Prípitok patrí medzi najslávnostnejšie momenty svadobnej hostiny. Dobré pitie je preto zásadným doplnkom akejkoľvek svadby, a to či už v podobe prípitku, alebo nápojov servírovaných počas celého večera.
Za pohárik
Jedným zo zvykov je prípitok v podobe prémiového destilátu či domácej pálenky. Tu treba mať na pamäti, že svadobný deň je často stresujúci nielen pre nevestu, ale aj pre hostí, preto sa môže stať, že prvé poriadne jedlo dňa bude práve svadobná večera. Začínajte preto zľahka.
Je vhodné, aby ste pohostili svadobčanov už pri príchode na svadbu. Preto nie je zlé mať pre svadobných hostí pripravených viacero variácií. Niečo silnejšie, niečo sladšie a niečo nealkoholické pre deti.
Šampanské, sekt, prosecco
Moderné sú bublinky, buď už v podobe pravého šampanského, alebo finančne dostupnejšieho prosecca, prípadne šumivého sektu. Základnou voľbou býva suchá verzia, ale nič nepokazíte ani výberom polosladkých či ružových variácií. Napriek tomu, že sekt je takpovediac bežný prípitok, mnohí možno netušia, že je rozdiel medzi vínami z oblastí Champagne a Prosecco či kde a ako tie bublinky vo víne vznikajú.
Sekt je sýtené víno, čiže víno, ktoré má bublinky a zvyčajne sa nazýva podľa regiónu alebo krajiny, v ktorej vzniklo. Sýtenie je vytvorené pomocou jednej z dvoch metód: šampanská metóda (Méthode Champenoise), alebo talianska metóda (Metodo Italiano), ktorá je tiež známa ako metóda Charmat-Martinotti.
Mních, ktorý bol smädný
Existuje mnoho legiend o tom, ako vznikol sekt, ale najpopulárnejšia je legenda o mníchovi Dom Pérignon. Príbeh hovorí, že v 17. storočí vo Francúzsku jeden mních vyrábal biele víno v oblasti Champagne. Keď kontroloval fermentačne nádrže, zdalo sa mu, že kvasinky už premenili všetok cukor na alkohol a rozhodol sa víno fľaškovať. V skutočnosti vtedy však iba bola v oblasti Champagne nízka teplota, a tak kvasinky v nádržiach jednoducho prešli do „spánku“, aj keď ešte nespracovali všetok cukor. Prišla jar a víno vo fľašiach sa začalo zahrievať, kvasinky sa prebudili a náhlivo začali absorbovať zvyšný cukor. Ako ho „jedli“, oxid uhličitý, ktorý popritom produkovali, nemal kam z fliaš unikať a bol absorbovaný vínom. Keď Dom Pérignon šiel skontrolovať svoje víno, zistil, že všade naokolo sú porozhadzované korkové zátky. Víno ochutnal a výsledok si zamiloval – tak prišlo na svet prvé šampanské.
Nielen Francúzi
Od objavu metódy champenoise (sekundárne kvasenie vo fľaši), ktorá je často nazývaná ako tzv. tradičná metóda, rozšírilo sa víno so značkou „Champagne“ po celom svete a rýchlo sa stalo najznámejším a vysoko ceneným šumivým vínom na celom svete. Je to z toho dôvodu, že väčšina ostatných vinárskych oblastí prijala túto metódu na výrobu vlastného šumivého vína. Francúzi si však presadili, že túto značku môže niesť len víno produkované vo Francúzsku v oblasti Champagne. Preto sa šumivé vína napr. v Španielsku nazývajú cava, v Nemecku, Rakúsku, Česku či na Slovensku sa označujú ako sekt a Taliani majú prosecco.
Zložitý proces
Metóda champenoise je ten najlepší spôsob na výrobu šumivých vín, trvá však dlho a môže byť veľmi nákladná, pretože je potrebný nielen čas, aby sa víno fermentovalo v nádrži, ale aj čas na odležanie jednotlivo vo fľašiach, ktorý predstavuje minimálne ďalších 15 mesiacov. Hľadajúc rýchlejší a lacnejší spôsob, ako vytvoriť kvalitný sekt, Francúz Eugéne Charmat a nezávisle od neho v Taliansku Federico Martinotti objavili metódu známu dnes ako metóda Charmat-Martinotti. Týmto spôsobom sa víno transportuje z prvej fermentačnej nádrže do ďalšej uzatvorenej tlakovej nádrže, kde dochádza sekundárnou fermentáciou k vytvoreniu karbonizácie. Potom sa už sýtené víno fľaškuje a dodáva na trh. Takto je vyrábané všetko talianske prosecco.
