„Keď som počula prvú výzvu, že kardinál, tak si vravím, čo tu robím? Neviem, čo to je, ako to vyzerá, ako to chutí,“ spomína na prvé momenty v 3. ročníku cukrárskej šou Pečie celé Slovensko. Nakoniec však Tímea Strnálová ukázala, že tá súťaž nebola o tom, či má v malíčku dejiny cukrárčiny a na konte tony upečených zákuskov, ale o odhodlaní, fantázii a odvahe. Vďaka nim to celé vyhrala.
Keď človek vidí výtvory súťažiacich, a vôbec, čo všetko ovládate a dokážete, má pocit, že musíte mať za sebou roky praxe v cukrárskej dielni a prinajmenšom jeden diplom z pečenia. Koľko ste toho mali „odpečené“, keď ste vypísali prihlášku do šou?
Od malička ma pečenie bavilo a skúšala som rôzne recepty, ale keď som sa prihlásila, nemala som toho odpečeného až tak veľa. Tak intenzívnejšie som piekla len niečo vyše roka, ale nikdy to nebolo v takom veľkom meradle ako počas súťaže. Toľko zákuskov, koľko som urobila počas pripravovania sa na jednotlivé výzvy, som neupiekla za celý život (úsmev).
Zjavne nejde o kvantitu, ale kvalitu… A sebadôveru. Dnes už je jasné, aká by to bola škoda, keby ste si povedali, že rok pečenia je málo, a prihlášku do šou vôbec neposlali…
Ja som to vnímala ako skúsenosť. Verila som, že sa naučím množstvo nových techník od spolusúťažiacich a profesionálok ako Natacha Pacal, Petra Tóthová či Jožka Zaukolcová.
V jednom z rozhovorov ste však priznali, že ste najskôr potrebovali postrčiť…
Aj keď som tú súťaž sledovala, nikdy som nemala v pláne skúsiť sa tam dostať. No keď som potom zbadala na Instagrame prihlášku, začalo ma to lákať. A kamarátky ma okamžite podporili, aby som do toho určite šla. Aj keď som toho nemala na so-ciálnych sieťach veľa, verila som si, že by sa im moja práca mohla páčiť. Bavilo ma totiž skúšať náročné techniky a prácu s čokoládou. A dúfala som, že by ich práve to na mne mohlo zaujať.
Vtedy to bolo iba hobby? Alebo vás to chytilo tak, že ste už pred súťažou začali vidieť v cukrárčine budúcnosť?
Pred šou určite nie. Chcela som piecť maximálne pre priateľov a známych. A pre radosť. No čím som počas súťaže postupovala vyššie, tým viac som si uvedomovala, ako veľmi ma to baví a napĺňa. Až mi došlo, že je to presne to, čo chcem v živote robiť.
Pritom ste študovali niečo úplne iné…
Na Prešovskej univerzite som vyštudovala odbor šport pre zdravie. A keby som neobjavila lásku k pečeniu, asi by zo mňa v tejto chvíli bola už profesionálna výživová poradkyňa, alebo by som sa skúsila dostať do armády, tak ako som to mala v pláne ešte počas súťaže.
„Keby som neobjavila lásku k pečeniu, asi by zo mňa v tejto chvíli bola už profesionálna výživová poradkyňa.“
Tým ste mnohých prekvapili. Ide vôbec sladké a fakulta telesnej výchovy a športu dokopy?
(smiech) Asi by som mala povedať – nie… No ak vieme jesť s mierou, tak si môžeme občas dopriať aj nejaký kalorický koláčik. Keďže som bakalára študovala v Škótsku a pol roka z toho bola navyše na Erazme v Kanade, prešla som rôznymi stravovacími návykmi. Momentálne som vo fáze, keď jem to, čo mi chutí a moje telo si samo žiada.
Vzhľadom na vašu tip-top postavu sa zdá, že si toho nežiada veľa. Alebo vám žalúdok sťahovali kamery? Mimochodom, do akej miery komplikujú pečenie? Kazili sa vám aj veci, ktoré ste bez nich zvládali ľavou zadnou? Alebo to, že sa na vás niekto díva, ste vôbec nevnímali?
Tým, že som bola menej komunikatívna a veľmi mi nevyhovovala veľká pozornosť, začiatky boli dosť náročné. Snažila som sa však prekonať samu seba a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. A musím povedať, že nakoniec mi vystupovanie pred kamerou veľmi pomohlo aj v súkromí. Oveľa viac si verím a komunikácia s inými je pre mňa oveľa jednoduchšia.
Nehovoriac o tom, že popritom zvládate ešte aj piecť, navyše čoraz lepšie zákusky… Ktorý považujete za svoj naj?
Milujem makrónky, a vôbec francúzske dezerty. No ak by som si mala pripraviť koláč sama pre seba, zvolím tiramisu, prípadne cheesecake. Hoci v poslednom čase som si veľmi obľúbila aj choux, čo sú dezerty z odpaľovaného cesta.
Mnohými z nich ste koniec koncov ohurovali aj porotu. Keby ste raz boli na ich mieste, čím by súťažiaci dostali vás?
Viete, že som už nad tým, aké by to bolo, keby sa mi v živote niekedy naskytla príležitosť byť porotkyňou v šou Pečie celé Slovensko, rozmýšľala? Myslím, že u mňa by mali najväčšiu šancu súťažiaci, z ktorých by som cítila osobnosť. Mám rada úprimných a skromných ľudí, z ktorých vyžaruje pozitivita a dobrá energia. A čo sa týka pečenia, určite by u mňa bodovali vizuálnou stránkou, a predovšetkým chuťou.
Máte niečo ako porotcov aj medzi najbližšími? A zažívate, že doma nie je nikto prorokom?
Nemyslím. Naopak, vždy ma vo všetkom podporovali. Pre mňa sú základ, pevná pôda pod nohami. Vo všetkom.
FOTO: RTVS
