Mamííí, a čo to je erekcia?“ pýta sa päťročná Monika potom, čo v televízii doznie reklama na prípravok zlepšujúci mužskú potenciu. „No, vieš…“ váha matka, a nakoniec namiesto odpovede podáva svojej dcérke cukrík. V duchu sa modlí, aby ju tým umlčala a Monika na svoju otázku zabudla. Mnoho rodičov sa správa podobne. Rozhovoru s deťmi o sexe sa vyhýbajú. A to je chyba.
„Rozprávali ste sa v detstve s rodičmi o sexe?“ pýtam sa svojich kamarátok. Krútia hlavou. „Zbláznila si sa?“ pretne chvíľku trápneho ticha Renáta. „Nehovoríme o tom s mamou ani teraz, a to mám už dvadsaťosem rokov,“ povie. Keď mala sedem rokov, nič netušiac kúpila z ušetreného vreckového mame pod vianočný stromček balík vložiek. Ružovofialový obal s kvetinkou vyzeral lákavo, peniaze vyšli na korunu presne. A kamarátky hovorili, že to mamičke určite urobí radosť. Lenže keď mamička darček rozbalila, Renáta začula: „Ďakujem.“ Bodka. Koniec. Renátin príbeh potvrdzuje slová odborníkov o tom, že slovenskí rodičia majú problémy rozoberať sex so svojimi potomkami. Často sa spoliehajú na to, že až príde ten správny čas, dieťa všetko pochopí a naučí sa samo. Podľa sexuológa Ondřeja Trojana rodičom v komunikácii s deťmi bránia predovšetkým pretrvávajúce mýty, predsudky, zábrany voči vlastnej sexualite a výchova. A často im chýba i adekvátny slovník. Pre deti sú tak najčastejším zdrojom informácií o sexe kamaráti a médiá. Až po nich nasleduje rodina a škola. Nehovoriť o sexe s deťmi je chyba, pretože mnohé problémy s partnerskými vzťahmi alebo so sexom v dospelosti majú svoju príčinu práve v nedostatočnej informovanosti z detstva. Keď deti hľadajú informácie u kamarátov, dozvedajú sa ich útržkovite a skreslene, takže z toho nakoniec môžu mať v hlave guláš. A navyše si môžu voči svojim rovesníkom pripadať zaostalé, čo môže vyústiť do nízkeho sebavedomia a nulovej sebaúcty. Okrem toho nestačí, že dieťa vie, čo je antikoncepcia. Malo by vedieť, prečo je na trhu kondóm, malo by ho vedieť aj kúpiť a používať. Niektorí rodičia o sexe nehovoria, pretože sa boja, že dieťa (niekedy aj sedemnásťročné) by si mohlo vysvetliť rozhovor ako nabádanie k sexuálnemu životu. Výsledkom je potom nechcené tehotenstvo, ale tiež napríklad nákaza pohlavnou chorobou. „Z výskumu jasne vyplýva, že poučené deti začínajú plný pohlavný život neskôr a poučenejšie,“ hovorí Ondřej Trojan, autor knihy Jak mluvit s dětmi o sexu. Ďalší pádny dôvod, prečo túto tému otvoriť čo najskôr.
KEDY A AKO ZAČAŤ O SEXE?
Ešte aj dnes je pre mnohých rodičov úplnou novinkou, že sexuálna výchova sa začína už pri narodení dieťaťa. „Nie je dobré čakať, že sa dieťa spýta. Čakať na otázky môže znamenať nikdy sa nedočkať,“ vysvetľuje sexuológ Ondřej Trojan a pokračuje: „Deti sa o sexualitu zaujímajú omnoho skôr, než dokážu formulovať otázku. Napríklad predškolák je zvedavý na otecka v kúpeľni, alebo si chce pohladkať mamino tehotenské bruško. To sú tie pravé chvíle, kedy sa dá porozprávať o anatómii, rozmnožovaní a pôrode.“ Výklad by mal byť jednoduchý, jasný a konkrétny, mal by vybudovať základy ďalšej komunikácie a predovšetkým dôveru – aby dieťa vedelo, že kedykoľvek sa vás na čokoľvek spýta, nezačnete kričať a rozčuľovať sa, ale otázku mu zodpoviete. Keď budete na detské otázky čakať, môže sa vám stať, že vás dieťa prekvapí v úplne nevhodnej chvíli, napríklad v supermarkete alebo v električke plnej ľudí. Ak sa vám už niečo podobné stalo a vy ste odpovedali, že si to vysvetlíte doma v pokoji (ideálne riešenie), neotáľajte s vysvetľovaním ani o deň dlhšie! O sexe by ste s dieťaťom mali od začiatku hovoriť pravdivo, samozrejme, na primeranej úrovni jeho chápania. Zamotávať do vysvetľovania postavy z rozprávok, večerníčkov a knižiek je podľa sexuológa medvedia služba, dieťa si zaslúži otvorený a úprimný rozhovor. A správny slovník: penis je penis a pošva je pošva. Ale vráťme sa naspäť k situácii, keď vám trojročné dieťa napríklad položí nasledujúcu otázku: „Kde som sa tu vzal?“ Môžete odpovedať: „To je ale dobrá otázka! Čo si o tom myslíš ty?“ Tým splníte tri veci naraz – zistíte, na čo sa dieťa skutočne pýtalo (môže mať na mysli rodisko), získate čas na usporiadanie myšlienok a dozviete sa, čo už dieťa vie, alebo čo si myslí. Presná odpoveď potom môže byť jednoduchá, vecná a pravdivá: „Vznikol si ako malé vajíčko v mamičkinom tele.“ Toto samo o sebe môže, ale nemusí dieťa uspokojiť, takže môže prísť ďalšia logická otázka: „A kto ma vysedel?“ Podľa Ondřeja Trojana sa najďalej dostanete s poctivosťou. Vo veku troch rokov nie je nutné popisovať dieťaťu pohlavný styk, počatie a pôrod. To ho aj tak nezaujíma. Chce len základné informácie.
MASTURBÁCIA A SÚKROMIE
Ak ste rodičia predškolských detí, určite ste už zaznamenali, že sa občas hrajú so svojimi pohlavnými orgánmi. Často to robia pre radosť alebo z nudy. „Masturbácia je normálna časť vývoja. Väčšina expertov súhlasí s tým, že je – bez ohľadu na vek – zdravým vyjadrením sexuality. Avšak niektorí ľudia masturbáciu z náboženského presvedčenia neschvaľujú,“ hovorí sexuológ Ondřej Trojan. Pokiaľ medzi nich patríte, mali by ste podľa odborníka deťom pokojne vysvetliť, že toto správanie nie je vhodné. Zákaz typu: „NEROB TO!“ je neefektívny. Niekedy rodičia reagujú na detskú masturbáciu odstrkovaním rúk, vyhrešením alebo trestami. Odborník to považuje za chybu – dávate tým dieťaťu správu, že genitálie sú zlé alebo špinavé. Dôležité je podľa neho poučiť dieťa o masturbácii tak, aby sa s pohlavnými orgánmi nehralo napríklad na verejných miestach. Ideálne je povedať: „Lucka, ja viem, že je ti to príjemné, ale to sa vonku pred ostatnými ľuďmi nerobí.“ Touto vetou dávate dieťaťu najavo, že masturbácia nie je tabu, učíte ich ohľaduplnosti k druhým a, navyše, sexualitu staviate do pozitívneho svetla. Tridsaťosemročná Hana, mamička štvorročnej Barborky, nedávno zažila nasledujúcu situáciu: keď sa s partnerom milovali (a pochopiteľne sa to nezaobišlo bez patričnej zvukovej kulisy), ich štvorročná Barborka vyletela zo svojej izby a zrazu stála so slzami v očiach vo dverách spálne. „Pristihla nás priamo pri čine a vyzerala úplne vystrašene,“ rozpráva Hana. Zachovať chladnú hlavu v takejto situácii je temer nemožné, takže čo teraz? „Pohlavný styk detskými očami a ušami často vyzerá, ako keď ‚otec ubližuje mame‘. V prípade, že vás dieťa pristihne pri čine, mali by ste sa mu pokúsiť vysvetliť, že rozhodne nejde o žiadne ubližovanie,“ radí Ondřej Trojan. Ideálna je podľa neho napríklad táto veta: „My sa s tatom len tak hráme, túlime sa a máme sa radi. Je to naša súkromná vec, tak, prosím ťa, choď teraz do svojej izby.“ Neskôr sa môžete k celej situácii vrátiť a využiť ju na ďalšiu lekciu sexu a možno aj sociálneho správania. „Zapamätaj si, že by si mala zaklopať a počkať, kým sa ozveme, keď máme zavreté dvere.“
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE
Keď máte doma dieťa v predškolskom veku, malo by poznať názvy pohlavných orgánov, rozdiely medzi nahým telom dieťaťa a dospelého a malo by tiež vedieť, ako vznikne a ako sa narodí bábätko. Chýbať by nemalo ani povedomie o sexuálnom zneužívaní, v mnohých rodinách často redukované do nasledujúcich niekoľkých viet: „Dávaj si pozor. Po svete chodia zlí ľudia. Od nikoho cudzieho si nič neber a s nikým nikam nechoď.“ Že ste to doma tiež počúvali? Problém je, že viac ako sedemdesiat percent prípadov sexuálneho zneužitia majú na svedomí ľudia, ktorých dieťa pozná. Takže aj o tom je potrebné s nimi hovoriť. „Základom je prispôsobiť vyjadrenie tak veku a zrelosti dieťaťa, ako aj štýlu rodinnej komunikácie a presvedčiť sa, či dieťa chápe, čo mu chcete povedať. Dôležité je dieťa naučiť, že ho nikto nemôže nútiť do aktivít, ktoré sú mu nepríjemné alebo v ňom vzbudzujú strach, a dávať mu najavo, že rodičom môže povedať čokoľvek, čo ho vystrašilo, prekvapilo, znepokojilo alebo zneistilo. Najskôr by ste si však ako rodičia mali ujasniť, čo chcete svojmu potomkovi povedať a či vy sami máte všetky potrebné informácie. Je potrebné si uvedomiť, že hoci pre niektorých rodičov je nepríjemné hovoriť o intímnych záležitostiach, deti musia dostať jasné a pravdivé informácie,“ hovorí Barbora Krčmárová z Linky bezpečia. Pravdou je, že nielen rodičia majú problém rozoberať túto tému s potomkami. Blok býva niekedy aj na druhej strane. Prichádza obvykle až vo vyššom veku, ale stať sa to môže aj u predškoláka. Dieťa sa hanbí, rozhovory na túto tému odmieta alebo hovorí, že toto už vie. Keď sa potomok sám stavia do pozície znalca, Barbora Krčmárová odporúča vyzvať ho, aby teda poučil aj rodičov. „Môžete tak zistiť, čo vaša ratolesť skutočne vie, a korigovať prípadné omyly a nedostatky. Je možné podávať informácie v situáciách, ktoré k tomu vyzývajú – napríklad v nadväznosti na film,“ dodáva. Pochopiteľne je nutné informácie stále rozširovať s tým, ako dieťa rastie. Keď vám potomok bude dôverovať, mali by ste byť pripravení na to, že jeho otázky budú čím ďalej tým podrobnejšie a vyžadovať hĺbavejšie odpovede.
ČO BY MAL VEDIEŤ ŠKOLÁK?
Niektorým ľuďom sa nepáči, koľko informácií o sexe majú deti vo svojom veku. Toto v toľkých rokoch… neprestrelili rodičia náhodou? Ako sa vyjadrujú odborníci, aj keby informácií bolo veľa a boli podané relatívne skoro, dieťaťu to nemôže uškodiť – zvlášť v štáte, kde si pri čakaní na školský autobus môže v neďalekom novinovom stánku prezrieť pestrú ponuku porno časopisov. A stavte sa, že hneď ako sa naučí len trochu čítať a dostane sa mu do ruky časopis typu Bravo, so záujmom si ho preštuduje. Ako potom budete čeliť podrobným otázkam, keď ste s dieťaťom do siedmich rokov veku o sexe nikdy nehovorili? „Do piatej triedy by deti mali pochopiť reprodukciu, pôrod, anatómiu a zmeny počas puberty u oboch pohlaví. Mali by ste s nimi hovoriť o AIDS, homosexualite, masturbácii a predmanželskom pohlavnom živote, a tiež k nim zaujať patričné stanoviská. Rozhovory o sexuálnom zneužívaní sú tiež súčasťou rozprávania, vrátane informácií o vydieraní a znásilnení,“ hovorí sexuológ Ondřej Trojan. Bolo by dobré deti už pred pubertou oboznámiť aj so základnými informáciami o partnerských vzťahoch a o fungovaní rodiny. „Tieto témy im totiž často chýbajú. Pritom z ich telefonátov vieme, že ich zaujíma, ako sa pozná, či sú zamilované, zaujímajú ich možnosti antikoncepcie, hľadajú vlastnú sexuálnu identitu a ujasňujú si sexuálnu orientáciu,“ približuje Barbora Krčmárová z Linky bezpečia. Dievčenské časopisy sú síce plné návodov, ako správne uspokojiť chlapca alebo ako to chodí pri sexe v trojici, nič však nehovoria o hodnotách spojených so sexualitou – o dôležitosti vzťahu medzi partnermi, zodpovednosti voči partnerovi a rodine, alebo napríklad o vernosti a nevere. I tieto témy, pochopiteľne, patria do sexuálnej výchovy. Či už máte na partnerské vzťahy a všetko podstatné okolo nich akékoľvek názory, váš potomok si zaslúži ich poznať – už len preto, aby si na základe vašich názorov mohol vybudovať svoje. Podľa Ondřeja Trojana je ideálne, keď sa o sexuálnych témach bavia s deťmi obaja rodičia. „Pre dieťa je to signál, že muž a žena sú schopní spolu komunikovať aj o dôverných témach, a že je to tak správne,“ hovorí. V každom prípade, ak by matke nevyhovovalo konverzovať so synom o masturbácii, môže sa tejto témy ujať iba otec, a naopak. V zásade však žiadna téma nie je vylúčená pre jedného alebo druhého rodiča. A čo sa týka detí – rozdiely medzi nimi môžu byť i v rovnakom veku obrovské, preto je dôležité rešpektovať ich psychickú vyspelosť.
PUBERTA – MEDZI DETSTVOM A DOSPELOSŤOU
Najkritickejším obdobím v živote človeka býva puberta a platí to aj z pohľadu sexuálnej výchovy. Zatiaľ čo predtým bolo možné s deťmi prebrať akúkoľvek sexuálnu tému, v puberte sa mnohé z nich zaseknú a – mlčia. Odrazu sú týmto témam neprístupné. Kedykoľvek sa doma pozeráte na film v televízii, kde sú milostné scény, cítia sa trápne a radšej odchádzajú na záchod. A kedykoľvek sa otvorene spýtate, neustále počujete to isté: „Nezaujíma ma to..“, „Je to staré“, „Zbytočne sa snažíš, aj tak to už všetko viem…“ Sexuológ Ondřej Trojan odporúča byť v takých chvíľach citlivý k reakciám dieťaťa a zareagovať napríklad nasledujúcim spôsobom: „Je ti nepríjemné o tom hovoriť. Ako to môžeme urobiť, aby ti to neprekážalo?“ alebo: „Keď som bola malá, hanbila som sa s mamou hovoriť o sexe a bolo mi nepríjemné sa pýtať na určité veci. Máš tiež taký pocit?“ Ako rodičom sa vám to nebude páčiť, ale niektoré deti sa veľmi skoro stávajú sexuálne aktívnymi. Aj keď si myslíte, že váš potomok začal veľmi skoro, a teda nie je už čo vysvetľovať, snažte sa, aby vaša sexuálna osveta pokračovala. Hovorte najmä o zodpovednosti, ktorá na ňom teraz leží, pripomeňte tému antikoncepcie a nebezpečenstvo pohlavných chorôb. Dieťa si od určitej chvíle bude aj tak o sexe rozhodovať samo, ale možno na základe vašich argumentov začne o svojich postojoch viac premýšľať, alebo ich celkom prehodnotí. A aj keď sa vo chvíli, keď hovoríte, tvári úplne príšerne a robí sa, že vás nepočúva, počuje vás. Tak to nevzdávajte, raz budete možno pozitívne prekvapení výsledkami.
Príklady správnej komunikácie
(Z knihy Ondřeja Trojana: Jak mluvit s dětmi o sexu – rádce pro rodiče a učitele. Vydalo nakladateľstvo Fragment)
Vek 3 roky:
Hanka vo vani: Mamička, čo to tu mám? (Ručičkami si rozhrnula veľké pysky a pozerá sa na klitoris.)
Mamička: To je klitoris, Hanka.
Hanka: A mamička, na čo to je, tým sa ciká?
Mamička: Nie, ciká sa takou dierkou trochu inde. Klitoris je pre radosť!
Vek 4 roky:
Otecko (hovorí o sexuálnom zneužívaní): Keď sa niekto dotýka tvojho prirodzenia a ty to nechceš, nie je to správne, aj keby sa ti to páčilo. Chcem, aby si mi vždy povedal, keby sa ti niečo také stalo. Chcem to vedieť a nebudem sa na teba za to hnevať.
Vek 7 – 8 rokov:
Dana: Mami, čo to znamená „teplý“?
Mamička: No, to záleží na tom, v akej súvislosti toto slovo použiješ. (Dobrá stratégia, ktorá vám umožní získať trochu času.) Čo si počula? Povedz mi to celé.
Dana: Dnes v škole povedal David Martinovi, že je „teplý“, a povedal, že dostane AIDS.
Mamička: Danka, „teplý“, to je muž, ktorý miluje mužov a má s nimi i sexuálne styky. Aj ženy môžu byť „teplé“, i ony môžu dávať prednosť stykom so ženami. Tento výraz je trochu hanlivý, mnoho ľudí to totiž nechápe. Správnejšie sa hovorí gay alebo lesbička.
Vek 8 – 9 rokov:
Dana: Koľko musí mať človek rokov, aby mohol mať dieťa?
Mamička: Hneď ako dievča začne menštruovať, môže mať dieťa. Niektoré dievčatká majú menštruáciu už v desiatich rokoch. Ale i keď môžu otehotnieť, neznamená to, že sa môžu stať matkou. Rodičovstvo je veľká úloha. Je lepšie, keď dievčatá počkajú, až vyrastú.
Dana: A čo chlapci? Kedy sa môžu stať otcami?
Mamička: Hneď ako sa u chlapca tvoria spermie, môže spôsobiť tehotenstvo. Mnoho chlapcov začne produkovať spermie medzi trinástym a štrnástym rokom. Ale zase len z hľadiska telesného, čo neznamená, že sú pripravení na zodpovednosť spojenú s otcovstvom.
Vek 16 rokov:
Matka k dieťaťu: Naozaj ma zaujíma, aké máš pocity. Chápem, že vždy nebudeme spolu súhlasiť. To je normálne. Len preto, že máme iné názory, sa predsa náš vzťah nepokazí. Mám ťa rada, si moje dieťa. Dúfam, že ku mne prídeš s otázkami, obavami, strachmi a názormi, bez ohľadu na to, čoho sa budú týkať – sexu, drog, medziľudských vzťahov, školy. Budem sa snažiť ťa počúvať, pochopiť ťa a pomôcť ti, ak to bude v mojich silách. Nehovorili sme spolu o týchto veciach často, pretože som nechcela, aby si si myslela, že ťa chcem nejako mučiť. Ale zaujíma ma to a som tu, keď ma budeš potrebovať.
