Mesto, kde žijete, budova firmy, v ktorej pracujete, ale aj supermarket, kde nakupujete… Každý deň sa chytáte do pascí a blúdite na miestach, ktoré vlastne dôverne poznáte. A čo potom, keď sa dostanete mimo svoje pravidelné trasy! Existuje recept na to, ako sa prestať strácať?
Utlmiť stres!
Zapamätať si cestu mestom alebo rozsiahlym objektom s kanceláriami nie je ani tak otázka orientačného zmyslu, ako dobre fungujúcej pamäti. Hoci je mozog vo veľa veciach výnimočný, nefunguje ako hard disk, kam podľa potreby ukladáte a potom z neho vyvolávate dáta. Informácie si človek uchováva subjektívne a výrazne to ovplyvňuje predovšetkým čas – čím viac ho uplynie, tým horšie si na veci spomínate. Keď si niektorú nemôžete vybaviť, obvykle panikárite a telo vylučuje stresové hormóny, čím sa spomenutie ešte viac blokuje. Keď máte pocit, že si už nikdy v živote nespomeniete, ktorou ulicou ste prišli, skúste utlmiť stres a pocit vnútorného tlaku – preskočte usilovné spomínanie a sústreďte sa na niečo iné – napríklad si chvíľu čítajte noviny. Keď sa stresové napätie zníži, cestu nájdete.
Trénujte hlavu!
Vždy, keď vstúpite do neznámeho mesta či budovy, začne si váš mozog vytvárať kognitívnu mapu – povedzme, že si pamätá napríklad objekty, okolo ktorých idete a pri ceste naspäť tak postupujte od jedného povedomého predmetu k druhému. Táto stratégia – za žltým domom doprava, pri zelenom rovno – funguje, bohužiaľ, len na krátke vzdialenosti a v jednoduchom teréne. Ak si chcete zapamätať zložitejšie trasy, budete musieť svoj mozog trénovať pomocou špeciálnych techník, ktoré sa volajú mnemotechnické učenie. Ich podstata spočíva v tom, že novú informáciu si musíte spojiť s niečím, čo už poznáte a potom si vytvoriť jej mentálny obraz. To je však v členitom teréne celkom náročné, preto sa oplatí trénovať orientačný zmysel a v cudzom meste sa orientovať napríklad podľa svetových strán, tvaru mesta, toku rieky a podobne.
Sadnite si k počítaču!
Prečo vaše desaťročné deti vždy vedia, ktorým smerom sa vybrať, zatiaľ čo vy sa stále musíte o veciach ubezpečovať – napríklad o správnom smere električky? „Je to dané tým, že trávia detstvo s počítačom, Nintendom, Game Boyom či mobilom. Americká alebo izraelská armáda zhodne potvrdzujú, že mladí piloti sú oveľa rýchlejší, presnejší a lepšie sa orientujú v priestore ako ich starší kolegovia. Pozitívnym aspektom toho, že naše deti prestali čítať a vrhli sa na techniku, je ich lepšia schopnosť orientácie,“ hovorí Martin Chlupáč, tvorca projektu Brain Jogging, ktorý sa snaží presvedčiť ľudí o prospešnosti mentálneho cvičenia. Odpoveď na otázku, čo môžete urobiť, ak máte slabú schopnosť orientácie, pomalé reakcie alebo slabnúcu pamäť, je podľa odborníka jasná: sadnúť si k počítaču a cvičiť sa. Bohužiaľ.
Kúpte si pomocníka
Ľudský mozog funguje tak, že to, čo trénujete, v nejakej miere aj natrénujete – teda zlepšíte. Aby ste mohli trénovať čo najefektívnejšie, odborníci vytvárajú rôzne sofistikované softvéry na trénovanie kognitívnych funkcií. Jedným z nich je napríklad HAPPYneuron Brain Jogging. „Jednou jeho zložkou sú štyri rôzne počítačové cvičenia, zmyslom ktorých je tréning vizuálno-priestorovej orientácie. Ak budete trénovať svoju schopnosť orientácie pomocou týchto jednoduchých úloh, určite sa zlepšíte v čítaní máp alebo deskriptívnej geometrii,“ hovorí Martin Chlupáč. Najväčším zabijakom mozgu nie je moderná technika, ale stres, fyzická lenivosť a nezdravý životný štýl.
foto: Unsplash
