„A ide sa na teambuilding!“ zahlási šéf a medzi zamestnancami to len tak zašumí. Polovica firmy sa už nevie dočkať víkendu plného zábavy a vzájomného merania si síl, kým pre druhú je to peklo. Budú sa musieť nasúkať do teplákov, hoci naposledy ich mali na sebe pred tridsiatimi rokmi, keď mali o dvadsať kíl menej, takže ani predstava, že sa po tom všetkom ešte majú ísť do sauny potiť s kolegami, im nedáva spávať. Má právo zamestnávateľ toto od nás chcieť?
Nedávno sa v kinách objavila nová česko-slovenská komédia Jedeme na teambuilding, kde sa víkendová firemná akcia, ktorá mala kolegov utužiť a spojiť, zmenila na boj proti sebe. Namiesto spolupráce medzi kolegami tam totiž vznikali hádky, súperenie a predháňanie sa, kto je lepší. Samozrejme, ide o zveličenie, ale nemôže sa to občas podobne zvrtnúť aj v realite? „Teambuilding by mal byť pre firmu efektívnym nástrojom, ktorý posilňuje tímovú spoluprácu, pretože aktivity, na ktorých sa tam zamestnanci zúčastňujú, umožňujú členom tímu lepšie sa spoznať, zlepšiť komunikáciu medzi sebou a upevniť vzájomné porozumenie,“ hovorí generálna riaditeľka personálnej agentúry Maxin´s Katarína Garajová. Či bude akcia úspešná a nedopadne ako v česko-slovenskej komédii, závisí podľa nej od jej organizácie a taktiež od nastavenia kolektívu. „Zážitkové aktivity môžu zvýšiť motiváciu a angažovanosť, čo sa obyčajne pretavuje do lepších pracovných výsledkov. Rovnako môžu budovať pozitívnu firemnú kultúru, ktorá prispieva k vyššej spokojnosti zamestnancov a k lepšej pracovnej klíme,“ dodáva.
Už nás nenadchne obyčajná opekačka
Teambuilding už dávno nie je spoločná opekačka či športový deň. V kurze sú netradičné aktivity, rôzne zážitkové eventy, escape roomy, wellness pobyty či výlety v extrémnych podmienkach, alebo adrenalínové lezenie po skalách. Zamestnávatelia sa totiž snažia, aby svoj tím čo najviac zaujali, motivovali a zároveň otestovali naše schopnosti a spoluprácu. „Takéto aktivity sú naozaj vyhľadávané čoraz viac. Zamestnávatelia si totiž uvedomujú, že podpora zamestnaneckého blahobytu a tímovej spolupráce má pozitívny vplyv na produktivitu a lojalitu zamestnancov. Preto investujú do rôznych zážitkových eventov, aby posilnili vzťahy v rámci firmy a zároveň dopriali zamestnancom možnosť relaxovať a znížiť stres, čo môže viesť k vyššej spokojnosti v práci,“ vysvetľuje odborníčka. Rozšírené sú napríklad escape roomy, ktoré sú zamerané na posilňovanie tímovej spolupráce a vzájomného porozumenia. Zamestnanci musia spolupracovať na riešení hádaniek a úloh s cieľom „uniknúť“ z miestnosti vo vymedzenom čase. Rovnako populárne sú aj outdoorové dobrodružstvá, rôzne lanové prekážkové dráhy, zážitkové hry v prírode alebo výlety do divočiny. Program a prostredie teambuildingu by mali však odrážať aj kultúru a hodnoty firmy. „Aktivity a ciele teambuildingu by mali rezonovať s hodnotami a kultúrou firmy, aby sa posilnili a upevnili. Napríklad ak firma kladie dôraz na spoluprácu a tímovosť, aktivity by mali podporiť tieto aspekty,“ hovorí Katarína Garajová.
Pre mňa je to už za intímnou hranicou
Personalisti majú ťažkú úlohu, ak chcú vymyslieť zmysluplný program teambuildingu, na ktorý väčšina zamestnancov naozaj príde a odnesie si z neho aj dobrý pocit. Posedenie pri večeri spojené napríklad s bowlingom môže byť fajn pre mužov, ale ženy sa naň zrejme až tak nepohrnú. Podobne ak je v kolektíve tím mladých športovcov, budú nadšení zo zábavy v lanovom parku, ale ich kolegov, ktorí naposledy cvičili na telesnej výchove, to môže vystrašiť. „Človek sa môže cítiť pred kolegami nesvoj, lebo ho v tejto polohe ešte nezažili. Má pocity až akéhosi obnaženia pred nimi, je mu nepríjemne a stráca sebavedomie,“ vysvetľuje psychologička Dominika Neprašová z online platformy k sebe.sk, ako ľahko môže mať nevhodne vybratá aktivita opačný afekt a namiesto stmelenia kolektívu ho rozdeliť, Ak niektorý zamestnanec nemá záujem o určité typy teambuildingových aktivít, je podľa nej dôležité, aby sa jeho výber a pohodlie brali do úvahy. „Organizátori by mali zabezpečiť, aby boli aktivity primerané pre všetkých účastníkov, aby sa zohľadňovali rôzne záujmy a schopnosti. Dôležité je, aby aktívne počúvali názory, ako aj obavy svojich zamestnancov a snažili sa vytvoriť podujatie, ktoré bude pre všetkých príjemné. Odporúčam firmám získať si spätnú väzbu na podujatie, aby sa mohli v budúcnosti ešte viac prispôsobiť potrebám tímu,“ súhlasí aj Katarína Garajová. 
Do plaviek!
Hoci sa môže zdať, že wellness, kúpanie či sauna nemôžu nič pokaziť, nie pre každého je príjemné obliecť sa do plaviek pred kolegami, s ktorými rieši výplatné pásky. „Každý má právo sa rozhodnúť, ako, s kým a kde bude tráviť svoj čas. Je v poriadku povedať na túto aktivitu nie, bez pocitu viny a obhajovania sa,“ radí psychologička. Čo však, ak to zamestnávateľ neakceptuje? Môže nás nútiť do aktivít, ktoré považujeme už za hranicou našej intímnej zóny? „Hranice teambuildingových aktivít by mali byť jasne definované a zohľadňovať individuálne a komfortné úrovne zamestnanca. Nie je vhodné, aby zamestnávateľ požadoval od zamestnancov, aby sa obliekli do plaviek pred ostatnými kolegami, ak by to pre nich bolo nepríjemné,“ ozrejmuje Katarína Garajová. Psychologička k tomu dodáva, že ak je zamestnanec opakovane vystavený takýmto situáciám, ktoré nie sú jeho šálkou kávy, môže to byť pre neho stresujúce. „Prejavy traumy vieme pozorovať, ak sa nejaká popracovná aktivita, pri ktorej sa osoba necíti dobre, spojí so zážitkom z minulosti, keď sa cítila v danej situácii podobne. Vtedy sa môže objaviť trauma, ktorá predtým nebola viditeľná, prípadne vedome prežívaná,“ vysvetľuje.
Nikto sa nemá cítiť vylúčene
Našťastie, existujú pravidlá a zásady teambuildingových podujatí, ktoré by mali spoločnosti dodržiavať a mali by byť aj súčasťou firemnej kultúry. „Podstatné je, aby program bol zameraný na zapojenie všetkých účastníkov a nikto sa necítil vylúčene. Účastníci by sa mali rešpektovať bez urážok, nevhodné správanie nie je povolené. Firma musí dbať, aby aktivity boli bezpečné, nediskriminujúce a nenavodzovať u niektorých zamestnancov pocit poníženia. Firmy majú brať do úvahy aj potreby a obavy účastníkov a prispôsobiť program tak, aby aktivity boli primerané,“ radí Katarína Garajová. Dôležitá je preto podľa nej dôsledná príprava teambuildingu. Len vtedy prinesie želaný efekt pre obe strany. „Spokojný zamestnanec urobí viac ako niekoľko nespokojných, navyše má tendenciu byť viac angažovaný, produktívny a motivovaný k dosahovaniu cieľov spoločnosti.“ Zároveň je potrebné zabezpečiť dobrovoľnosť. Ak chceme prekonať samých seba, môžeme. Ak nechceme, nemusíme. „Ak sú pracovné teambuildingy niečo, kde by sme aj šli, ale bojíme sa, či sa nebudeme nudiť alebo nebudeme stáť sami v kúte, treba to skúsiť. Vždy sa tam dá nájsť niečo, pri čom sa môžeme cítiť fajn. Ak nám však spôsobuje vyslovene nepohodu, diskomfort, nechuť či dokonca strach alebo stres, netreba sa do toho nútiť,“ uzatvára psychologička.
Foto: archív K. G., D. N., Shutterstock
