Líši sa mužská výchova od ženskej? Psychologička Marta Boučková tvrdí, že áno. Mužská má, samozrejme, svoje špecifiká, najmä ak sa uplatňuje popri ženskej. A ako to teda vyzerá, keď vychováva muž? V zásade dosť podobne, ako keď varí.
Je potrebné ešte dodať, že ak hovorím o mužovi, mám na mysli priemerného, respektíve väčšinového muža. A ako taký muž varí? Skúsim to opísať a nechám len na vás, či v mužskej kuchárskej činnosti nájdete nejakú podobnosť s výchovnou činnosťou v prípade, že mu je potomok zverený.
Muž varí väčšinou vtedy, keď sa mu chce. Musíme priznať, že vie variť aj z nutnosti. Základ jeho kuchárskej činnosti však tkvie v tom, že sa za každú cenu nesnaží mať splnenú úlohu v dokonalej a očakávanej kvalite, ale že si dokáže varenie užívať. Len máloktorý amatérsky kuchár dodržuje inštrukcie z receptu a býva teoreticky pripravený. Muž, ktorý varí, sa učí intuitívne a za pochodu. V tomto tvorivom procese sa len málokedy zaoberá otázkou, či to robí dobre, alebo nie. O tom, čo do jedla pridáva, nepochybuje! Sype a sype ďalšie prísady, premýšľa, čo by ešte vyskúšal a ako by jedlo vylepšil. Varí odvážne, bez obáv a s presvedčením, že výsledok bude excelentný, a keď nie, potom rozhodne bude dobrý. Väčšinou sa oddá okamihu, necháva sa inšpirovať chvíľkovým vnuknutím, nebojí sa experimentovať a skúšať nové veci. Nenechá si do varenia hovoriť a často neznáša, keď sa mu niekto snaží pozerať na ruky a do jeho panvíc a hrncov.
Ten, kto videl muža s chuťou variť, vie, že je to koncert odhodlania, tvorivej práce a hravosti, okorenený pocitom sústredenia aj radostného a nebojácneho očakávania, aký bude konečný výsledok a ako ho všetci zúčastnení ocenia. Mužské varenie nekompromisne oddeľuje podstatné od nepodstatného. Podstatný je proces varenia zakončený stráviteľným, je nutné dodať, že často skutočne veľmi dobre stráviteľným pokrmom, a tým nepodstatným je, samozrejme, priestor, v ktorom sa tento sústredený a emočne pozitívne nabitý proces uskutočnil. Fádne upratovanie kuchyne úplne prirodzene väčšinový muž, ktorý varí, prenecháva „servisnej službe“, presnejšie povedané manželke. Niet sa čo čudovať, pretože tvorivý proces (ako je všeobecne známe) dokáže psychicky aj fyzicky vyčerpať.
Aj po intenzívnej mužskej výchove sa väčšina detí nevracia v stave, v akom boli odovzdané zo ženskej náruče, ale bývajú unavené, neupravené, rozbláznené, ale súčasne šťastné a natešené na ďalší intenzívny deň s rodičom, ktorý odkrýva svet experimentu, sebeckej hravosti, spolupatričnosti aj občasného porušovania zavedených pravidiel. Len si spomeňte, ako často otcovia svojim deťom hovoria „tak dnes si to spolu pekne užijeme“. Len máloktorý z mužov odolá a nenechá sa strhnúť hrou. Skrátka to s tým užívaním myslí fakt úprimne. Zdá sa, že príroda bola k dospelým mužom milosrdnejšia a do vienka im nadelila väčšiu hravosť než ich ženám.
Ženy pristupujú k výchove vybavené teoretickými informáciami aj zdieľanou skúsenosťou, s výraznou snahou dať výchove systém, prehľadnosť a získať tak pocit, že idú vo výchove tým správnym smerom. Pravda je, že stále ešte aj v našej modernej dobe zostáva každodenná starostlivosť o potomstvo na pleciach žien.
Netreba sa na mužov za ich výchovu hnevať alebo im to vyčítať. Je to jednoducho iný prístup, ktorý ponúka potomkom ďalšie schopnosti, ktoré sa v živote nestratia. Možno, že im ženy z času na čas aj tak trochu závidia.
foto: Unsplash
