12.apríla sa sovietsky kozmonaut Jurij A. Gagarin zapísal do histórie ako prvý človek vo vesmíre. Zároveň sa stal prvým človekom, ktorý jedol vo vesmíre, pričom si do úst vytlačil hovädziu a pečeňovú pastu z hliníkovej tuby. Ako dezert mal čokoládovú omáčku a jedol ju rovnakým spôsobom.
Jeho kolegovia kozmonauti, ktorí leteli do vesmíru neskôr, na dlhšie misie, tiež konzumovali rôzne druhy jedál, ktoré vytláčali z tuby podobne zubnú pastu. Tieto skúsenosti dokázali, že ľudia mohli jesť a prehĺtať aj v stave beztiaže bez škodlivých účinkov, hoci treba dodať, že tie jedlá neboli obzvlášť chutné.
Lyofilizované (sušené mrazom) potraviny boli zavedené počas amerického programu Gemini, v rokoch 1965 – 1966. Boli určené pre astronautov na misiách trvajúcich až dva týždne. Členovia posádky používali zásoby vody kozmickej lode na „obnovenie“ sušeného jedla pred konzumáciou.
Počas programu Apollo mali astronauti na výber už 70 položiek vrátane predkrmov, korenín a nápojov. Skúšali sa aj sendviče, ale neukázali sa ako dobré riešenie, pretože pečivo nezostávalo čerstvé a padali z neho omrvinky, ktoré mohli poškodiť citlivé vybavenie kozmickej lode, dokonca sa dostali do očí alebo pľúc astronauta.
Keď ale inžinieri vynašli spôsob, ako na palubu prvej americkej vesmírnej stanice umiestniť mrazničku, astronauti si mohli vychutnať homára, zmrzlinu a iné mrazené pochúťky. Zvyšok potravín bol uložený v plechovkách, ktoré poskytovali dlhú trvanlivosť.
Počas americko-sovietskeho testovacieho projektu Apollo-Sojuz v roku 1975 americkí astronauti prvýkrát ochutnali ruské vesmírne jedlo. Veľká časť jedla na palube sovietskeho Sojuzu bola v tubách a veliteľ Alexej A. Leonov si robil žarty z amerických astronautov tak, že nahradil štítky na tubách boršču štítkami zo slávnej ruskej vodky.
Základný modul sovietskej (potom ruskej) vesmírnej stanice Mir obsahoval jedálenský stôl so schopnosťou ohrievať jedlo v plechovkách a tubách a pomocou dávkovača studenej a horúcej vody mohli kozmonauti rehydratovať určité potraviny ako džúsy a polievky. Počas 15-ročnej životnosti Miru dovážali na stanicu jedlo vrátane veľmi vítaného čerstvého ovocia a zeleniny bezposádkové nákladné lode. Členovia posádky z iných národov si nosili svoje vlastné kulinárske špeciality. Prvý francúzsky občan, ktorý navštívil Mir, priniesol paté, dusené teľacie mäso, syry a čokoládu.
Položkou, ktorá stále chýbala, bol chlieb. V roku 1985 požiadal jeden mexický člen posádky na palube Atlantisu, aby do jeho jedálnička boli zahrnuté tortily. Po doliahnutí obežnej dráhy si jeho kolegovia z posádky všimli, že tortily sa na rozdiel od bežného chleba nemrvia a dajú sa použiť na prípravu sendvičov či iných potravín. Od tejto misie sú tortily obľúbené medzi astronautmi a posádky ich používajú na prípravu raňajkových burritos, hamburgerov a dokonca aj sendvičov s arašidovým maslom.
Dnes si posádky na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS môžu vybrať z približne 200 rôznych položiek. Bez akýchkoľvek špeciálnych chladničiek alebo mrazničiek, všetky potraviny na ISS sú skladované pri „izbovej“ teplote a musia zostať za týchto podmienok stabilné.
Najvyhľadávanejšie potraviny na ISS sú čerstvé ovocie a zelenina. Ich krátka trvanlivosť je dôvodom, prečo sú vzácnou komoditou na orbite. Šibalsky to vymyslel ruský kozmonaut Oleg G. Artemiev, ktorý si na obe svoje dlhodobé misie priniesol so sebou vlastnú (v tomto prípade) cibuľu, ktorú starostlivo ošetroval a pravidelne odstrihával rastúce výhonky, aby ich pridával ako dochucovadlo do svojich bežných jedál. Treťou možnosťou, ktorá sa zatiaľ len skúša, je pestovanie priamo na palube ISS.
V roku 2017 taliansky astronaut Paolo Nespoli len tak mimochodom spomenul, že mu chýba pizza. Manažéri ISS teda zaistili, aby boli všetky potrebné ingrediencie naložené na ďalšie zásobovacie plavidlo a členovia posádky si urobili pizzovú párty ako z iného sveta. Netreba dodávať, že v beztiažovom stave im nestačilo len jesť, ale s kúskami pizze sa doslova hrali.
Napriek širokej škále jedál, ktoré majú členovia posádky ISS k dispozícii, niekedy zatúžia po niečom extra alebo po nejakom jedle, ktoré im pripomína domov. V novembri 2019 bola na ISS privezená pec, ako experiment na posúdenie možnosti pečenia vo vesmíre. A práve pred Vianocami astronauti upiekli prvé čokoládové sušienky.
