĺžkou takmer 8 kilometrov je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najdlhšia trojlanová dráha nad morom na svete.
Na opačnom konci ostrova, na severe, nájdete Grand World, čo sú pre zmenu Benátky uprostred trópov. Cez stred mesta vedie umelý kanál s gondolami, ktorý obklopujú gýčové farebné fasády. Uprostred nablýskaných kulis tu nájdete hotely a obchody, ktoré sa snažia napodobniť atmosféru európskych ulíc.
Hoci Phu Quoc zažíva masívny stavebný boom, realita má aj svoju odvrátenú stranu. Mnohé z týchto megalomanských projektov ostávajú po dokončení poloprázdne a bez života. Domáci ich preto čoraz častejšie prezývajú mestečká duchov. Tisíce farebných domov a apartmánov síce stoja dokončené a pripravené na turistov, no v ich uliciach vládne ticho a prázdnota. Ak chcete Phu Quoc zažiť ešte v jeho surovej podobe, nečakajte. Ten ostrov sa mení každým dňom a je otázne, koľko z tej jeho skutočnej, nefiltrovanej atmosféry prežije ďalšiu vlnu výstavby. Choďte tam a navštívte miesta, ktoré ešte stále patria domácim a nie investorom.
