Nezvyklé riešenie zvolili konštruktéri konštrukčnej kancelárie O. Antonova preto, lebo umožňuje využiť tzv. Coandov efekt. Tento efekt, ktorý objavil rumunský letecký konštruktér Henri Marie Coandă, spočíva v tom, že prúd plynu sleduje obtekaný zakrivený povrch (plyn akoby sa „lepil“ k povrchu). V lietadlách sa tento efekt využíva tak, že výtokové plyny motora sledujú horný povrch krídla i vysunutých viac štrbinových klapiek, čím sa výrazne zvyšuje vztlak a tým skracuje dráha vzletu i pristávania.
Lietadlo An-74 vzniklo úpravami typu An-72 a jeho prvý vzlet sa uskutočnil v novembri 1983. Typ An-74 sa vyrábal v niekoľkých verziách a relatívne malých počtoch, podľa dostupných informácií ich bolo približne 200 lietadiel An-72/74.
Lietadlo má rozpätie krídiel 31,89 m, dĺžku 28,07 m a výšku 8,65 m. Maximálna vzletová hmotnosť je okolo 36 ton. Na pohon lietadla slúžia dva prúdové motory Lotarev D-36A, každý s ťahom 63,9 kN. Cestovná rýchlosť lietadla je 550 km/h, maximálna rýchlosť je 700 km/h. Dolet lietadla s maximálnym užitočným zaťažením je 1500 km, maximálny dolet je 4300 km.
Do Košíc priletelo lietadlo An-74TK-100, čo je kombi verzia, slúžiaca na prepravu až 52 cestujúcich, ale aj na dopravu nákladov. Lietadlo poznávacej značky UR-CKC má výrobné číslo 36547095905, bolo vyrobené v roku 1992 a v čase návštevy Košíc patrilo ukrajinskej spoločnosti Cavok Air, založenej v roku 2011.
Názov spoločnosti je svojím spôsobom unikátny, pretože skratka Cavok sa používa v leteckej meteorológii a znamená, povedané veľmi stručne a laicky, že počasie je bez obmedzení priaznivé pre leteckú prevádzku. Ešte jedna kuriozita. V Rusku dostal typ An-74 prezývku „Čeburaška“, a to podľa postavičky s veľkými ušami (pripomínajúcimi veľké vstupné tvory motorov lietadla) v animovaných filmoch.
Mimochodom, s lietadlom An-74 UR-CKC sa už nikde na svete nemôžete stretnúť, pretože 29. júla 2017 havarovalo pri pristávaní na letisku v São Tomé, ktoré je hlavným mestom ostrovného štátu s pridlhým názvom Demokratická republika Svätého Tomáša a Princovho ostrova.
Text a foto: Rado Mlýnek
