Hladovky, zaručené diéty, drahé detoxikačné kúry. Na chudnutie často vyhadzujeme kopu peňazí, výsledky však neprichádzajú. Chudnutie je beh na dlhé trate a žiadne skratky neexistujú. Akým chybám sa vyvarovať?
Nadváha a obezita rozhodne nie sú len estetickým problémom. Kilá navyše sú rizikovým faktorom pre vznik a vývin cukrovky, kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny – jednoducho, akéhokoľvek vážnejšieho ochorenia, na aké si spomenieme. Podľa údajov rezortu zdravotníctva nadváhou trpia dve tretiny Sloveniek a Slovákov nad osemnásť rokov, každá štvrtá dospelá žena v našej krajine je obézna. Boj s tukovými zásobami často nie je len o znovuzískaní sebaúcty, ale aj zdravotnou nevyhnutnosťou. Preto pre nás môže byť veľmi skľučujúce, keď sa ručička na váhe napriek našej snahe nehýbe správnym smerom. Nesprávnymi rozhodnutiami si navyše môžeme doslova ublížiť. Spolu s odborníčkami na zdravú stravu a životosprávu sme sa pozreli na to, čo robievame nesprávne pri našich pokusoch o štíhlejšiu líniu.
NEMÔŽEM JESŤ, CHUDNEM
Pravdepodobne najčastejšou chybou ľudí, ktorí sa rozhodnú chudnúť, je hladovanie. Ak o chudnutí nemáme dostatok informácií, hladovkasa nám zdá ako logické riešenie. Veď predsa keď jeme, tak priberáme, a malo by to presne tak fungovať aj naopak, nie? Druhou príčinou sú naše očakávania. „My ľudia chceme výsledky a chceme ich čo najskôr, a tak hľadáme rôzne skratky, ako sa k nim dostať v čo najkratšom čase,“ hovorí výživová poradkyňa Jana Rybárová.
Hladovať však z dlhodobého pohľadu nemá význam. Telo pochopí, že je v „krízovom“ režime, a keď mu najbližšie dodáme zásoby v podobe trošku výdatnejšieho jedla, úsporne si ich uloží na horšie časy. Platí zlaté pravidlo, že pri rozumnom chudnutí a vhodnom jedálnom lístku by sme nikdy nemali pociťovať hlad. Keď sme hladní, robíme zúfalé rozhodnutia. Ako napríklad spontánne nájazdy na chladničku. Výživová poradkyňa preto radí trpezlivosť. „Radšej nech to ide pomalšie, ale bude to trvalo udržateľné, ako by to malo ísť rýchlo dole, ale potom, samozrejme, aj rýchlo naspäť hore,“ hovorí Jana Rybárová.
MUSÍM JESŤ, CHUDNEM
Musím jesť každé dve hodiny, aj keď nemám chuť. Ak sa nenajem, môj metabolizmus sa spomalí a ja začnem opäť priberať. Aj takýchto odporúčaní sa držia mnohí ľudia, ktorí sa pokúšajú chudnúť.
„Na chudnutie nemá vplyv koľkokrát a ako často jeme, počet jedál počas dňa je individuálny a súvisí so životným štýlom a fyzickou aktivitou,“ hovorí výživová poradkyňa Vilma Vitteková. Pre chudnutie je dôležité byť v kalorickom deficite bez ohľadu na to, v koľkých jedlách kalórie prijmeme. „V minulosti sa ľuďom ani nesnívalo o tom, že by jedli každé dve hodiny, napriek tomu netrpeli obezitou tak často ako dnes, a vládali ťažko fyzicky pracovať,“ vysvetľuje Vilma Vitteková.
Každý z nás je iný a jedinečný, a preto to, čo platí pre niekoho, nemusí platiť pre druhého a naopak. Niekomu vyhovuje jesť trikrát za deň, inému päťkrát. Dôležité je nájsť si rytmus, ktorý nám vyhovuje. „Nevravím, že každý musí jesť hneď ráno po zobudení, pokojne aj neskôr. Je však dobré, aby sa človek naučil raňajkovať pravidelne v čase, v akom mu to vyhovuje. Tak má vyššiu šancu, že počas dňa nebude zobkať a vyjedať tajné zásoby maškrtiek,“ vysvetľuje Jana Rybárová.
MÔŽU ZA TO RODIČIA
Kilá navyše? V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že si za ne v prvom rade môžeme sami. Výhovorky typu „za moju váhu môže genetika“ či „máme to v rodine“ bývajú naším ospravedlnením, prečo nie sme veľmi úspešní. „To je najčastejší mýtus, ktorí mnohí z nás používajú na ospravedlnenie svojho stavu. Viaceré výskumy dokázali, že to neplatí a to, čo „dedíme“, je životný štýl, stravovacie návyky a vzťah k pohybu,“ vysvetľuje Vilma Vitteková. Áno, genetika určuje, či sme nízki alebo vysokí, akú máme farbu vlasov či pokožky, po rodičoch dedíme aj stavbu tela. Našu postavu však oveľa viac ovplyvňuje naše správanie. Konkrétne rozdiel medzi naším kalorickým príjmom a výdajom. Ak každú nedeľu na rodinnom obede zjeme päť vyprážaných rezňov a ako dezert si dáme krémeš, genetiku by sme z vlastnej hmotnosti obmedzovať nemali.
POMÔŽE ZÁZRAČNÁ DIÉTA
Nízkosacharidová, paleolitická, ovocná, prášková, škatuľková, prerušovaná… Zázračných diét so zaručeným účinkom je nespočetne veľa. Problém je, že väčšina takýchto diét funguje len s otáznikmi – a pri tých extrémnejších môžemeaj uškodiť svojmu zdraviu. „Jediná zaručená diéta je s rozumom nastavený kalorický deficit. Všetky diéty, ktoré na svete máme, sú založené práve na ňom,“ prízvukuje Jana Rybárová. Práve zázračné účinky, ktoré rôzne diéty sľubujú a s nimi spojený veľký kalorický deficit, nám môžu uškodiť. Mnohé diéty sú jednostranné, a tak nášmu organizmu chýbajú dôležité živiny či vitamíny. „Ak sa raz začneme cykliť v kruhu diét a začneme prechádzať od jednej diéty k druhej, potom si v konečnom dôsledku len ublížime a hmotnosť sa nám vráti späť aj s nejakým tým prídavkom,“ hovorí J. Rybárová.
POTREBUJEM DETOX
Mám strašne zanesený organizmus. Aby moje telo mohlo začať chudnúť, musím najprv absolvovať detoxikačnú kúru. Toto je ďalší mýtus, ktorý sa obchodníkom podarilo dostať do našich hláv. Znie to predsa logicky. Keď sa cítim zle, je to z jedov z nezdravej stravy. Keď chcem začať žiť zdravo, musím sa najprv zbaviť toxínov. Je to však hlúposť – ak sa vám niekto snaží predať detoxikačnú kúru, ide mu iba o vaše peniaze. „Naše telo sa vďaka detoxikačným orgánom, ako sú pečeň, pľúca, koža, lymfatický systém, obličky či hrubé črevo detoxikuje 24 hodín denne bez toho, aby sme museli piť špeciálne čaje, používať špeciálne náplasti alebo kupovať akékoľvek špeciálne detoxikačné kúry,“ vysvetľuje Vilma
Vitteková. Ak sa začneme stravovať zdravšie, ručička na váhe začne klesať a my sa budeme aj fyzicky cítiť lepšie. „Chudnutie je o kalorickom deficite, nie o absolvovaní nejakej detoxikačnej kúry,“ konštatuje V. Vitteková.
