„Je viac, oveľa viac v láske ako len pohlavný akt. Ale keď je ten zlý, všetko je zlé a milenci nie sú milencami.“ To sú slová anglického básnika, románopisca a kritika Richarda Aldingtona. Možno s ním súhlasíte, možno nie. Akú veľkú úlohu v ľúbostnom a partnerskom vzťahu vlastne hrá sex?
Kvalitný partnerský vzťah nestojí len na sexe, ale sex je preň dôležitý. Keď prestane fungovať a partneri si prestanú v posteli rozumieť, prichádza frustrácia a nespokojnosť, ktorá sa postupom času zväčšuje, prekročí hranice sexu a zasiahne vzťah ako taký. Partneri v takom prípade väčšinou podozrievajú jeden druhého z nevery, prípadne z nedostatku lásky. „V poslednom čase to v posteli nie je ono. Málo sa snaží. Niekedy so mnou vôbec nechce spať. Je to jasné. Má inú. Alebo ma už nemiluje…“ Zďaleka nie vždy majú pravdu. Podobné úvahy môžu okrem toho narobiť viac škody, ako by sa mohlo zdať. Sex ovplyvňuje veľa faktorov a veľa faktorov ho aj môže začať ničiť.
To všetko odniesol čas…
Čas. To je veľký nepriateľ nielen sexu, ale vzťahov vôbec. Ako plynie čas, vášeň sa začne upokojovať až postupne mizne a veľa partnerov znáša zle takéto ochladnutie. Problém však nespočíva v samotnom čase, ale v tom, že partneri si nie sú schopní a ochotní pripustiť, že vzťahy sa vyvíjajú a menia, nie aby na túto zmenu dokázali reagovať inak, ako výčitkami mierenými na partnera. Rovnako ako sa vyvíja a mení partnerský vzťah, vyvíja a mení sa aj partnerský sex. Čas ho však neničí – nie zákonite. Iba ho posúva inam, čo ale neznamená, že sex po piatich, desiatich a viac rokoch vzťahu nemôže byť pekný a uspokojujúci pre obe strany. Iný nerovná sa zlý. Partneri sa len musia zmieriť s tým, že vášeň z čias, kedy do seba boli zamilovaní, sa nevráti alebo aspoň nie v rovnakej podobe, v akej ju prežívali na začiatku. Keď to nie sú schopní a minimálne jeden z nich horekuje, že „už to nie je, čo bývalo“, sex sa môže len zhoršovať. Pravdepodobne to skutočne nie je, čo bývalo. Ani nemôže byť. Ale keď sa prestanete vracať do minulosti, môže byť aj lepší. Tridsaťsedemročná Hana žije s partnerom sedemnásť rokov a desať rokov z toho sú manželia. Už keď sa brali, po siedmich rokoch vzťahu v sexe boli aj problémy. „Vážne som vtedy uvažovala, že svadbu zruším,“ hovorí. „Bola som presvedčená, že lepšie už to nebude, a že keď nám to v posteli nefunguje tak ako predtým, je lepšie ísť od seba, ako sa o pár rokov neskôr rozvádzať. Veľmi ma to trápilo.“ Hana nakoniec svadbu nezrušila. Rozhodla sa, že vzťahu aj sexu dá druhú šancu. „Kamarátka psychologička mi poradila, aby som sa prestala hrabať v minulosti a prestala porovnávať. Povedala mi, že máme nájsť niečo, čo nás baví teraz, a nie oživovať niečo, čo nás bavilo v minulosti. Tak sme to skúsili a ja som si uvedomila, že to môže byť rovnako pekné, aj keď sa na seba nevrháme pri každej príležitosti.“
Príliš starí?
S časom súvisí aj vek. Ale zatiaľ čo dĺžka vzťahu ovplyvňuje sex aj veľmi mladých párov, vek môže ničiť sexuálny život partnerom, ktorí spolu práve začali chodiť, takže čas, ktorý spolu strávili, nie je príčinou. Ohľadne veku a sexuálneho života totiž panuje veľa predsudkov, ktoré mnoho ľudí prijíma za svoje, a hoci sa s nimi napríklad vnútorne nestotožňujú, nedokážu sa počas milovania správať úplne uvoľnene. Pripadajú si príliš starí, málo atraktívni, čo negatívne ovplyvňuje ich partnerský sex. Týka sa to najmä žien, ktoré sú vystavené tlaku spoločnosti zameranej na kult mladosti. Mnohé si pripadajú príliš staré už po tridsiatom piatom roku, v čom ich utvrdzujú časté názory, že tridsiatka už je „stará vykopávka“. S takými názormi sa môžeme stretnúť veľmi často, internetové diskusie sa nimi len hemžia, a to na sebavedomí nepridá. A čo potom ženy v päťdesiatich, šesťdesiatich rokoch. Ženy, postava ktorých nevyzerá ako v dvadsiatke, potom môžu mať v sexe psychický blok. Obávajú sa odhaliť, ukázať telo partnerovi, aby nevidel jeho nedostatky, a celkovo sa často neuvoľnia. Niekedy si ľudia po dosiahnutí určitého veku začnú pripadať starí na určité ľúbostné aktivity, čo je podľa psychologičky Yvon Dallaire vina predsudkov. Tvrdí, že v našej spoločnosti je sex starších ľudí tabu, že sa dokonca považuje za niečo „odpudivé“, čo by ľudia vôbec nemali robiť. Psychologička Marie Vágnerová k sexualite ľudí medzi päťdesiatym a šesťdesiatym rokom veku uvádza: „Sexualita je aj v tomto veku prirodzenou súčasťou života, ale dochádza k ďalšej diferenciácii, frekvencia styku aj miera uspokojenia môže byť veľmi variabilná… Štandardné spoločenské očakávania sú aj vo vzťahu k sexualite skôr negatívne. Dokonca i vlastné deti sa často domnievajú, že rodičia ani sexuálne nežijú. Sú na to podľa ich názoru už starí. V dôsledku toho aj vzhľadom na prípadné negatívne skúsenosti prestáva byť starnúci človek sebaistý v sexuálnej oblasti. Na vzrušenie potrebuje viac času, telesnú i psychickú pohodu a istotu, že je partnerom akceptovaný.“
Psychická nepohoda
Nielen v staršom veku je pre sexuálny život dôležitá psychická pohoda. Stres, úzkosť, psychická labilita, depresia, únava, prepracovanosť či nespokojnosť s prácou, to všetko sú veľkí zabijaci nášho sexuálneho života. Stačí, aby sa jeden z partnerov cítil psychicky zle, a problémy sú na svete. Najlepší sex mávajú ľudia spokojní, šťastní a odpočinutí. To, samozrejme, neznamená, že unavený človek, ktorý nie je v najlepšej psychickej pohode, si nemôže užiť skvelý sex. Býva to však skôr jednorazové. Psychické problémy majú na celkový sexuálny život negatívny vplyv, najmä ak trvajú dlho. Podľa psychológov nie je riešením začať sa premáhať, aby sa partner necítil odstrkovaný a nemilovaný. Premáhanie totiž môže viesť k odporu k akýmkoľvek sexuálnym aktivitám, a tak aj k partnerovi, ktorý k nim priamo či nepriamo núti. „Premáhanie mi temer zničilo nielen sex, ale aj vzťah,“ potvrdzuje tridsaťtriročná Veronika. „Myslela som si, že musím, inak si partner nájde milenku, ale začala som sex neznášať. Nakoniec mi bol odporný každý jeho dotyk, pri sexe som trpela, mala chuť partnera buchnúť a po minúte som predstierala orgazmus, aby už bol koniec. Bolo to nepríjemné a obaja sme sa s tým ťažko vyrovnávali.“ Ak sa vám pre stres a úzkosť do sexu nechce, nepremáhajte sa za každú cenu. Najskôr zo všetkého sa porozprávajte s partnerom o svojom rozpoložení a pokúste sa mu všetko vysvetliť. Potom začnite riešiť problémy, ktoré vám úzkosti a stresy spôsobujú, či už sú to problémy pracovné alebo vzťahové, a ktoré k problémom v sexuálnom živote priamo vedú. To znamená najprv sa zbaviť stresu a dlhodobého napätia a nájsť stratenú rovnováhu. Niekedy pomôže trocha cvičenia, pohybu na čerstvom vzduchu či zmena jedálneho lístka (zloženie potravín má na našu psychiku priamy vplyv), niekedy dlhšia dovolenka, a vo vážnejších prípadoch návšteva odborníka, ak si nezvládate poradiť sami. Keď sa vám vráti psychická vyrovnanosť, zlepší sa aj sexuálny život.
Tehotenstvo a narodenie dieťaťa
Tehotenstvo a narodenie dieťaťa sú jedny z najväčších skúšok partnerského vzťahu. Hoci sa partneri na dieťa tešia a sú šťastní, prináša to so sebou veľa zmien, na ktoré sa dopredu nedá úplne pripraviť. Môžete si prečítať knihy s touto tematikou, ale nakoniec vás veľa vecí prekvapí. Každý pár navyše prežíva čakanie na dieťa a jeho narodenie trochu inak. Jedno majú však všetky spoločné. Od začiatku tehotenstva dochádza v organizme ženy nielen k somatickým, ale i k psychickým zmenám, ktoré majú dopad aj na partnerov a na celkový vzťah vrátane sexuálneho života. Psychológ Pavel Říčan vo svojej knihe Cesta životom píše: „Spoločná starostlivosť o dieťa posilňuje ľúbostnú intimitu medzi manželmi: v partnerovi milujú teraz aj otca alebo matku svojho dieťaťa, objavujú nové, sympatické stránky jeho povahy. Každou pozitívnou spoločnou skúsenosťou i každým šťastne prekonaným sporom sa vzťah obohacuje a silnie. Ale neplatí to úplne a neplatí to vždy! Dieťa porušuje citovú rovnováhu dvojice a musí sa hľadať nová rovnováha, čo je ťažké pre nepevné, nezžité a inak problematické dvojice.“ Po pôrode potom v prípade väčšiny žien dochádza k utlmeniu sexuálnych potrieb, čo pravdepodobne súvisí s hormonálnymi zmenami, ktoré prebiehajú v organizme v tehotenstve a v počas dojčenia. Hormonálne zmeny však nie sú podľa odborníkov jedinými príčinami, ktoré môžu ovplyvňovať nižšiu potrebu sexu. Mení sa hodnotové zameranie ženy, veľkú rolu hrá fyzická a psychická únava a pôrod mení aj anatomické pomery panvového dna, čo môže viesť k poklesu tonusu perivaginálneho svalstva a nižšej sexuálnej dráždivosti. Niekedy je útlm sexuálnych potrieb iba dočasný, inokedy trvá dlhšie a partner tým trpí. V takom prípade je nevyhnutné, aby partneri hľadali spoločne riešenie, ktoré vedie k obojstrannej spokojnosti.
Mýty a povery
„Nezmyslov o sexe existuje toľko, že by stačili na niekoľko samostatných kníh,“ píše sexuológ Zlatko Pastor vo svojej knihe Sexualita ženy (Grada). „Ak na ne začnete upozorňovať, stanete sa podozrivým. Všetci predsa vedia a hovoria, ako to naozaj je, potom si niekto príde a hovorí niečo iné… Niektoré mýty sú skoro nesmrteľné, iné odniesol čas. Rodia sa z nevedomosti, slúžia na upútanie pozornosti, snažia sa problém dramaticky zjednodušiť. Sú živené túžbou po senzácii a sláve. Ak sa dajú fámy komerčne využiť, teda zneužiť, sú živené a v dutom sarkofágu hlúposti pretrvajú storočia.“ Mýtov a povier ohľadne sexu panuje skutočne veľké množstvo, a zatiaľ čo niektoré dnes vyvolávajú úsmev na tvári, iné sa šíria ďalej, čo môže mať negatívny dopad na partnerský sex alebo na to, ako vnímame vlastnú sexualitu. Za jeden z najväčších a najrozšírenejších moderných sexuologických bludov považuje Zlatko Pastor tvrdenie, že existuje takzvaný bod G. Kto číta noviny, časopisy a používa internet, ten sa s ním s najväčšou pravdepodobnosťou stretol a uveril, že existuje. O čom sa hovorí a píše, to predsa musí existovať… „Je naozaj neuveriteľné, že tento nezmysel zapustil korene aj medzi racionálne uvažujúcimi ľuďmi. Aby nedošlo k omylu! Pošva ženy je erotogénna oblasť a niet pochýb o tom, že pri jej stimulácii dosiahnu ženy príjemné pocity a pohlavné uspokojenie. Ale nie je za to zodpovedný jeden jediný, takto presne definovaný a topograficky opísaný bod!“
Márne hľadanie
A ako tento mýtus škodí partnerskému sexuálnemu životu? Jednoducho. Veľa párov sa ho snaží nájsť v snahe dosiahnuť čo najväčšie vzrušenie a slasť, ako keby na tomto bode stál sex. Môže nastať až taká situácia, že si ona myslí, že on je nešikovný a on je presvedčený, že ona je frigidná. „Nie je to však problém len anatomický či teoretický. Popri všeobecne rozšírenom presvedčení, že bod existuje, hoci to tak fakticky nie je, mnoho žien je zásadne dezinformovaných o vlastnom tele a svojej sexualite. Ženy, ktoré ho nie sú schopné nájsť, sa môžu cítiť nenormálne a mať problémy so sexom.“ Jednoducho, hľadať bod G je nezmysel a sexu to nijako nepomôže. Vzrušivosť a prežívanie každého jedinca sú úplne individuálne, rovnako ako sú individuálne erotogénne oblasti. „Ženská sexualita je nevyspytateľná a premenlivá, je určovaná skôr náhodnými stavmi a situáciami,“ zdôrazňuje Zlatko Pastor. „Chuť na sex nie je u ľudí biologicky naprogramovaná do určitého bodu ani určitého obdobia. Prichádza alebo odchádza podľa konkrétnej situácie, nálady, podmienok, možností. Závisí aj od partnera. Ľudia väčšinou majú sex, keď naň majú chuť. Niekedy nie, ale to už je iná kapitola.“
Bod slasti
Vráťme sa k bodu G, pretože história vzniku tohto mýtu je zaujímavá. Bod G sa nazýva podľa nemeckého gynekológa Ernesta Ernesta Gräfenbergera, ktorý ho údajne v päťdesiatych rokoch minulého storočia objavil a opísal v článku z roku 1950. Článok sa volá Vplyv ženskej močovej trubice na sexuálne vzrušenie žien. Zlatko Pastor v kapitole o sexuálnych mýtoch upozorňuje na skutočnosť, že hoci sa na tento článok odvoláva veľa ľudí, v samotnom článku sa o žiadnom bode G nehovorí. „Je v ňom opisovaný život frigidných žien a okrem iného v ňom autor spomenul vlastný dojem, že niektoré ženy majú v pošve pod močovou trubicou oblasť, pri stimulácii ktorej dochádza k sexuálnemu vzrušeniu. O tom by vari nikto nepochyboval, takých oblastí sa dá nájsť veľa. Ústie močovej trubice je erotogénna oblasť a má vzťah k sexuálnemu vzrušeniu, ale s takzvaným bodom G nemá nič spoločné. Takže tu vysvetlenie nenájdeme. Pojem bod G vymyslel v roku 1981 Addiego, ktorý sa inšpiroval prácou Gräfenbergera. Všeobecné rozšírenie tohto mýtu nastalo po vydaní populárnej (nie vedeckej či lekárskej publikácie) knihy Desať zaručených spôsobov ako uspokojiť ženu v roku 1982. Alice Kahn Ladasová, Beverly Whippleová a John Perry vypustili do sveta legendu o bode G. Bod sa narodil a žije vlastným, domnievam sa, že nesmrteľným životom. Živí a pestuje sa. Kto nemá bod G alebo ho nenašiel, stáva sa neplnohodnotným a o sexe nevie vôbec nič… Hlavne sa nestrápniť, že niečo také nemáme alebo sme to nenašli. Veď ho predsa majú všetci.“
