Uľahčujú nám moderné technológie život alebo sú, naopak, našou cestou do pekla? Sme ešte vôbec schopní prežiť bez počítača, pripojenia k internetu, bez sociálnych sietí? Žijeme v spoločnosti, ktorá si vyžaduje a využíva moderné technológie. Ale vieme s nimi efektívne zaobchádzať?
„Dúfam, že sedíte. Poviem vám totiž niečo, čo veľa ľudí poriadne naštve. Nikdy nesledujem spravodajské relácie. Za posledných päť rokov som si maximálne raz kúpil noviny, a to iba preto, že som vďaka tomu získal zľavu na diétnu Pepsi-Colu. Aby to nebolo málo, poviem ešte, že pracovným e-mailom venujem približne hodinu týždenne, a to vždy v pondelok. V zahraničí úplne ignorujem hlasovú schránku…“ Keď Američan Timothy Ferriss napísal knihu, ktorá vyšla v českom preklade pod názvom: „Čtyrhodinový pracovní týden“, z ktorej pochádza i vyššie uvedená ukážka, stala sa okamžite bestsellerom a odvtedy bola preložená do mnohých svetových jazykov. Ferrissove myšlienky nie sú vôbec prevratné, ako skôr geniálne jednoduché – napríklad: celý váš život ovládajú moderné technológie a záleží len na vás, či si z nich urobíte úhlavných nepriateľov alebo najlepších spojencov. Bohužiaľ, väčšina ľudí volí prvú možnosť – nepochopili totiž jeden prostý fakt: že viac hneď neznamená lepšie a že efektivita je niečo iné ako výkonnosť a množstvo. Tým si sami pod sebou podrezávajú konár. Spýtajte sa niekedy ľudí okolo seba, ako to majú s modernými technológiami: uľahčujú im život alebo sú pre nich, naopak, strašiakom? Odpovede budú pravdepodobne veľmi vyrovnané. A dôvod? „Moderné technológie mnohých ľudí naplňujú obavami, pretože nevedia, na čo by ich mali používať a nenaučia sa ich správne ovládať. Čiastočne za to môže zrejme ľudská lenivosť, ale čiastočne je to i vina firiem, ktoré ľuďom dostatočne nevysvetlia, na čo prístroj vyvinuli a ako s ním pracovať,“ myslí si Petr Mára, podnikateľ, školiteľ a novinár, ktorý sa zaoberá modernými technológiami. Najväčší problém podľa neho nie je v existencii moderných technológií, ale práve v tom, že s nimi väčšina z nás nevie pracovať a predovšetkým – že sa nimi nechávame neustále vyrušovať. Ale o tom až o chvíľu.
„Naučiť sa ignorovať rôzne veci je jedna z najlepších ciest k dosiahnutiu pokoja v našom vnútri.“
Menšie, výkonnejšie, s atraktívnejším dizajnom…
I keď mnohých z nás moderné technológie desia, všeobecne sa dopyt po nich zvyšuje. Príklad: keď dôjde k leteckej katastrofe, neprestaneme lietať, ale požadujeme od konštruktérov lietadiel dômyselnejšie stroje. Alebo iný: kedykoľvek sa na trhu objaví nová verzia mobilného telefónu Apple iPhone, ľudia sú ochotní stáť naň dlhý rad. Aj keď druhý príklad je do značnej miery otázka statusu a imidžu (ukázať nový Apple iPhone pri obchodnom rokovaní alebo pri večeri v reštaurácii je jednoducho „cool“ a podľa počtu gigabytov posúva majiteľa v očiach partnera minimálne o triedu vyššie), nič to nemení na tom, že o moderné technológie – veci čím ďalej, tým menšie, výkonnejšie a s atraktívnejším dizajnom – má spoločnosť ako taká záujem. Keby ho nemala, časom by zmizli. Samoregulácia fungovala vždy a všade – či už hovoríme o práčke alebo o internete. „Záujem o moderné technológie je logický,“ hovorí Filip Hráček, programový manažér českého Googlu, „aby sme mali čo objavovať, potrebujeme inovácie. A aby mohli vznikať inovácie, je potrebné mať na čom stavať. Keď vznikol server YouTube, potreboval na svoju dobu až nehorázne rýchle internetové pripojenie. Pár rokov predtým by sme sa mohli pýtať: na čo by bol jednotlivcovi taký rýchly internet?“ Podľa Filipa Hráčka má dopyt súvislosť aj s objavovaním. „Každá nová technológia je aj instantné dobrodružstvo, za ktorým nemusíte ísť do ďalekých krajín a nepotrebujete ani drahé lieky proti malárii. Stačí mať mobilný telefón, ktorý pre vás predstavuje skoro nekonečné pole na bádanie, skúšanie a prieskum.“ V tejto súvislosti je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, kedy sa z určitej modernej technológie stáva nutnosť, bez ktorej to už nepôjde. To je aj prípad počítača. Ukážte mi napríklad učiteľa, ktorý dnes pri zadávaní referátu alebo seminárnej práce upozorňuje žiakov, že majú písať na počítači. Nie je to nutné. On aj žiaci s tým automaticky počítajú. Či sa vám to páči, alebo nie. Tak to skrátka je. A odpoveď na otázku KEDY sa to tak deje? „Predpokladám, že pri osemdesiatpercentnom pokrytí trhu sa s určitou modernou technológiou počíta ako so štandardom,“ hovorí Petr Mára.
Prečo nás pohlcujú?
Moderné technológie menia tvár sveta a menia i naše správanie. Zoberme si napríklad internet: koľko dnes ponúka služieb, o ktorých sa nám ani nesnívalo, napriek tomu je to stále vraj len nepatrný zlomok možného. Prináša nekonečné množstvo možností, ktoré nám môžu zjednodušiť život, ušetriť čas a prehĺbiť vzdelanosť. Ak nás teda nerozptýli nejaká sociálna sieť alebo vtipné video… inými slovami: ak s ním vieme správne zaobchádzať a vieme, kedy je čas povedať DOSŤ. „Technológie sú užitočné, ale nie je to dar z nebies. Môžu odvádzať našu pozornosť od dôležitých vecí a môžeme si od nich vytvoriť čosi ako závislosť. Keby som sa pred tromi rokmi neodnaučil kontrolovať svoj e-mail každých päť minút, bol by zo mňa dnes asociálny psychopat. Nikdy skrátka nemáme dosť toho, čo nepotrebujeme…,“ hovorí Filip Hráček. Rovnaký názor má aj Petr Mára, podľa ktorého dnes žijeme v storočí vyrušovania: začalo sa to mobilmi, pokračuje Facebookom a Twitterom, od ktorých sa nedokážeme odpútať ani pri veľmi dôležitej práci. Zadaná úloha nám v dôsledku toho trvá nie dve hodiny, ale štyri… a tak ďalej. Podobné je to i so získavaním informácií. Vyhľadávame a konzumujeme milióny dát, hoci väčšinu z nich nevyužijeme. Dôsledkom je naša nesústredenosť, povrchnosť a najmä zbytočná presýtenosť. Pritom by stačilo spýtať sa sám seba pri každom kliknutí na internete: „Naozaj využijem túto informáciu na niečo neodkladné a dôležité?“ A ak odpoveď znie nie, webovú stránku jednoducho bez milosti zavrieť – kým vám odumrú ďalšie neuróny. DOSŤ. V neposlednom rade sme v digitálnych sieťach uväznení aj z toho dôvodu, že nás nikto nenaučil moderné technológie používať: nestanovil pravidlá, nepovedal, čo je správne a čo nie. Čo sa teda deje: kolega vám pošle e-mail, očakáva okamžitú odpoveď a božechráň, keď ju nedostane do troch minút. Pekne to vyjadril jeden čitateľ na blogu www.fourhourblog.com v odpovedi nahnevanému kolegovi, ktorý pracoval dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní do týždňa a od druhých očakával to isté: „Nie som prezident Spojených štátov. Nikto by ma nemal potrebovať o ôsmej večer. Nezohnal si ma? A čo také strašné sa stalo? Odpoveď: nič.“ Pretože nikto nestanovil pravidlá, stanovujeme si ich sami – podľa toho, ako sa sami správame. Lenže zabúdame, že ostatní sa správajú inak a to, čo je pre nás normálne (odpovedať na e-mail do piatich minút), môžu druhí vnímať napríklad ako posadnutosť. Tak dochádza k mnohých nedorozumeniam a konfliktom.
Robia z nás hlupákov?
Každá nová technológia budí pozornosť laikov i vedcov. Ako sa podpíše na správaní a myslení ľudí? pýtajú sa obvykle. Zanechajme nesporne dlhý výpočet pozitív a zamerajme sa na negatíva. V prípade internetu sú odpovede – aspoň podľa amerických vedcov Nicholasa Carra a Patricie Greenfieldovej – dosť pesimistické: internetový svet podľa nich vychováva k povrchnosti. Ale nejde len o internet, aj ostatné moderné technológie majú negatívne stránky. „Predovšetkým vďaka nim prestávame trénovať mozog,“ zhodujú sa Petr Mára a Janka Zichová, tlačová hovorkyňa Googlu. „Vďaka elektronickým diárom a upomínaniu môžeme mať v budúcnosti veľký problém s pamäťou,“ myslí si Petr Mára, „na druhej strane sme výkonnejší po iných stránkach, pretože mozog nemusí myslieť na schôdzku, ale môže riešiť kreatívne problémy.“ Najväčšiu hrozbu však podľa Petra Máru predstavuje naša neschopnosť skončiť neustále vyrušovanie – vypnúť e-maily, Skype, Facebook – a v dôsledku toho zhoršená schopnosť sústrediť sa. „Keď som ako malý chlapec chodil do knižnice, bol som schopný stráviť tam hodinu, aby som našiel jednu špecifickú informáciu. Dnes ich za hodinu nájdem stovky, ale medzitým urobím päť ďalších činností. Informácie mi potom mozgom len pretečú, ale rozhodne v ňom nezostanú,“ hovorí Petr Mára. Boli by sme ešte vôbec schopní žiť bez moderných technológií? Všetci oslovení odborníci sa zhodujú, že áno – každý predsa vie, že k životu stačí len veľmi málo. Ale ako hovorí Filip Hráček: „Otázkou je, v akom svete. A prečo vlastne? Pretože žiť v devätnástom storočí muselo byť romantické? Naozaj? A kto komu bráni žiť bez zdravotníckej starostlivosti, vyváženej stravy a splachovacieho záchodu?“ S modernými technológiami je to ako s hocičím iným: keď s nimi budete narábať opatrne, pomôžu vám, keď to preženiete, ublížite si. Hranicu si stanovujete vy sami, inak to v tomto svete ani nejde. Ale majte na pamäti, že i v prípade moderných technológií platí veľmi často to, čo sa hovorí o zmrzline: „Dám si ešte lyžičku“ je rovnaké realistické ako: „Mrknem sa na chvíľu na net.“
foto: Unsplash
