V triede bol tichý. Nenápadný. Nikto by nepovedal, že sa raz objaví na titulkoch novín ako páchateľ brutálneho činu. Britský seriál Adolescence, ktorý sa začal premietať už aj na školách, zobrazuje príbeh 13-ročného chlapca, ktorý sa nechá stiahnuť do víru nenávisti, manipulácie a násilia. Nie je to len fikcia, je to mrazivo realistické varovanie, ako rýchlo môže nenaplnené dieťa premeniť frustrácia a osamelosť na extrémistu. Už sa to deje aj na slovenských školách.
V tichosti sedel v lavici, písal testy a zdravil učiteľov. Nik by nepovedal, že o pár mesiacov bude jeho meno spojené s terorizmom. Len 16-ročný študent z Nitry bol v roku 2022 obvinený z účasti na terorizme. Pokúsil sa totiž vyrobiť bombu, inšpirovaný neonacistickými fórami a príspevkami o „rasovej vojne“. Našťastie zasiahla polícia včas. Nie vždy sa však podarí tragédii zabrániť. Slovensko ešte stále nezabudlo na október 2022, keď 19-ročný Juraj K. zastrelil dvoch mladých ľudí pri bare Tepláreň v Bratislave. Vyšetrovanie ukázalo, že konal zo zločineckej nenávisti, mesiace pred činom sa radikalizoval na extrémistických fórach a sociálnych sieťach. Jeho manifest šíril rasistické, antisemitské a homofóbne ideológie. A podobných prípadov pribúda. Podľa Národnej kriminálnej agentúry sa v posledných troch rokoch výrazne zvýšil počet trestných činov z nenávisti, ktorých páchatelia boli neplnoletí alebo mladiství. Čoraz častejšie ide o útoky motivované rasizmom, homofóbiou či antisemitizmom, často sprevádzané propagáciou neonacizmu či popieraním holokaustu na školách a sociálnych sieťach. Tieto prípady odhaľujú tvrdú realitu: radikalizácia mladých sa končí reálnymi tragédiami.
NA CITLIVÚ GENERÁCIU ALFA NIE SÚ ŠKOLY PRIPRAVENÉ
Radikalizácia sa vo výraznej väčšine nezačína na ulici, niekde medzi asociálmi, ale často v triede, kde sa mladí necítia videní ani vypočutí. Do škôl totiž prichádza generácia Alfa, ktorá je v porovnaní s predchádzajúcimi oveľa citlivejšia, na čo tradičný systém nie je pripravený a potvrdzujú to aj výsledky nového výskumu Centra vedecko-technických informácií SR, ktorý zisťoval medzi učiteľmi zá-kladných a stredných škôl ich skúsenosti s extrémizmom. Výsledky sú viac ako znepokojujúce. Pedagógovia si totiž všímajú rastúci počet žiakov, ktorí majú pozitívne postoje k extrémistickým názorom. Mladí sa čoraz častejšie dostávajú pod vplyv nebezpečných myšlienok a nenávisti. Pritom práve to je podstatou extrémizmu, pri ktorom ide o postoje odmietajúce základné demokratické hodnoty, šírenie nenávisti voči iným skupinám ľudí, glorifikáciu násilia a rozdeľovanie spoločnosti. A čo je najhoršie – mnohí mladí ľudia ani nerozumejú, čo tieto názory znamenajú. V školskom prostredí sa extrémizmus môže prejaviť nenávistnými poznámkami, obdivom k radikálnym osobnostiam, odmietaním historických faktov či agresívnym správaním. Najčastejšie sa objavuje u žiakov vo veku od 12 do 18 rokov – teda čiastočne v generácii Z, ale hlavne u mladých z Alfy, a to práve v čase, keď sa formuje ich pohľad na svet.
„Učiteľky a učitelia môžu byť vynikajúco pripravení na výučbu svojho predmetu, no to ešte neznamená, že dokážu rozpoznať či predchádzať problémom spojeným s extrémizmom u svojich žiakov.“
ČO HOVORIA UČITELIA?
Za hlavnú príčinu toho, že mladých láka extrémizmus, učitelia základných škôl označili akceptovanie násilia v médiách (59,7 %), politickú situáciu vo svete (55,9 %) a doma (54,9 %), nevhodnú výchovu v rodine (51,1 %) a stratu ideálov, ktorá vedie k frustrácii (44,4 %). Ďalšími faktormi sú podľa nich slabé vedomosti z histórie (33,2 %) a dôsledky socioekonomickej transformácie Slovenska (26,5 %). Autorka štúdie MDDr. Marianna Pétiová upozorňuje, že riešenie si vyžaduje interdisciplinárny prístup – teda spoluprácu pedagógov, psychológov, sociológov aj rodičov. Škola má byť miestom, kde sa budujú demokratické hodnoty, kritické myslenie a odolnosť voči nenávisti. A to je výzva, ktorá si žiada viac než len učebnice. Dobrou správou však je, že nie sme bezmocní. Práve školy môžu byť tým miestom, kde sa dá extrémizmu predchádzať – ak sa k tomu postavia aktívne, citlivo a s jasným cieľom: budovať hodnoty, ktoré spájajú, nie rozdeľujú.
NÁDEJ PROTI RADIKALIZÁCII
„Tradičné školstvo, postavené na známkach, memorovaní a porovnávaní výkonov, často vytváralo prostredie rivality, stresu a pocitu zlyhania. V takomto nastavení sa ľahko rodí frustrácia – a práve tá je živnou pôdou pre radikalizáciu,“ upozorňuje prezidentka združenia Základných škôl Slovenska Eva Horníková, podľa ktorej nové vzdelávacie kurikulum, ktoré sa od roku 2023 postupne zavádza na slovenských školách, prináša iný prístup – učiteľ sa mení na sprievodcu, ktorý vytvára bezpečné a podnetné prostredie, a deti sa učia bádať, pracovať s chybami, overovať si informácie z viacerých zdrojov a spolupracovať. „Práve schopnosť kriticky myslieť a rozpoznať nepravdivé či manipulatívne tvrdenia je dnes kľúčová – najmä v dobe internetu a dezinformácií. Žiak, ktorý narazí na konšpiračný príspevok na sociálnej sieti, sa ho naučí kriticky vyhodnotiť – nie slepo zdieľať. Reforma pritom kladie dôraz aj na mäkké zručnosti, ako je tímová práca, riešenie problémov či schopnosť diskutovať bez urážania,“ dodáva Horníková s tým, že takto nastavené vzdelávanie pomáha žiakom budovať si vlastný hodnotový kompas a odolnosť voči extrémnym názorom. Škola sa tak stáva miestom, kde sa deti učia nielen vedomosti, ale aj to, ako byť dobrými a zodpovednými ľuďmi.
UČITEĽ DNES POTREBUJE VIAC NEŽ LEN ODBORNÉ VEDOMOSTI
Nezisková organizácia Edulab ponúka v tejto súvislosti pedagogickým a odborným zamestnancom vzdelávanie, ktoré im poskytuje nástroje na prevenciu extrémizmu a radikalizácie. Už teraz existujú kurzy ako Prevencia šikanovania či Nebezpečné spoločenstvá, ktoré sa zameriavajú na problematiku vytvárania bezpečného prostredia na školách. Edulab zároveň reaguje na aktuálne výzvy spojené s radikalizáciou mladej generácie prípravou nového kurzu Ako sa rozprávať o radikalizácii. „Učiteľky a učitelia môžu byť vynikajúco pripravení na výučbu svojho predmetu, no to ešte neznamená, že dokážu automaticky rozpoznať či predchádzať problémom spojeným s extrémizmom u svojich žiakov. Prejavy týchto javov totiž často nebývajú viditeľné na prvý pohľad. Radikalizácia sa neprejavuje iba tým, že žiak príde do školy v tričku s extrémistickým symbolom. Dnes prebieha skôr pod povrchom, často v prostredí sociálnych sietí, kde žiaci a žiačky používajú špecifický jazyk pripomínajúci kód, ktorému rozumejú len zasvätení. Preto je dôležité, aby pedagogickí a odborní zamestnanci ‚scitliveli‘, aby dokázali vnímať tieto jemné signály, realizovať preventívne aktivity a v prípade potreby vedeli zasiahnuť,“ hovorí riaditeľ Edulabu Ján Machaj.
RANNÉ KRUHY
Jedným z ďalších nástrojov, ktoré sa osvedčili na pilotných základných školách, ktoré sa ako prvé zapojili do kurikulárnej reformy, sú ranné kruhy. Ide o krátke stretnutia triedy pred začiatkom vyučovania, kde sa deti môžu podeliť o to, ako sa cítia, čo ich trápi alebo teší. Učiteľ tu nie je autorita, ale sprievodca – počúva, podporuje, pomáha vytvárať priestor, kde sa každý hlas počíta. „Ranné kruhy pomáhajú budovať dôveru, znižovať konflikty a zlepšovať spoluprácu medzi žiakmi. V triedach, kde sa zaviedli, sa zlepšila nielen atmosféra, ale aj výsledky – deti sa učia lepšie, sú sústredenejšie a menej sa boja robiť chyby,“ dodáva odborník, podľa ktorého by skrátka reforma nášho školstva, do ktorej sa zapojí v školskom roku 2025/2026 už vyše tisíc základných škôl, nemala ísť len po obsahu, ale aj po vzťahoch. Tie sú totiž základom každej dobre fungujúcej školy.
foto: Unsplash
