Máte vo svojom okolí človeka, ktorý chce byť za každú cenu stredobodom pozornosti? A využíva k tomu teatrálne a infantilné prejavy, manipulácie či dokonca vybájené klamstvá? Je celkom pravdepodobné, že za to nemôže a trpí histriónskou poruchou osobnosti.
Túto poruchu majú približne dve percentá populácie, no trpí ňou aj okolie týchto ľudí. Ženy postihuje častejšie ako mužov v pomere približne 65 percent ku 35 percent. Prvé prejavy sa objavujú už v detstve, plne sa však rozvinie až po dovŕšení pätnásteho roku života.
Kedysi sa histriónska porucha osobnosti označovala ako hysterická psychopatia. Slovo histrión pochádza z etruského jazyka a znamená herec. Mnohé veci totiž ľudia s touto poruchou iba hrajú. Prvé zmienky o takomto správaní pochádzajú z Egypta z roku 1900 pred naším letopočtom. Ebersov papyrus, čo je najstarší známy lekársky dokument, opisuje typické príznaky histriónstva. Egypťania verili, že tento stav spôsobujú pohyby maternice v ženskom tele. Grécky lekár Hippokrates k tomu pridal teóriu, že sa na tom podieľa aj nedostatok sexu. Spájanie histriónstva výhradne so ženami, ktoré boli v tom čase považované za podradnejšie voči mužom, pretrvalo aj v stredoveku a v renesancii. Až v 17. storočí anglický lekár Thomas Willis začal tvrdiť, že takýto stav nemá na svedomí maternica, ale mozog a nervový systém – a teda ním môžu trpieť aj muži, nielen ženy. Ako istú pikantériu môžeme uviesť, že populárny televízny kanál History Channel dospel vo svojom programe k názoru, že Kleopatra a Nero mali histriónsku poruchu osobnosti.
AKO SA TO PREJAVUJE?
Príznaky a prejavy sa u jednotlivcov môžu značne líšiť. Typické je, že takáto osoba túži byť centrom pozornosti a má hlasný a nepatričný prejav. Ženy pozornosť dosahujú aj nápadným obliekaním a zvodným správaním sa. Aj muži sa môžu prejavovať ako Don Juan a flirtovať s viacerými ženami naraz – necítia k nim však žiadnu empatiu. Práva snaha upútať pozornosť viacerých ľudí vedie k problémom v manželstve či partnerskom vzťahu.
Veľmi časté je citové vydieranie, nadmerná dramatizácia banálnych konfliktov a manipulácia s ľuďmi. Histrióni majú infantilné prejavy a sú prehnane afektovaní, pričom afekt často len predstierajú. Potrebujú neustále ubezpečovanie o svojich kvalitách, neznesú kritiku a neúspech veľmi ťažko prežívajú. Majú sklony k vyčítaniu a obviňovaniu iných. Pri zlyhaní sú typické záchvaty plaču. Práve neschopnosť zvládať straty a neúspechy u nich často vedie ku klinickej depresii, napríklad pri rozpade vzťahu. Až vtedy zvyknú hľadať odbornú pomoc.
U ľudí s histriónskou poruchou osobnosti sa tiež často vyskytujú vybájené klamstvá. V takýchto vymyslených príbehoch sú vždy v centre diania a konajú v nich ako hrdinovia zachraňujúci ostatných. Pôsobia veľmi presvedčivo, obratne klamú a prekrúcajú výroky iných, ktoré vždy otočia vo svoj prospech. Do svojho rozprávania vedia zakomponovať silné emócie. Horšie je, že sú aj pomstychtiví, radi intrigujú a ohovárajú. To vedie k veľkým problémom napríklad v pracovnom kolektíve, ktorý dokážu úplne rozložiť. Na druhej strane sa vedia do veľkej miery obetovať – nerobia to však pre dobro iných, ale preto, aby ich ostatní obdivovali.
DÁ SA TO LIEČIŤ?
Liečba alebo aspoň zvládanie tejto poruchy je pomerne náročné. Ľudia trpiaci histriónstvom sú totiž presvedčení, že nepotrebujú terapiu. Psychoterapia je pritom základným spôsobom liečby. Cieľom terapie je pomôcť pacientovi nájsť pohnútky a obavy spojené s jeho myslením a správaním, a tiež pomôcť mu naučiť sa mať pozitívnejšie vzťahy s inými ľuďmi.
Z týchto dôvodov sa liečba väčšinou začína až okolo štyridsiateho roku života. Problém pri hľadaní pomoci prostredníctvom psychoterapie spôsobuje aj to, že takíto ľudia zveličujú svoje pocity a nemajú radi rutinu, čo komplikuje dodržiavanie plánu terapie. Môžu však vyhľadať pomoc, ak sa u nich prejaví depresia. Práve depresie či úzkosti, ktoré sa môžu vyskytnúť v súvislosti s ich poruchou osobnosti, sa dajú následne liečiť medikamentózne.
