Rozvádza sa polovica manželstiev. Americký psychológ John Gottman vie s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou určiť, či rozvod postihne aj to vaše. Tento muž vie však aj dopomôcť k tomu, aby vaše manželstvo vydržalo.
Pretože žijem už v druhom manželstve, tá otázka mi napadne dosť často: Vydrží nám to? Americký psychológ John Gottman by mi na túto otázku dokázal odpovedať s presnosťou 91 %. A postačilo by mu na to sledovanie zhruba pätnásťminútového rozhovoru medzi mnou a mojím mužom, v ktorom by sme sa pokúšali vyriešiť nejaký spor. Rovnaký experiment už Gottman realizoval s tisíckami párov. Natáčal ich rozhovory na video. Na obrazovom zázname potom sledoval reakcie jednotlivých párov. Okrem toho hodnotil aj výrazy tváre, gestikuláciu rúk, ale aj to, akým spôsobom sa vlastne páry hádali. Gottman tvrdí, že manželstvo nehubia hádky, ako si väčšina z nás myslí, pretože manželstvo bez hádok je mýtus. Čo ho zabíja, sú predovšetkým negatívne interakcie s nimi spojené. Konkrétne tieto:
Kritika (predovšetkým výroky typu „ty vždy“, „ty nikdy“ alebo „ty si taký zábudlivý“), pohŕdanie (často v podobe sarkazmu alebo chytania sa za hlavu a prevracania očí).
Defenzívnosť (predovšetkým stavanie sa do pozície nevinnej obete v zmysle: „Robím pre teba tak veľa a pozri sa, ako sa správaš ty. Tebe sa človek len tak ľahko nezavďačí.“)
Ignorovanie a uzatváranie sa do seba (trucovité pozeranie sa na druhú stranu, zámerné nereagovanie, prípadne odchod z miestnosti alebo z domu).
John Gottman pripomína, že nikto z nás nie je bezchybný, a preto nie je možné úplne sa vyhnúť týmto interakciám. Problém nastáva vo chvíli, keď sa vám títo štyria jazdci apokalypsy, ako ich nazýva, nastálo nasťahujú do vzťahu. Aby sa tak nestalo, psychológ vytvoril a spísal knihu Sedem princípov spokojného manželstva, ktorá by vám mala pomôcť so zvládaním konfliktov a s posilnením priateľstva a dôvery, ktoré podľa Gottmana tvoria základ každého dobrého vzťahu. Ktoré princípy na udržanie spokojného manželstva teda uvádza vo svojej knihe?
Rozširujte mapy lásky
John Gottman tvrdí, že aby ste mohli niekoho skutočne milovať, musíte ho predovšetkým poznať. Z poznania totiž pramení nielen láska, ale aj sila prekonávať náročné situácie a konflikty. Znie to ako samozrejmosť, ale vyskúšajte si odpovedať na jednoduchú otázku: Viete aspoň o jednej veci, ktorú dnes prežil alebo prežije v práci váš partner? Bol na obede so šéfom? S kolegom? A viete, čo si dal? Bol na rokovaní s niekým, koho obaja poznáte? Psychológ tvrdí, že práve nepozornosť voči detailom života partnera spôsobuje, že partneri postupne začnú žiť každý vo svojom vlastnom svete a odcudzujú sa. Inými slovami, ak viete, že váš muž miluje vážnu hudbu, ale ako jeho žena nie ste schopná povedať, ktoré je jeho obľúbené cédečko alebo kto je jeho obľúbeným skladateľom, nie je niečo v poriadku. Zrejme totiž má jeden z vás alebo aj obaja veľmi povrchné predstavy tak isto o oveľa dôležitejších veciach, ako sú tie, čo druhého teší, čo má rád, čo ho stresuje a podobne.
Pestujte vzájomné sympatie a obdiv
Viete teraz hneď napísať na kus papiera tri veci, ktoré si na partnerovi najviac ceníte? Vyskúšajte si to. Potom si tento zoznam dajte napríklad do peňaženky a občas sa naň pozrite. Alebo si urobte nový zoznam s inými kladmi vášho partnera. Žiaľ, rovnako ako v iných oblastiach života, aj na partnerovi máme tendenciu všímať si skôr negatívne veci a pozitívne prehliadať. Potom ich celkom logicky nevieme ani oceniť. Často to podľa psychológa nerobíme aj z toho dôvodu, že nám pripadá umelé povedať jednoducho: Ďakujem, že sa tak milo správaš k mojej rodine. „Rozvíjať tento pozitívny návyk neznamená, že si vzťah príliš idealizujeme. Skôr mu to dodáva realistickosť,“ tvrdí John Gottman. Aj dlho ukrývané vrelé city, o ktorých už azda ani neviete, že vás kedysi spájali, môžete podľa neho exhumovať tým, že o nich začnete premýšľať. Ale ešte lepšie bude, keď si ich napíšete a predovšetkým, keď o nich partnerovi poviete. Lenže práve to veľmi nevieme. Sú ľudia, ktorým chváliť iných robí vyslovene radosť, a aj napriek tomu nevedia slová chvály a obdivu vyjadriť svojmu partnerovi. Je to pre nich cudzie najmä kvôli tomu, že si tento návyk nenesú z domova, jednoducho preto, že doma často nepočuli slová chvály a podpory v komunikácii medzi svojimi rodičmi.
Buďte k sebe ústretoví
Mnoho ľudí sa domnieva, že najlepším spôsobom, ako obnoviť prepojenie s partnerom, je zájsť niekam na veľmi drahú dovolenku a tam sa snažiť o čo najväčšiu romantiku. John Gottman ale hovorí niečo iné. Citové prepojenie sa tvorí v tých prchavých okamihoch, kedy napríklad v časopise narazíte na zaujímavú fotku a poviete: „Jej, pozri, toto je predsa dom vo vedľajšej ulici,“ pričom ten druhý zodvihne oči od svojho čítania a otočí sa so slovami: „No áno, vidíš, ja som si to ani nevšimol.“ John Gottman zistil, že na nahrávkach partnerov, ktorí sa neskôr rozviedli, tieto drobné prepojenia chýbajú. Na nich totiž ten druhý od svojho čítania oči nezodvihne. Alebo na otázku pri spoločnom nákupe, či ešte majú maslo, len apaticky pokrčí ramenami namiesto toho, aby povedal: „No, neviem, ale radšej nejaké vezmem.“ Jednoducho, čo od seba odlišuje spokojné manželstvo a manželstvo pred rozvodom je skutočnosť, že v prvom rade jeden druhého neignorujú.
Prijmite partnerov vplyv
Inými slovami: šťastné manželstvá sú o „my“ alebo tiež o tímovej spolupráci. Po stáročia sa od mužov očakávalo, že budú svoje rodiny viesť a ženy len prikyvovať. To sa však zmenilo. Lenže mnohým mužom tento pocit zostal a ani dnes nie sú ochotní sa s partnerkou podeliť o moc. Pritom keď tak nerobia, pravdepodobnosť, že sa rozvedú, je až 81 %. Prijať vplyv druhého neznamená, že sa mu v každom rozhodnutí stopercentne podriadite, ale že si ho vypočujete a zvážite jeho názor. Manželky to robievajú, muži však, žiaľ, menej. V 21. storočí je skoro neuveriteľné povedať, že muži svoju ženu rešpektujú a chápu len asi na 35 %. A nie je to tak dávno, keď to bolo ešte horšie.
Riešte problémy inak
Manželské problémy sú rozsiahla a zložitá kapitola. Ale dá sa na ne aplikovať celkom jednoduchá poučka, ktorá platí vlastne pre celý vzťah: správajte sa k partnerovi s rovnakým rešpektom, ako sa správate k cudzím ľuďom. Poďme si to ukázať prakticky. Keď je u vás doma návšteva a omylom zhodí pohár s vínom, bez ohľadu na to, že v duchu škrípete zubami, pretože pohár bol pamiatkou na babičku, pravdepodobne poviete niečo ako: „Nič sa nedeje, to sa stáva. Vymením obrus a dám ti nový pohár.“ Ak sa rovnaká nehoda stane partnerovi, reagujeme ale úplne inak: „Musíš byť stále taký neopatrný? Vieš čo to bolo za pohár?! A okrem toho, bol to náš najlepší obrus,“ pričom sa väčšinou spustí hádka a obviňovanie, kto, čo, kedy a ako. Lenže obrus sa tým nevyčistí a váš vzťah už vôbec nie. Gottman hovorí, že vo chvíľach krízy nie je nutné robiť toho až tak veľa. „Nie je to nič viac, než čo je zvyčajné pri rozhovore s kýmkoľvek cudzím – a teda omnoho menej, než čo by malo byť samozrejmé v komunikácii s človekom, ktorý vyslovil sľub stráviť po vašom boku celý život.“
Prekonávajte patové situácie
V každom páre existujú nezlučiteľné rozdiely, ako napríklad: ona chce dieťa – on nie, ona chce žiť v meste – on si predstavuje život na dedine, a tak podobne. Ak sa s nimi naučíme žiť, ocitneme sa v patovej situácii. Podľa Johna Gottmana vychádzajú tieto situácie z našich snov. Často si myslíme, že osobné sny musia zostať v záujme fungujúceho vzťahu pod pokrievkou, a tak o nich pred partnerom nehovoríme. Lenže keď o nich nehovoríme, vyjdú na povrch v hádkach, ktoré nemajú riešenie. Prečo niektoré dvojice vedia tieto odlišnosti elegantne zvládať a iné zase nie? Psychológ tvrdí, že rozdiel je ten, že šťastní partneri poznajú navzájom svoje sny a pomoc pri ich napĺňaní považujú za jeden z cieľov svojho manželstva. Zároveň ani jeden z partnerov nenalieha na toho druhého, aby sa svojich snov vzdal, ani sa nepokúša ním manipulovať. Pracujú na nich ako tím. Že to často znamená zatnúť zuby a nechcieť všetko ihneď, Gottman nepopiera.
Vytvárajte spoločný zmysel
Dobré manželstvo zďaleka nie je len o výchove detí, rozdelení domácich prác a pravidelnom „plnení manželských povinností“. Môže mať tiež duchovný rozmer, ktorý John Gottman označuje ako kultúru so svojimi špecifickými symbolmi a rituálmi. Tými môže byť čokoľvek – spoločné pečenie torty na partnerove narodeniny, romantický víkend na rovnakom mieste a v rovnakom hoteli každý rok, plánované milovanie. Gottman tvrdí, že partneri sa nemusia absolútne zhodnúť vo všetkých názoroch, dôležité však je vytvoriť si vo vzťahu také prostredie, v ktorom sa ani jeden nebojí otvorene hovoriť o svojom vnútornom presvedčení.
Viete, že má rád hudbu, ale neviete presne akú? Potom nie je vo vašom vzťahu niečo v poriadku.
Správajte sa k partnerovi s rovnakým rešpektom ako k cudziemu človeku.
Šťastní partneri poznajú navzájom svoje sny a chcú si navzájom aj pomôcť ich dosiahnuť.
3 tipy, ako okamžite zlepšiť manželstvo
Buďte hrdí sami na seba
Keď neviete oceniť svoje dobré vlastnosti a považujete sa za neschopných alebo menejcenných, ťažko dokážete oceniť pozitíva toho druhého. Tým pádom budete mať tendenciu stále vidieť len to, čo je na vašom vzťahu zlé a čo mu chýba. A úplne na rovinu: vždy sa niečo nájde. Neprehliadajte dobré vlastnosti partnera, ale urobte si aj zoznam tých svojich.
Rozprávajte sa
V nedávnom výskume sledovali americkí vedci mladé páry 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Potom vypočítali, že každý pár sa venoval konverzácii len 35 minút. Za týždeň! A okrem toho, ich rozhovory sa väčšinou týkali veci, ako napríklad, kto pôjde vyniesť smeti, vyzdvihne deti zo školy a podobne.
Zborte všetky mýty
A že ich je v manželstve neúrekom! John Gottman uvádza napríklad ten, kedy páry po narodení dieťaťa dostávajú odporúčanie, aby obaja strávili nejaký čas bez potomka. Napríklad, aby si vyskúšali zájsť na rande, na ktorom o dieťati nepadne ani slovo. Ale ruku na srdce, kto to vydrží? Psychológ tvrdí, že keď partneri dobre zvládnu prechod do rodičovskej roly, prídu na to, že vlastne o potomkovi ani nechcú prestať hovoriť. Tak prečo by mali? Párom sa podľa neho v dnešnej dobe príliš často podsúva pocit, že robia niečo zle. Výsledkom je to, že obaja cítia len stres a sú zmätení aj napriek tomu, že by im mohlo byť vlastne dobre.
