Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Bojovníčka

To slovo dokáže doslova zastaviť dych. Keď si však diagnózu rakovina vypočula Bratislavčanka Adela, rozhodla sa bojovať a veriť. Sebe, životu a najmä lekárom z Onkologického ústavu sv. Alžbety. V hlave jej znelo jediné: „Zvládnem to.“ A zvládla. Aj vďaka svojmu optimizmu. Dnes chce inšpirovať ďalšie ženy. Aby nezabúdali na seba, na prevenciu a na to najcennejšie – vlastné zdravie.

Ako žena s rodinnou anamnézou rakoviny prsníka – predtým ochorela jej mama aj teta, Adela pristupovala k preventívnym prehliadkam s maximálnou zodpovednosťou. Po prvej mamografii, ktorú absolvovala po štyridsiat­ke, prišla hneď studená sprcha. „Neoznámili mi však priamo diagnózu. Dostala som len výsledok s odporúčaním ďalšieho vyšetrenia u svojho gyne­kológa,“ spomína Adela. Volala mu síce obratom, ale termín na konzultáciu jej dal až o tri týždne. „Presviedčala som teda samu seba, že to nebude nič vážne, keď ma necháva čakať 21 dní,“ prizná­va. Keď sa napokon dostala k lekárovi, len krútil hlavou: „Adelka, nepáčia sa mi vaše výsledky, nie je to dobré.“ To však bolo všetko. Neobjednal ju na žiadne ďalšie vyšetrenie, neponúkol liečbu, len radu, že sa má vrátiť na kliniku, z ktorej ju poslali za ním. Pochopila, že každá ďalšia návšteva tohto doktora by bola len stratou času, ktorý nemala. „Vedela som, že som v situácii, keď si musím nájsť tých najlepších odborníkov. Aj keď v kútiku duše som stále verila, že je to celé len planý poplach.“ Okamžite sa však objednala do Onkologického ústavu sv. Alžbety.

ŽOLÍK

„Stačilo, že som im v telefóne opísala svoju situ­áciu, a termín som dostala hneď na druhý deň,“ hovorí Adela. Keď vošla do ambulancie doktora Vladimíra Bellu a vedúcej sestry doktorky Eriky Zámečníkovej, hneď jej naznačili, že pravdepodob­ne pre ňu nebudú mať dobré správy. Čakalo ju však ešte množstvo vyšetrení vrátane biopsie. Napriek tomu neprišiel strach. „Cítila som, že sa o mňa po­starajú. Od chvíle, ako som s nimi hovorila, som vedela, že som dostala žolíka.“ Ak Adelou niečo lomcovalo, nebola to panika, skôr hnev na pôvod­ného gynekológa, ktorú na ňu doslova kašlal. Roz­hodla sa však veriť, že stále prišla včas. Dokonca tak silno, že v prvej chvíli doma o svojej chorobe nič nepovedala. Načo desiť ľudí, ktorých miluje, kým nemá v rukách všetky výsledky? Hlavne keď túto situáciu prežívali kvôli ich rodinnej kliatbe. „Priznávam, boli smutní a nahnevaní, že som ich vynechala. Ale potrebovala som priestor. A hlavne – nechcela som, aby sa báli viac, ako bolo nutné.“ Akokoľvek totiž medicína postupuje dopredu, tá diagnóza stále znie ako rozsudok smrti. „Ja som však bola od začiatku presvedčená, že môj príbeh bude mať šťastný koniec.“

„Treba si nájsť lekára, ktorému budete maximálne dôverovať, a nebrániť sa liečbe, ktorú vám navrhne.“

VYČERPANÁ, ALE ŠŤASTNÁ, ŽE ŽIJE

Keďže mala viacero nádorov, doktorka Katarína Rauová z 2. rádiologickej kliniky Adele vysvetlila, že v jej prípade nebude možná operácia so zacho­vaním prsníka. „V Brne som teda podstúpila mas­tektómiu na ľavej strane a následne obojstrannú rekonštrukciu prsníkov,“ spomína prvé kroky v liečbe, po ktorých nasledovali chemoterapie, ožiarenia, biologická liečba a dokonca aj preven­tívna ovarektómia. Adela priznáva, že po tom všet­kom bola strašne vyčerpaná, ale šťastná, že žije. „Takéto choroby človeka vždy ovplyvnia. Nikto, kto prežil rakovinu, už nie je ako predtým. Zme­nia sa vám priority, tešíte sa z každého rána a viac neriešite banality,“ hovorí Adela úprimne. Svojou skúsenosťou sa snaží inšpirovať a povzbudiť aj os­tatných, aby sa nikdy nevzdávali. „Treba si nájsť lekára, ktorému budete maximálne dôverovať, a nebrániť sa liečbe, ktorú vám navrhne. Jedného takého človeka som totiž stretla a už tu nie je,“ do­dáva. Jej vlastná skúsenosť ju naučila, že ak človek chce a verí, zvládne všetko. Dodnes má v sebe ob­rovskú bojovnosť a chuť žiť.

FOTO: ARCHÍV A. K. A SHUTTERSTOCK

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.