Človeka dokáže podržať ako málokto. Rozumie aj, keď ten druhý nedokáže rozprávať. A lieči diagnózy, kde sú lekári bezmocní. Autisti sú vďaka nemu schopní komunikovať a seniori nájsť novú energiu a chuť do života. Zázračný lekár? Nie. Pes. Vďaka jeho schopnostiam sa canisterapia stáva čoraz vyhľadávanejšou liečebnou metódou. Viacerým ľuďom totiž doslova mení život.
Odborníci stále častejšie hovoria o liečivom pôsobení psa na fyzickú, psychickú aj sociálnu pohodu. „Canisterapia je však výnimočná aj v tom, že pri nej pozitívnu povahu psa využívame na liečenie niektorých diagnóz,“ dodáva Miroslav Majláth z Canisterapia Teamu, ktorý pôsobí pod Slovenským Červeným krížom. Podľa jeho skúseností si veľmi blízky vzťah so psom vedia vytvoriť napríklad ľudia s autizmom, ale aj inými postihnutiami. „Stáva sa ich kamarátom, ktorému sa môžu vyrozprávať. V prípade fyzického postihnutia sa zase tieto osoby snažia hodiť psovi loptičku, pričom jej chytanie im v zápale hry so psom spôsobuje radosť a, samozrejme, to funguje ako terapia,“ opisuje Miroslav, akým spôsobom pomáha štvornohý terapeut. M. Majláth sa už niekoľko rokov zaoberá praktickým výkonom canisterapie. Jeho terapeutické tímy navštevujú domovy sociálnych služieb, špeciálne školy, nemocnice, materské či základné školy.
Po mesiacoch úsmev
Canisterapia ako pomocná terapeutická metóda sa zameriava hlavne na riešenie psychologických, citových a sociálnych problémov, a v prípade fyzických ochorení pôsobí ako podpora pri rehabilitácii. „Uplatňuje sa hlavne pri riešení rôznych situácií, keď iné metódy zlyhávajú alebo ich nie je možné použiť, pričom sa na nej môžu zúčastniť nielen ľudia s rôznym zdravotným postihnutím, ale aj zdraví,“ vysvetľuje Miroslav Majláth. A ako to prebieha? „Buď sa canisterapeutický tím venuje naraz viacerým pacientom, alebo sa tímy venujú liečeniu jednotlivca či viacerých osôb s rovnakou diagnózou. Jednou z foriem je aj využívanie asistencie psa pri vzdelávaní pacienta, ale i využitie asistencie canisterapeutického tímu na uvoľnenie napätia v prípade živelných pohrôm, požiarov či domáceho násilia.“ Už samotná prítomnosť psa je pre mnohých ľudí veľmi upokojujúca, pričom pozitívne pôsobí aj na zdravie človeka. „Pes má vyššiu telesnú teplotu ako človek, čo z neho robí akýsi ohrievač v prípade bolestí kĺbov alebo pri reume. Zároveň pôsobí ako „stimulant“ či spojka medzi svetom zdravých ľudí a napríklad ľudí postihnutých autizmom. U starších preberá funkciu spoločníka. Telesne postihnutých zase hra s ním automaticky stimuluje k tomu, aby sa k nemu pridali, a tým pádom aj k pohybu.“ Miroslav spomína na jednu z návštev domova sociálnych služieb, kde s jeho sučkou prišli k pacientke, ktorá trpela vážnymi psychickými aj fyzickými poruchami. „Jej osobný terapeut navrhol polohovanie, čo je metóda, pri ktorej si pes ľahne k pacientovi a svojou zvýšenou telesnou teplotou pacienta zohrieva. Po desiatich minútach, keď pacientku jej terapeut prekladal späť do postele, skonštatoval, že má viac uvoľnené svaly a celé telo ako po hodinovej masáži. Potvrdil nám, že slečna sa už minimálne dva mesiace neusmiala a pri našej spoločnej terapii mala po celý čas úsmev na tvári.“
Zohratá dvojica
Takzvanú neriadenú canisterapiu podstupuje podľa odborníkov v podstate každý, kto má doma psíka, pretože odbúrava stres, napätie, pomáha zvládnuť samotu a podporuje aj fyzickú kondíciu pri pravidelných prechádzkach. Riadená canisterapia však už v sebe zahŕňa aj pomoc odborníkov z canisterapeutického tímu. „Ide o psychicky náročný proces, a to pre oboch – psa aj psovoda. Preto pes musí byť vycvičený a psovod musí mať odborné vedomosti o výkone canisterapie,“ hovorí člen canisterapeutického tímu, podľa ktorého obaja musia byť zohratá dvojka. Na canisterapiu síce nie je presne určené plemeno, podľa Mira ale musí mať takýto pes nekonfliktnú, pokojnú a bezproblémovú povahu. A musí sa vedieť tešiť z prítomnosti aj neznámych ľudí. „Zároveň je nevyhnutné, aby dokonale zvládal základné, ale aj špeciálne povely, ktoré sa využívajú v canisterapeutickej praxi,“ dopĺňa. Pri polohovaní musí pes napríklad ostať dlhšiu dobu bez pohnutia pri klientovi aj vtedy, keď si na psa klient vyloží nohy. Musí zvládnuť chodenie pri barlách alebo invalidnom vozíku. „Canisterapia sa vykonáva vo väčšine prípadov ako asistovaná, čiže vždy je pri canisterapii prítomný aj terapeut konkrétneho pacienta, ktorý spolupracuje so psovodom.“
foto: Unsplash
