Impulzom pre začatie procesu modernizácie slovenského dopravného letectva bola katastrofa lietadla An-24 (evidenčné označenie 5605) 19. januára 2006. Dopravné letectvo malo podľa doktríny z roku 2006 zabezpečiť dopravné úlohy na podporu plánov OS SR, nasadenie a pôsobenie pod velením NATO, Európskej únie a v medzinárodných misiách, leteckú prepravu ústavných a vládnych činiteľov, výcvik OS SR doma aj v zahraničí, leteckú zdravotnícku prepravu a ďalšie úlohy.
Podľa ministerstva obrany sa mohla činnosť dopravného letectva riešiť na strategickej úrovni podielom na zmluve o poskytovaní prepráv, účasťou na programe SALIS a ďalších projektoch a plánoch NATO. Na taktickej úrovni sa mohla riešiť nákupom prepravnej kapacity od komerčných prepravcov, lízingom či nákupom dopravných lietadiel. Napokon na ministerstve obrany, ktoré vtedy viedol Martin Fedor, a vo vládnom výbore pre obranu padlo rozhodnutie zachovať operačnú spôsobilosť a zakúpiť tri ľahké taktické dopravné lietadlá, aby sa zabezpečila dostatočná prepravná kapacita a záloha pri predpísaných prácach a opravách techniky. Už koncom zimy 2006 boli výrobcovia lietadiel vyzvaní, aby predostreli svoje ponuky.
Text: RNDr. Michal J. Stolár, Martin Stolár
Foto: autori, Alexander Golz, USCG
Viac sa dočítate v Ročenke Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky 2018, ktorá vyšla 28. augusta 2018.
Obsah ročenky nájdete – TU.