„Dvanástka“ je štvormotorové turbovrtuľové transportné lietadlo vyvinuté v civilnej i vojenskej verzii. Je koncepčne, tvarovo aj výkonovo podobné americkej „herke“, teda typu C-130 Hercules. Do služby v dopravnom letectve sovietskych vzdušných síl bol zavedený v roku 1959.
Základná nákladná verzia, An-12BP, dostala v NATO kódové označenie „Cub“. Cub je mnohovýznamové anglické slovo, znamenajúce napríklad mláďa, mladík či začiatočník. Základná verzia An-12 bola vo veľkých množstvách exportovaná do krajín spriatelených so Sovietskym zväzom, ale aj do neutrálnych štátov. Prvým veľkým odberateľom týchto strojov bola India. Dokopy bolo skonštruovaných 1 243 kusov An-12, pričom výroba sa skončila v roku 1972.
Antonov An-12 je celokovovej konštrukcie, s pretlakovými priestormi pre posádku a pasažierov. Jeho nosnosť je 20 000 kg nákladu, vrátane napríklad malých bojových obrnených vozidiel, bojových vozidiel pechoty alebo 60 parašutistov. Nie je vybavený žiadnou internou nakladacou rampou, preto na nakladanie a vykladanie musí byť použitá samostatná rampa. An-12 je schopný štartovať z nespevnených letísk a plôch a taktiež môže byť osadený lyžami pre operácie na snehu.
Možno ešte spomenúť, že vo vzdušných silách Československej ľudovodemokratickej armády slúžili dva stroje Antonov An-12BP. Zo Sovietskeho zväzu prileteli dňa 18. 12. 1980. Boli im pridelené registračné (trupové) čísla 2105 a 2209. Po rozdelení pripadlo Česku aj Slovensku po jednom stroji. Česko svoj An-12BP predalo v roku 1997 spoločnosti Air Sofia. Slovenské vzdušné sily používali svoj An-12BP do roku 1999, kedy ho odkúpila spoločnosť Tirmavia z Moldavska. Jeho terajšie pôsobenie je neznáme.
Prílet lietadla typu An-12 na naše letisko je skutočne mimoriadnou udalosťou. Tá sa prednedávnom stala, keď u nás pristálo s ukrajinskou poznávacou značkou UR-1819, ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť Motor Sich, vyrábajúca letecké motory. Podrobnosti o histórii prevádzky tohto stroja sa nám nepodarilo na webe nájsť.
Text a foto: Rado Mlýnek