Prezident USA Franklin Delano Roosevelt 21. decembra 1941 na stretnutí náčelníkov štábov ozbrojených síl požadoval letecký úder na Japonsko ako odvetu za Pearl Harbor. Útok mal spôsobiť materiálne škody, spomaliť výrobu, viesť k stiahnutiu bojovej techniky a personálu z oblastí bojov či zasiať strach a nedôveru japonského ľudu k vedeniu. V Spojených štátoch mal podporiť morálku vojakov a obyvateľstva.
O tri týždne, 10. januára 1942, zástupca náčelníka štábu amerického vojenského námorníctva pre protiponorkový boj, námorný kapitán Francis S. Lowe, predložil plán operácie veliteľovi US Navy, admirálovi Ernestovi J. Kingovi. Plán zahrnoval dva nosiče lietadiel so sprievodom. Jeden mal zabezpečiť presun bombardérov do blízkosti Japonských ostrovov a druhý leteckú ochranu na čas, kým bombardéry vzlietnu z paluby prvej lietadlovej lode. Nasledovať mal štart, prelet do oblasti Tokia, bombardovanie a odlet na pevninské letiská v Číne.
Text: RNDr. Michal J. Stolár
Foto: CAF Heritage Found, John Forbes, NMUSAF, US Navy, zbierka autora
Viac sa dočítate v časopise Letectví+kosmonautika 7/2024, ktorý vyšiel 3. 7. 2024.
Obsah L+K 7/2024 nájdete – TU.