Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Agresivita za volantom

Čierne auto zúrivo trúbi a na priechode pre chodcov obchádza matku s kočíkom. Chcela prejsť, keď sa rozsvietila zelená, ale trvalo jej to dlhšie ako normálnemu chodcovi. Šofér v aute to nevydržal, trúbil, a keď prišiel na úroveň priechodu, stiahol okienko a zareval: „Čo tam lezieš, keď nevieš chodiť a zdržuješ?“ Agresivita za volantom je choroba modernej doby. Je nebezpečná, na vozovke zabíja a je ťažké sa jej zbaviť.

Schopnosť riadiť auto je dnes v podstate samozrejmosť. Vyžaduje si ju osobný život a ráta s ňou aj kopa zamestnávateľov, a tak je na cestách čím ďalej, tým tesnejšie. O agresivite sa hovorí veľmi často, veď kto z ľudí sediacich za volantom nemá niekedy chuť hlasno zakričať, zatrúbiť alebo predbehnúť tú dlhokánsku kolónu pred sebou a dostať sa konečne do cieľa? Je to, alebo nie je agresivita? „Agresivita je tendencia k nepriateľskému, útočnému až deštruktívnemu správaniu sa voči druhej osobe, živočíchovi alebo okoliu. Je to dispozícia osobnosti. U človeka je jej príčinou často frustrácia, ktorou v modernej spoločnosti trpí stále viac ľudí,“ hovorí klinický a dopravný psychológ Martin Kořán z Nemocnice Na Homolce v Prahe. Podľa psychologičky Vlasty Rehnovej z Centra dopravného výskumu agresivita za volantom prepukne ľahšie než v iných situáciách. „Množstvo ľudí v sebe agresívne správanie dusí, tvárou v tvár druhému človeku by si nedovolili konať takto rázne, ale hneď ako si sadnú do auta, dodá im to odvahu,“ hovorí. Za agresívneho šoféra považuje každého, kto na ceste pohŕda všetkými ostatnými, je netolerantný a snaží sa dosiahnuť výhradne svoj vlastný cieľ bez ohľadu na to, či tým druhým spôsobí nejakú ujmu. Kde sa berie agresivita? Odborníci sa domnievajú, že je to fenomén predovšetkým väčších miest a súvisí s veľkým nárastom počtu áut. Veď napríklad v Bratislave na 426-tisíc obyvateľov pripadá 240-tisíc áut! „Po novembri 1989 u nás nastal motoristický boom, auto má v súčasnosti prakticky každý. Zhustila sa premávka, výrazne pribudli kolóny, s čím sa vodiči doteraz nevyrovnali. Navyše, majú tendenciu neustále spolu súperiť – kto má väčšie auto, kto silnejšie, kto vie lepšie jazdiť. Je to pozostatok z dôb, kedy auto nemohol mať každý, preto sa aj svojou rýchlou a agresívnou jazdou vodiči chvália,“ tvrdí Vlasta Rehnová. V kultúre premávky sa, pochopiteľne, odráža aj celková spokojnosť ľudí a dlhodobá výchova šoférov. Pokiaľ sme zvyknutí nepretržite na všetko nadávať a sme neustále nespokojní so všetkým okolo nás, tieto pocity sa premietajú aj na cesty. Navyše, postoj spoločnosti k agresívnym šoférom je stále skôr benevolentný, než aby nás nejako zásadne znepokojoval, a než by sme proti nim podnikali potrebné kroky.

Muži – hrdinovia ciest

Centrum dopravného výskumu spracovalo v minulosti typológiu, podľa ktorej sú za volantom najčastejšie agresívni mladí muži – osobnostne nezrelí hrdinovia, ktorí si cestu pletú s pretekárskou dráhou. Po pretekárskej dráhe však nejazdia, pretože tam nemajú s kým súťažiť. Agresívne ženy podľa odborníkov na cestách prakticky nestretneme. Vlasta Rehnová pripisuje agresivitu mužov okrem súťaživosti tiež všeobecnému presvedčeniu, že za volantom by mal sedieť muž a mal by si vedieť vydobyť patričný rešpekt. Veď sa pozrite na televízne reklamy, koho vám v nich predkladajú ako šoférov, keď vám ponúkajú kúpu nového auta. Už ste niekedy v nejakej reklame videli šoférovať ženu? „Mužov za volantom zväzuje nutnosť naplniť spoločenské očakávania, neprejaviť slabosť a nezlyhať. Kto nie je dostatočne vyzretý, má tendenciu prekračovať dovolenú rýchlosť, nedodržiavať bezpečnú vzdialenosť, nerešpektovať dopravné predpisy, kľučkovať, nevhodne používať svetlá alebo zvukové znamenia. Niekedy dochádza aj k slovným alebo fyzickým útokom voči ďalším účastníkom premávky,“ hovorí Vlasta Rehnová. Agresivita podľa nej nie je momentálny záblesk nepochopiteľného správania, ale dlhodobý psychický stav, za ktorým stojí osobnostná nezrelosť. „Temperament a charakter prakticky nehrajú úlohu, agresívni šoféri sú skôr frustrovaní jedinci, trpiaci nedostatkom sebadôvery, prípadne poruchou socializácie,“ dodáva. Agresívnou jazdou, pri ktorej trestajú ostatných šoférov za správanie, ktoré sa im nepáči, si kompenzujú pocit menejcennosti a zvyšujú si sebavedomie. Napríklad keď taký šofér získa pocit, že idete príliš pomaly, bude na vás útočiť a dostávať sa do bezprostrednej blízkosti vášho auta. S najväčšou pravdepodobnosťou sa na vás bude lepiť tak dlho, kým na najbližšej križovatke neodbočíte. A že vás ohrozuje? To mu v tej chvíli vôbec nedochádza. „Všetko je mu jedno, teraz ide on. Je to ako droga,“ upozorňuje psychologička. Skúsenosť s takým šoférom má dvadsaťosemročná Jana, ktorá si kúpila auto pred dvoma rokmi. Pretože po dokončení autoškoly za volantom nesedela, učila sa vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch všetko v podstate od úplného začiatku. „Keď som mala odjazdiť prvý deň, prešla som si v noci celú trasu. Cesty boli prázdne a nikto na mňa netrúbil, keď mi auto na križovatke „zdochlo“. Lenže keď som tade išla druhý deň, okamžite sa za mnou objavilo blikajúce a trúbiace auto, ktoré sa ku mne neustále približovalo. Najprv som sa snažila to nevnímať, ale šofér blikal tak zúrivo a tak dlho, že ma znervóznil a začala som robiť úplne primitívne chyby. Auto mi skapalo na každej križovatke, nedokázala som sa pohnúť ani na tretiu zelenú. Keď sa to opakovalo asi tretí raz, a to auto bolo stále za mnou, mala som slzy na krajíčku. Odbočila som na benzínke, kde som si dala tú najväčšiu kávu a zavolala kolegyni, že do práce prídem neskôr. Bola som nervózna a myslela som si, že káva ma upokojí, ale keď som si znovu sadla za volant, začali sa mi príšerne triasť ruky a nedarilo sa mi naštartovať. Nakoniec som požiadala kolegu z práce, aby za mnou prišiel a do práce ma odprevadil tak, že pôjde za mnou. Každopádne prvých pár týždňov šoférovania bol pre mňa očistec,“ rozpráva. Podľa psychologičky Jana konala najlepšie, ako v danej chvíli mohla. Podľa Vlasty Rehnovej odbočiť na najbližšom možnom mieste a chvíľu tam zotrvať, je jediný recept, ako sa zbaviť agresora.

Čo o nás vypovedá správanie za volantom?

Niektorí psychológovia vysvetľujú agresivitu v doprave nedostatkom emocionálnej inteligencie alebo nepriateľským postojom voči druhým ľuďom. Súvisia s ňou, pochopiteľne, aj fenomény dnešnej doby, vplyv médií a akčných filmov, nervozita, stres, obavy o zamestnanie, nespokojnosť v partnerských vzťahoch alebo v živote vôbec. Pod vplyvom civilizačných tlakov však ľudia za volantom skôr nadávajú, ako by boli suroví. „Šofér v strese býva agresívny, ale svoju agresiu si vybíja skôr nadávkami a trúbením a o rizikách je schopný premýšľať. To isté sa však rozhodne nedá povedať o človeku, ktorý si svojím agresívnym správaním kompenzuje pocit menejcennosti alebo nízke sebavedomie,“ dodáva Vlasta Rehnová. Správanie za volantom podľa nej mnohé vypovedá aj o tom, akí sme v bežnom živote a tiež, ako sa budeme správať v partnerskom vzťahu. Hovorí sa „jeden človek – jeden život“, a podľa odborníčky to stopercentne platí. Keď je váš partner agresívny za volantom, pravdepodobne bude taký aj doma. Nemôže tam síce trúbiť, prekračovať dovolenú rýchlosť ani predbiehať, ale jeho správanie môže zaváňať manipuláciou alebo šikanou. Tridsaťročná novinárka Marta bola svedkom toho, ako agresívny šofér zastavil na červenú, vystúpil z auta a bežal atakovať vodičku v aute vedľa seba. „Sama som cítila strach, keď som ho videla, ako sa s hnevom a nenávisťou skrivenou tvárou hrnie k tomu autu. A to som v ňom nesedela! Neuveriteľne odporne nadával a kričal na vodičku, ktorá sa, samozrejme, rýchlo zamkla a snažila sa nevšímať si ho. Vyzerala ale dosť vydesene, to sa nedalo nevšimnúť si. Určite sa modlila, aby už naskočila zelená a ona mohla rýchlo odísť. Ten chlap bol úplne nepríčetný, začal mlátiť do okienka jej auta a kopať jej do dverí. Keby sa k nej dostal, tak ju možno zmláti – ženská neženská. Takí ľudia by sa vari mali liečiť… Keď vodičku zelená konečne vyslobodila, vracal sa ten agresívny blázon do svojho auta. Ostatní na neho, samozrejme, trúbili, pretože im bránil v jazde, a tak aj on dostal svoju dávku hrozivých gest a sprostých nadávok.“ A čo bolo spúšťačom jeho agresie? To, že ho vodička tesne pred semaforom nenechala prejsť cez plnú čiaru potom, čo v pruhu, určenom výhradne autobusom, predbehol celú kolónu poslušne sa posúvajúcich áut. Časť pravdy je aj v tvrdení, že niektorí agresívni šoféri sú sebci, ktorí dokážu myslieť iba sami na seba. „Keby neboli sebci a súcitili s ostatnými, budú slušní a nie agresívni. Pokiaľ však agresivita šoférov súvisí skôr s pocitmi menejcennosti a nízkym sebavedomím, nebude to súvisieť so sebectvom,“ vysvetľuje psychologička.

Ako si muži získavajú ženy?

Vo svojej praxi sa Vlasta Rehnová stretáva s častým nedorozumením, ktoré sa týka rozdielu v šoférovaní medzi mužmi a ženami. Je totiž zásadný rozdiel v tom, ako žena vníma dobrého šoféra a čo od neho očakáva, a ako to isté hodnotí muž. To je, samozrejme, problém, pretože agresivita vzniká aj vo chvíľach, kedy sa muž snaží žene imponovať svojím štýlom jazdy. Aj keď sa to žene nepáči, podľa skúseností psychologičky je jej zvyčajná reakcia taká, že sedí na sedadle spolujazdca a zaryto mlčí. Mlčanie je však obrovská chyba a žena tým nevedomky podporuje muža v jeho agresívnom štýle jazdy. „Len čo sa muž začne predvádzať a žene sa jeho jazda prestane páčiť, hneď by mala povedať, že také správanie za volantom v žiadnom prípade neschvaľuje, že jej neimponuje a že sa vlastne bojí sedieť vedľa takého šoféra,“ odporúča Vlasta Rehnová a dodáva, že žena si týmto spôsobom môže aj otestovať, nakoľko je partner ochotný ju počúvať a či dokáže ustúpiť zo svojich potrieb. „Keď nebude výzvu vnímať alebo jej prianie neposlúchne, bude sa tak pravdepodobne správať aj v bežnom živote a hodnotenie okolia mu bude bližšie, ako hodnotenie najbližšej rodiny,“ dodáva odborníčka. Spolujazdkyni agresívneho šoféra v takom prípade odporúča požiadať partnera, aby zastavil, a ihneď opustiť vozidlo.

Agresivita je nákazlivá!

Občas nastane situácia, že človek si musí sadnúť za volant krátko potom, čo sa doma pohádal s deťmi, s partnerom, s kolegami v práci, alebo je celkovo rozčúlený a celkovo v nepohode. Každý je do určitej miery agresívny, obyčajne však dokáže svoju agresivitu zvládnuť. Lenže keď nastane záťažová situácia, je to omnoho zložitejšie. Vlasta Rehnová by v takom prípade odporúčala cestu odložiť alebo využiť iný dopravný prostriedok. Možno ste sa už stretli s opakom, že vás niekto vo chvíľach nepohody presviedčal o tom, že najlepším liekom je „ísť si zajazdiť“. Lenže ten, koho pred jazdou ovládajú negatívne emócie, je omnoho náchylnejší k rizikovému správaniu a ohrozuje tým nielen seba, ale aj všetkých ostatných na vozovke! Pokiaľ tiesnivá atmosféra nastane pri jazde a v aute sa pohádate, je lepšie šoféra ďalej ničím neprovokovať a rozhovor o citlivej téme okamžite ukončiť alebo ho nasmerovať niekam inam. Môžete začať nadávať trebárs na politiku, suseda, neposlušné cudzie deti alebo šoféra, ktorý práve teraz prešiel okolo vás. Hlavné je vybiť agresiu a hnev čo najrýchlejšie a takým spôsobom, aby ste nikoho ďalej neohrozovali. „V aute sa s manželkou hádame skutočne výnimočne, ale nedávno sa to stalo. Bol som celkom pokojný, dokiaľ som v známej ulici nezbadal zákaz vjazdu. Manželka moje rozhorčenie komentovala uštipačnou poznámkou a v tej chvíli akoby ma trafila jedovatým šípom. Pretože neznáša rýchlu jazdu, zošliapol som plyn, aby som sa jej pomstil. Začali sme sa hádať, ja som sa prestal sústrediť na jazdu a bol som stále divokejší. Nakoniec zakričala, nech okamžite zastavím, vystúpila z auta a treskla dverami. Uľavilo sa mi a hneď som odišiel. Vzápätí mi napadlo, že sa pre ňu vrátim, ale nakoniec som to zavrhol. Uvedomil som si, aké nepríjemnosti by to spôsobilo. Ona by sa trucovito prechádzala po ulici a ja by som popri nej išiel krokom autom a možno by som sa nechal znovu vyprovokovať. Odišiel som domov, počas jazdy sa upokojil a premýšľal som, ako sa jej ospravedlním. Keď dorazila, nebolo to nič príjemné, ale hádku sme si nakoniec vysvetlili,“ rozpráva tridsaťdvaročný Ondrej. Hovorí sa, že agresivita za volantom je nákazlivá, a Vlasta Rehnová by sa pod toto tvrdenie podpísala. Keď jazdíte agresívne a bude sa chcieť so svojím autom „pichnúť“ pred druhého šoféra, pravdepodobne vám to čoskoro vráti a jeho pomsta môže nakoniec vyústiť do boja na ceste. Napriek tomu, že sa vôbec nepoznáte, v takej situácii by ste boli schopní jeden druhého zabiť. „Pri nástupe frustrácie a náhleho rozčúlenia alebo hnevu pomáha iba zastaviť auto, zhlboka dýchať a relaxovať tak dlho, dokiaľ sa neupokojíte,“ odporúča psychológ Martin Kořán.

Vyliečiť agresivitu?

Agresivita za volantom sa, samozrejme, stupňuje aj vo vypätých situáciách, napríklad pri dlhej vynútenej jazde za pomalým vozidlom, v dopravnej zápche alebo v dňoch, keď je pred nejakou dôležitou udalosťou a na šoféroch leží mnoho ďalších problémov a povinností. Určitý vplyv má aj ročné obdobie. Agresivita šoférov je väčšia, keď je vonku extrémne teplo a v aute býva na nevydržanie. Šofér začne najprv nadávať, potom pridá aj fyzické prejavy, trebárs búcha do volantu alebo začne nezmyselne predbiehať kolónu vozidiel pred sebou. „Skúsených šoférov sa taká situácia dotkne trebárs zhoršením nálady, ale v žiadnom prípade by to nemalo ovplyvniť ich štýl jazdy,“ hovorí Vlasta Rehnová. Agresívni šoféri si svoje správanie, bohužiaľ, neuvedomujú a opakujú ho tak často, ako potrebujú k vlastnej spokojnosti. Pri osobnom kontakte s policajtmi sú podľa dopravného experta Stanislava Humla buď zbabelí a nevedia hľadať slová, aby svoje správanie vysvetlili, alebo nadávajú a na policajtov útočia. Takí ľudia by sa podľa odborníkov mali liečiť. „Mnohokrát k celkovému upokojeniu vodiča dochádza až s vekom a so zmenou hodnôt a postojov. Keď si založí rodinu, privedie na svet deti a prijme za ne zodpovednosť, kompletne sa mu zmení rebríček hodnôt a on nebude mať potrebu získavať si svoje triumfy na vozovke,“ dodáva Vlasta Rehnová. Kto takou zmenou zatiaľ neprešiel a uvedomuje si svoje agresívne správanie za volantom, mal by sa podľa odborníka prihlásiť na terapiu, kde sa naučí také správanie zvládať. Čím skôr to urobí, tým lepšie pre všetkých, ktorí si sadajú za volant.


Aký typ ľudí býva za volantom najčastejšie agresívny?

Ľudia nervózni, frustrovaní, ale tiež ľudia, ktorí sa normálne prejavujú ako zakríknutí a v anonymite premávky si liečia svoje mindráky.

Stretli ste sa niekedy s agresívnou vodičkou?

Nestretol, a zrejme to súvisí s úlohou muža bojovníka. Žena nemá potrebu byť agresívna.

Ktoré dopravné priestupky najčastejšie robia agresívni šoféri?

Je to nedovolená rýchlosť a nesprávne predbiehanie. V dôsledku toho dochádza k bočným stretom a v horšom prípade aj k čelným, ktoré často končia katastrofou. Agresívni šoféri však spôsobujú všetky typy nehôd.

Keď agresívneho šoféra zastaví polícia, ako sa najčastejšie obhajuje? A dokáže si uvedomiť svoju chybu?

Je to individuálne. Väčšinou však vo svojej agresivite pokračuje, útočí na policajta a šíri okolo seba napätie.

Čo by pomohlo odstrániť agresivitu z ciest?

Pevne dúfam, že pomôže bodový systém. Ten dlhodobo sleduje správanie šoférov a je predpoklad, že tí agresívni si buď uvedomia, že hrajú o vodičský preukaz a napravia svoje správanie, alebo skončia. Je to však závislé na aktivite polície.


Ako riešiť kritické situácie za volantom?

 1.

 Situácia

Riadite automobil a idete rýchlosťou, ktorá presne zodpovedá dopravným predpisom, lenže o chvíľu sa tesne za vami objaví cudzie auto a má tendenciu vás trochu „popohnať“. Opakovane sa k vám približuje na neznesiteľnú vzdialenosť a doslova sa vám lepí na nárazník. Keď mu naznačíte, aby vás predbehlo, tak to neurobí.

Ako túto situáciu riešiť?

Šofér, ktorý získa pocit, že auto za ním ide príliš blízko jeho auta, často šliapne prudko na brzdu, aby sa druhému pomstil. Neodplácajte, nemá to zmysel. Zbytočne tým zvyšujete riziko, že sa konflikt ďalej vyhrotí. Ak vozidlo ide tesne za vami a jeho šofér vás nemieni predbehnúť, zastavte na najbližšom možnom mieste alebo odbočte z diaľnice pri najbližšom exite a nechajte agresívnemu šoférovi voľný priestor, aby sa mohol dostať pred vás.

2.

Situácia

Tesne pred križovatkou vás predbehne cudzie auto a nakoniec na križovatke zastaví vo vedľajšom pruhu. Hneď keď blikne červená, vodič vystúpi z auta a vyrúti sa na vás. Vyhráža sa, že rozbije sklo alebo prepichne pneumatiky, často sa to skutočne stáva.

Ako túto situáciu riešiť?

Ak máte dvere automobilu odomknuté, okamžite ich zamknite alebo ich pevne držte, aby ich útočník nemohol otvoriť. V žiadnom prípade neotvárajte! Vezmite do ruky mobil, vyfoťte si útočníka, jeho automobil a EČV a viditeľne vyťukávajte telefónne číslo polície. Keď útočníka nakoniec odradíte od úmyslu ublížiť vám, zastavte na najbližšom možnom mieste a v jazde nepokračujte, pravdepodobne totiž budete otrasení. Zhlboka sa vydýchajte a zavolajte niekomu z blízkych, kto vás vypočuje a podporí. Ak mierite na stretnutie, ospravedlňte sa, že prídete neskôr. Fotografie z mobilného telefónu odovzdajte polícii.

3.

 Situácia

Na križovatke vo vedľajšom pruhu zastaví vodič a divokými gestami sa snaží upútať vašu pozornosť, aby vám vysvetlil, čo si o vás myslí.

Ako túto situáciu riešiť?

 Napriek tomu, že gestá agresívneho vodiča periférne vidíte, nereagujte na ne a v žiadnom prípade ich neodplácajte. Pokiaľ je to možné, zachovajte úplne neutrálny výraz, pozerajte sa pred seba a voči akýmkoľvek výpadom dotyčného vodiča buďte ľahostajní, teda dovtedy, dokiaľ sa nerozhodne vystúpiť a vrútiť sa k vám do auta (viď model č. 2). Nereagujte ani žiadnymi úsmevmi alebo vtipmi, agresívni ľudia obvykle nemávajú zmysel pre humor a zbytočne tým ublížite sami sebe.

4.

Situácia

Pri riadení automobilu na vás niekto trúbi, aj keď idete podľa dopravných predpisov a nie ste si vedomí žiadneho priestupku.

Ako túto situáciu riešiť?

 Pozrite sa do spätného zrkadielka a skontrolujte, čo sa deje. Keď nejde o nič závažné, trúbenie ignorujte. Ak vodiča idúceho za vami zdržujete, skúste mu uhnúť, budete omnoho pokojnejší. Trúbenie môže byť vybitím agresívneho vodiča, ale môže ísť tiež o dôležité upozornenie, napríklad, že vám nesvieti svetlo. Sami trúbenie používajte len v skutočne nevyhnutných prípadoch. Napríklad trúbenie na chodca je strata času – radšej preventívne šliapnite na brzdu. Chodec v kritickej situácii nezrýchli, naopak, zastaví a bude sa rozhliadať, čo sa deje. A na brzdu už môže byť v tej chvíli príliš neskoro.

Čo o nás vypovedá náš automobil? 

 Auto nie je len dopravný prostriedok, ale býva aj súčasťou našej osobnosti a ukazuje, aký má jeho vodič sociálny status. Niektorí ľudia vnímajú auto ako dôležitú súčasť svojho imidžu a kupujú si výhradne drahé „nabúchané“ autá, ktoré sú znakom spoločenskej prestíže. Podľa dopravnej psychologičky Vlasty Rehnovej tým vyjadrujú buď príslušnosť k určitej sociálnej skupine, alebo aspoň túžbu do nej patriť. „Mnoho ľudí si kúpou takého automobilu vylepšuje svoje sociálne postavenie bez toho, aby to od nich ktokoľvek žiadal, alebo si tým zvyšujú sebavedomie,“ hovorí. Niektorí úspešní ľudia, predovšetkým umelci a intelektuáli, sa môžu správať celkom opačne a niekedy si zaobstarajú vozidlá, ktoré mávajú skôr nádych recesie. Áut je však v súčasnosti na trhu také množstvo, že výber o človeku nevypovedá väčšinou nič konkrétne. „Dnes si ľudia vyberajú autá skôr podľa toho, na aký účel ich potrebujú, a všetko ostatné riešia až v druhej fáze voľby,“ dodáva odborníčka.

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.