Nie sú príbuzní, dokonca sa ani nikdy predtým nestretli. A predsa môžu tvoriť rodinu – babičku s vnúčatami. Je to možné vďaka originálnemu projektu mladej Bratislavčanky Daniely Nemcovej, ktorá sa rozhodla spojiť v hlavnom meste osamelé seniorky s deťmi, ktoré nemajú blízko seba svoje babičky. A pomôcť si navzájom. Osamelosť seniorov totiž podľa štúdie z Brigham Young University spôsobila nárast predčasných úmrtí až o päťdesiat percent. Je však možné si lásku, blízkosť a naplnenie naozaj prenajať?
„Mladé rodiny, chceli by ste obohatiť svoj život o kontakt so seniorkou z okolia? Zároveň hľadáme aktívne ženy po päťdesiatke, ktoré by dobrovoľne venovali svoj čas a skúsenosti mladej rodine na pár hodín týždenne. Môže ísť o hru s deťmi, čítanie, odprevádzanie na krúžok či čas na ihrisku,“ znie nezvyčajný inzerát na webovej stránke Babička zo susedstva. Záujem je veľký. „Taká náhradná babička by sa nám teraz ohromne zišla, naši sú ďaleko, deti kričia, že by chceli ostať vonku na ihrisku, ale my s manželom máme ešte prácu,“ hovorí mladá rodinka, keď sa spolu zhovárame o zaujímavej ponuke, ktorá sa objavila na sociálnych sieťach. „Ako by som si priala, aby tu bola moja mama a mohla prečítať rozprávku svojim vnúčatám,“ zamýšľa sa zase mladá mamička. A pritakáva jej aj otec sedemročného dievčatka a dvanásťročného chlapca. „V niektorých situáciách by naše deti naozaj potrebovali prítomnosť svojich starých rodičov, radu, láskavosť, iný pohľad.“ V hlavnom meste skrátka žije mnoho mladých rodín, ktoré majú svojich starých rodičov aj stovky kilometrov vzdialených, na deti sú úplne samy. Na druhej strane sú osamelé seniorky, ktoré zažívajú to isté, len z druhej strany – ich deti a vnúčatá sú takisto ďaleko. Možno by stačilo, aby sa o sebe dozvedeli… To bola prvá myšlienka Daniely Nemcovej.
SVOJE BABIČKY MALA, ALE JEJ KAMARÁTKY NIE
Nápad vznikol, keď bola Daniela na materskej dovolenke so svojou dcérou. A hoci ako rodená Bratislavčanka mala pri sebe mamu, tetu, babku a každý deň v týždni chcel prísť niekto na návštevu, pokočíkovať a pohrať sa, uvedomovala si, že takúto pridanú hodnotu budovania vzťahov so širšou rodinou nemajú jej priatelia, ktorí svoje rodiny majú ďaleko od miesta, kde žijú. Keďže pracovala v nadácii, kde bolo jej úlohou mať prehľad o tom, aké nové prístupy v inklúzii a vo vzdelávaní fungujú v zahraničí, spoznala projekt náhradných babičiek, ktorý už existuje v Rakúsku a Česku, a cítila, že môže byť úspešný aj na Slovensku. „Materská dovolenka aj dôchodok bývajú izolujúce obdobia. Štúdie ukazujú prospešnosť a prínos medzigeneračných priateľstiev. Účelom projektu je preto podporiť láskavé susedské vzťahy, podporiť aktívne seniorky, ktoré chcú dobrovoľne venovať svoj čas, skúsenosti, zručnosti mladšej generácii, a mladé rodiny, ktoré môžu obohatiť svoj život a život svojich detí o takéto návštevy,“ vysvetľuje autorka projektu Babička zo susedstva, ktorý realizuje občianske združenie Aktivitka. Babičky pritom nie sú žiadne opatrovateľky. Nejde o suplovanie starostlivosti o deti. „Spoznáme sa a môžeme spolu tráviť čas, babička je u nás, kreslí si s deťmi a ja zatiaľ navarím… Alebo odvedie deti na krúžok, vezme ich na ihrisko či na prechádzku,“ vysvetľuje Daniela. Do projektu sú zapojené poväčšine čerstvé dôchodkyne, ktoré zrazu vypadli z pracovného procesu a ich vlastná rodina je ďaleko. Stretávajú sa cez víkendy alebo cez prázdniny. Ide prevažne o aktívne ženy, ktoré sú súčasťou rôznych proseniorských aktivít, ale chýba im práve medzigeneračný aspekt – stretávanie sa s mladými. „Seniorky a mladé rodiny prepojíme na základe formulárov, a potom je to už na nich. Babička si môže napríklad povedať, či bude radšej kočíkovať alebo sa chce venovať škôlkarovi, a koľko hodín týždenne. Predovšetkým však ide o to, aby zafungovala ,chémia‘, skrátka aby si navzájom vyhovovali. Z prepojenia generácií potom profitujú všetci,“ je presvedčená Daniela.
„Do projektu sú zapojené zväčša čerstvé dôchodkyne, ktoré zrazu vypadli z pracovného procesu a ich vlastná rodina je ďaleko.“
PREČO SÚ MEDZIGENERAČNÉ VZŤAHY DÔLEŽITÉ?
Štúdie potvrdzujú, že deti, ktoré majú blízky kontakt so starými rodičmi, sú spokojnejšie a šťastnejšie. A funguje to aj naopak. Pre seniorov je totiž obdobie odchodu do dôchodku veľkou životnou zmenou, ktorá môže so sebou prinášať aj pocity nepotrebnosti, a kým predtým museli byť aktívni, výkonní a boli potrební, s pribúdajúcim vekom sa všetko mení. Neraz skokovo. Klesá počet sociálnych kontaktov, klesá výkonnosť, pribúdajú zdravotné problémy. Je opakovane dokázané a dokazuje to aj každodenný život, že prežívanie neopodstatnenosti a straty zmyslu života u seniorov negatívne ovplyvňuje aj ich fyzické zdravie a naopak. Kľúčovú úlohu v prevencii týchto pocitov pritom zohráva kontakt s rodinou a s priateľmi. „Kontakt s vnúčatami a pravnúčatami je pre seniorov nenahraditeľný. Cítia sa súčasťou ich života, obohacujú ich život, sprostredkúvajú im nezažité hodnotné skúsenosti a múdrosť starého človeka. Seniori môžu svoje vnúčatá učiť trpezlivosti, rozvahe a správnemu úsudku, čo im zase dáva pocit, že sú v živote dôležití a potrební,“ vysvetľuje psychologička Dominika Pasnišinová zo seniorského zariadenia Agapé Senior Park v obci Horný Bar, ktorá sa vo svojej praxi venuje práve seniorom. Dodáva, že keďže je výchova vnúčat a pravnúčat v rukách rodičov, starí rodičia si s nimi dokážu užiť zábavu, ľahkosť bytia a prítomný okamih, naopak, vnúčatá majú pri svojich starých mamách a otcoch voľnosť, načerpávajú od nich sčítanosť, praktické skúsenosti, počúvajú rôzne príbehy, a tak si dokážu ľahšie navzájom porozumieť.
foto: Unsplash.com
