Predstavte si, že existuje elixír, ktorý hory prenáša, po ktorom je svet krajší a láska všade navôkol. A navyše je ľahko dostupný a celkom zadarmo. Stačí len niekoho objať alebo sa pozrieť svojmu psovi do očí.
Oxytocín býva nazývaný ako hormón dôvery, hormón lásky alebo dokonca hormón morálky. O oxytocíne bolo dlho známe len to, že sa vo veľkom množstve vyplavuje pri pôrode, ktorý urýchľuje, a jeho pôvodne grécky názov sa dá tiež preložiť ako rýchly pôrod. Okrem toho má vplyv na to, že matka vníma vôňu svojho dieťaťa a rozozná ju od vône iných dieťatiek. Znižuje hladiny stresu, upevňuje takzvanú pripútavajúcu väzbu, teda unikátnu blízkosť a tesnosť medzi matkou a jej dieťaťom. Tiež sa ale napríklad podieľa na zoznamovaní a ovplyvňovaní počiatku ľudského vzťahu, ale aj na jeho udržaní dlhšiu dobu a na ľudskej reprodukcii. Pomáha navodiť hlbší pocit intimity a blízkeho vzťahu a spoločne s dopamínom a noradrenalínom sa považuje za najpodstatnejší pri vytváraní ľudských vzťahov. Hladina oxytocínu sa výrazne zvyšuje pri sexuálnom vzrušení a je základným faktorom na dosiahnutie orgazmu. Vedci sa domnievajú, že práve preto je puto medzi pármi, ktoré majú častejší sex, pevnejšie. Oxytocín podporuje dôveru a empatiu a môže sa vytvárať aj pri vzťahu medzi tými, ktorí si nie sú príbuzní. Bez oxytocínu by sme nedokázali byť láskaví, starostliví a sociálni, nevedeli by sme sa vciťovať, veriť, milovať. Vedci tvrdia, že tento zázračný hormón sa vytvoril z pôvodnej ľudskej potreby žiť v skupinke. Lovci a zberači cestovali a žili v skupinkách, a kým sa človek naučil žiť len v páre, uplynulo nejakých 35 miliónov rokov, čo je pomerne slušná doba, aby na to ľudský organizmus, respektíve mozog, nejako zareagoval. Rola oxytocínu pri vytváraní párového vzťahu sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou vyvinula z predchádzajúceho života ľudí v skupine.
Je mi s tebou fajn
Pre svoje takmer zázračné a neobmedzené schopnosti je oxytocín obľúbeným objektom najrôznejších výskumov a pokusov. Napríklad americká endokrinologička Sue Carterová skúmala mozog hrabošov poľných, aby zistila príčinu ich mimoriadnej partnerskej vernosti. Hraboše poľné žijú po spárovaní so svojím partnerom po zvyšok života a spoločne sa starajú o potomkov, čo je v ríši cicavcov dosť neobvyklé. Keď vedkyňa hrabošom dodala do mozgu dávku oxytocínu, vytvárali zväzky ešte rýchlejšie, než je u nich zvyčajné. Po zablokovaní receptorov oxytocínu sa, naopak, začali ľubovoľne páriť medzi sebou a pevnejšie putá nevytvárali. Vedkyňa potom porovnala mozgy hrabošov poľných s ich menej monogamnými príbuznými a zistila, že u vernejších hrabošov sa oxytocínové receptory prekrývali s receptormi iného hormónu – dopamínu v oblasti mozgu zvanej nucleus accumbens, ktorá sa považuje za jedno zo základných mozgových centier radosti, zatiaľ čo u menej verných boli oxytocínové receptory inde. Dopamín súvisí so žiadostivosťou a vyhľadávaním a spojenie oxytocínu s dopamínom vyvoláva pri vytvorení partnerských zväzkov u hrabošov poľných príjemné pocity. Dobrá správa je, že u ľudí sa oxytocínové receptory tiež vyskytujú v oblastiach mozgu, ktoré sú bohaté na dopamín, takže zoznamovanie a vytváranie zväzkov nám, stručne povedané, robí dobre. Jedna zo štúdií dokonca tvrdí, že mozgová činnosť sa pri pohľade na fotografiu milovanej osoby veľmi silno podobá mozgovej činnosti ľudí pod vplyvom kokaínu. Oxytocín podľa vedcov jednoducho pracuje v spojení s prirodzenými telesnými opiátmi. Zatiaľ čo hormón vyvoláva pudenie k vytváraniu sociálnych väzieb, opiáty zaisťujú hrejivý pocit, ktorý potom cítime v blízkosti milovaných osôb.
Bez oxytocínu by sme nedokázali byť láskaví, starostliví a sociálni. Oxytocín tiež zvyšuje vnímanie atraktivity ostatných ľudí.
Mágia psích očí
Podobné výskumy vykonávala antropologička Catherine Crockford u voľne žijúcich šimpanzov. Sledovala sociálne správanie tlupy v západnej Ugande a vo voľných chvíľach zbierala moč 33 dospelých samíc a samcov, z ktorých potom odčítala hladiny hormónov v tele dotyčného jedinca. Rovnako ako v ostatných výskumoch sa aj v tomto prípade potvrdilo, že vyššie hladiny oxytocínu v moči mali šimpanzy, ktoré boli sociálnejšie, rituálne sa „čistili“ s priateľmi, a to bez ohľadu na ich príbuznosť, pričom pohlavie ani dĺžka tohto takzvaného sociálneho čistenia nehrala rolu. Oxytocín tu opäť účinkoval ako účinné lepidlo sociálnych vzťahov. Pri pozorovaní sociálneho správania myší vedci vychádzali z prostého predpokladu, že rovnako ako ľudia aj myši sa budú radšej vracať na miesta, kde sa cítili lepšie. Na výskum potom využili „domček“ pozostávajúci z dvoch miestností oddelených dverami. Myši strávili najskôr 24 hodín v jednej miestnosti spoločne s ostatnými, potom 24 hodín v druhej miestnosti, kde bola myš sama alebo ich bolo menej. Tretí deň dostali myši slobodu výberu a vedci pozorovali, ktorú z miestností si zvolia samy. Neomylne zamierili do tej, kde mohli stráviť deň spoločne a kde sa vďaka prítomnosti ostatných myší cítili dobre. Potreba sociálneho kontaktu s ostatnými ale mizla, len čo boli zablokované oxytocínové receptory.
Isté je, že oxytocín sa vyplavuje vo väčšej miere pri harmonických ľudských vzťahoch. Harmonické pocity zo vzájomnej prítomnosti však človek zažíva napríklad aj v momente, kedy hľadí na svojho psa, a dokonca aj vo chvíli, kedy sa mu len pozerá do očí. Psychiater Radkin Honzák vo svojom článku Šnupnite si psíka! upozorňuje na bádanie japonských zoológov a neurovedcov, ktorí zisťovali, ako sa bude u človeka meniť množstvo oxytocínu v dobe, kedy si so svojím psím priateľom budú hľadieť do očí. Záver? Interakcia medzi psom a človekom zvyšuje hladinu oxytocínu. Pokiaľ je vzťah medzi zvieraťom a človekom dosť tesný, „psie oči“ dokážu v človeku vyvolať túto neurochemickú reakciu.
Si tak sexi!
Izraelskí psychológovia zisťovali, čo urobí hormón lásky so ženskou a mužskou psychikou, a dobrovoľníkom poskytli dávku oxytocínu nosným sprejom. Zatiaľ čo u žien vyvolala dávka oxytocínu túžbu po zblížení a priateľstve, muži sa snažili spoločensky zviditeľniť a stúpnuť na rebríčku, čo vedcom dych nevyrazilo. Sociálni psychológovia dávno dospeli k záveru, že zatiaľ čo ženy sú familiárnejšie a chcú sa družiť, muži túžia po postupe v kariére a spoločenskom uznaní. Ženy boli omnoho priateľskejšie, menej náročné a menej úzkostlivé, zatiaľ čo muži boli pozitívnejší vo svojom správaní a ochotnejší sa zapájať. Oxytocín tiež zvyšuje vnímanie atraktivity iných ľudí. Už po vdýchnutí malej dávky ženy aj muži potvrdili, že vnímali ostatných ľudí ako atraktívnejších, príťažlivejších a viac sexi. Vedci z Bristolskej univerzity potvrdili, že čím viac hormónu lásky dotyční mali, tým atraktívnejší im náprotivok pripadal. Zaujímavým zistením potom bolo, že oxytocín pôsobil bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. Heterosexuálni muži hodnotili po vdýchnutí spreja ako atraktívnejšie a príjemnejšie ženy aj mužov. Rovnako ako ženám pripadali atraktívnejší muži aj ženy.
Báječné účinky využili obchodníci a vrhli na trh nosový sprej s oxytocínom. Stačí pár vstreknutí a z neznesiteľného táraja pri bare sa môže stať zábavný a príťažlivý spoločník. Získať sa dá aj sprejový prípravok Liquid Trust alebo Tekutá dôvera, ktorý tiež obsahuje oxytocín a podľa výrobcu dokáže vyvolať priateľskú atmosféru a pocit dôvery medzi obchodnými partnermi. Stačí len pred začatím rokovania streknúť do priestoru…
Čo dokáže oxytocín?
Rúca sociálne bariéry, zvyšuje sebavedomie, navodzuje pocit dôvery. Podľa najnovších štúdií sa oxytocín môže stať účinnou látkou pri liečbe plachosti, sociálnej úzkosti, pri fóbiách, poruchách nálad, a dokonca pri liečbe autizmu.
Vyššia hladina oxytocínu zmierňuje bolesť.
Podľa výskumov by mohol pomôcť pri boji s nadváhou. Laboratórne myši, ktorým chýbal oxytocín, začali priberať, aj keď dostávali rovnakú dávku stravy ako ostatné myši. Prebytočnú váhu stratili v momente, keď sa im hladina oxytocínu opäť navýšila.
Oxytocín pôsobí priaznivo pri stresových situáciách, pretože znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu a krvný tlak.
Podľa ďalších výskumov hladina oxytocínu úzko súvisí s empatiou. Infúzia oxytocínu podľa jednej zo štúdií dokázala donútiť človeka, aby daroval až 80 % svojich peňazí neznámemu človeku.
foto: unsplash.com
