Vaše dieťa nechce chodiť do záujmových krúžkov, hoci je šikovné? Tvrdí vám, že ho to nebaví a že sa chce radšej hrať doma s autíčkami? Netrvajte za každú cenu na tom, aby navštevovalo krúžky, ktoré ste vybrali vy, rešpektujte jeho nadanie, záujmy, individualitu a radšej zvoľte zlatú strednú cestu.
Pre deti je najdôležitejšie, aby mohli tráviť čas niečím zmysluplným, niečím, čo ich skutočne baví. Záujmových aktivít je dnes nepreberné množstvo a materské škôlky aj základné školy sa doslova predbiehajú, ktorá z nich ich najviac ponúkne dieťaťu. Veľmi často potom rodičia strácajú prehľad v tom, čo je pre ich dieťa vlastne vhodné, a čo už nie je. Nie všetky krúžky z ponuky sú pre dieťa vhodné. Hoci dnešní rodičia chcú, aby ich dieťa chodilo do záujmového krúžku už v predškolskom veku, niektorí odborníci sa ku „krúžkovaniu“ prikláňajú skôr až v mladšom školskom veku. Iní naopak tvrdia, že nikde nie je napísané, v koľkých rokoch by dieťa malo začať chodiť do krúžku. Výber by mal byť vždy výsledkom vzájomnej dohody medzi rodičmi a dieťaťom. Ruku na srdce – robíte to?
Dieťa ako osobnosť
Veľa rodičov zahlcuje dieťa rôznymi podnetmi – samozrejme, s dobrým úmyslom. Ale aj tie najlepšie úmysly sa môžu minúť účinkom – keď má toho dieťa veľa, naučí sa omnoho menej. To sa týka všetkého – hračiek, hrania aj krúžkov. Aj dieťa má právo tráviť čas podľa seba. Vy ho predsa trávite tiež podľa svojich predstáv, nie podľa toho, čo vám niekto iný nariadi. Chcete ísť cvičiť? Jednoducho idete. Chcete ísť do kina? Tak idete. Ani dieťa nie je iné. „Ľudskou prirodzenosťou je byť zvedavý, skúšať nové veci, ochutnávať a najmä si tvoriť slobodne a radostne život podľa svojich predstáv. Preto je užitočné pozerať na dieťa od jeho najútlejšieho veku ako na skutočnú osobnosť, ktorá prišla na tento svet so svojimi túžbami a želaniami,“ vysvetľuje psychologička Jitka Nesnídalová.
Pokiaľ budete vystupovať voči svojim deťom príliš autoritatívne a ich osobnosť potláčať v zmysle svojej pravdy o tom, čo by malo dieťa robiť, potom sa dieťa môže cítiť zahnané do kúta. „Najlepšou prevenciou proti tomu, aby bolo dieťa bez záujmu, je ísť s ním cestou spoločného rozvoja. Spoločne chodiť na koncerty, aby dieťa cítilo, či by ho lákalo aj hudobne tvoriť, ísť s ním na výstavu alebo spoločne kresliť. Ísť korčuľovať alebo si zalyžovať, doma vyrábať nejaké drobnosti. Skrátka, ponúkať deťom rôzne možnosti rozvíjania svojej potencie, ale prirodzenou cestou, cestou vlastného prežitku,“ dodáva psychologička. Samo si tak nájde to, čo ho najviac baví, a bude sa tešiť zo svojho krúžku. „Pokiaľ však dieťa vidí u rodiča, že sám rodič nič nerobí, nemá žiadne iné záujmy okrem práce, potom vnucovanie v zmysle ‚Ja to s tebou myslím dobre!‘ alebo ešte horšie, vyhrážanie sa typu ‚ Začni konečne niečo robiť, lebo z teba nič nebude!‘ isto vedie len k tomu, že sa dieťa z toho kúta, kam bolo zahnané, nebude chcieť pohnúť,“ hovorí Jitka Nesnídalová.
Šikovné, ale odmietavé
Je jasné, že aj mimoriadne šikovný chlapček alebo dievčatko môžu po určitom čase dupnúť nôžkou a povedať: „Nie, ja tam chodiť nebudem!“ A je jedno, či si dieťa „vybralo“ krúžok po dohode s vami, alebo ste mu krúžok „vnútili“. Malé dieťa ešte nechápe, že keď chce niečo vedieť a niečo sa naučiť, že musí aj niečo obetovať. Je dobré to dieťaťu vysvetľovať, ale rozhodne mu nič nenútiť. Snažiť sa s dieťaťom hovoriť o tom, prečo tam nechce chodiť, snažiť sa nájsť dôvody. Prečo tam nechce ísť? Prestalo ho baviť maľovanie? Smejú sa mu ostatné deti? Nejde mu to? Je na neho pani učiteľka „zlá“? Alebo jednoducho chce byť radšej s vami doma s malým bračekom, ktorý sa pred pár mesiacmi narodil? Všetky možnosti sú reálne. Preto je dobré s dieťaťom hovoriť a hľadať dôvody. Niekedy však nemusí existovať ani žiadny jednoznačný dôvod. U malých detí je totiž veľmi často najväčším problémom koncentrácia. Veľa malých detí nevydrží na mieste, neudrží pozornosť príliš dlho a potrebujú sa aj v neznámom prostredí cítiť ako doma.
S koncentráciou mávajú problém aj mladší školáci – donedávna predsa ešte pobehovali po záhrade v materskej škole. Nemá zmysel nútiť deti do niečoho, ale na druhej strane je vhodné ich nejako motivovať, napríklad: „Čo keby si vydržal ešte pol roka, a potom skúsime niečo iné?“ Aj psychologička Tereza Beníšková radí dieťa do krúžkov nenútiť, ale odporúča dôsledne regulovať čas strávený pri počítači, televízii a herných konzolách (a nemyslite si, že päťročných sa to netýka!). Hneď ako začnú chodiť do školy, potom aj dôsledne kontrolovať školskú prípravu potomka. „Dieťa vo veku 5 – 8 rokov by už malo aj doma s niečím občas pomáhať, mať nejakú svoju povinnosť, hoci to bude drobnosť. Vo zvyšnom čase si môže robiť, čo bude chcieť (ale nie byť na počítači),“ radí psychologička T. Beníšková. Pokiaľ budete dôslední a dokážete tento režim udržať, dieťa sa v neorganizovanom voľnom čase začne samo pekne hrať, možno aj niečo tvoriť, alebo sa začne nudiť a vyžadovať stretnutia s kamarátmi či nejaké zaujímavé trávenie voľného času. „Potom sa rola otočí a dieťa bude tým, kto začne rodičov prehovárať, či by mohlo chodiť na nejaký záujmový krúžok. Rodičia môžu dieťaťu pomôcť krúžok vybrať, môžu s ním navštíviť nejaké ukážkové hodiny niektorých krúžkov, ale to, čomu sa chce venovať, by si malo dieťa vybrať samo,“ dodáva Tereza Beníšková. Nútiť teda dieťa, aby chodilo v škôlke na nepovinnú angličtinu, keď nechce, je najväčší omyl. Dieťa má prosto robiť to, čo ho baví – nie to, čo chcete vy. Nakoniec, angličtinu bude mať v škole povinne, takže netreba sa ponáhľať. Lepšie je, keď bude dobrovoľne kopať do lopty alebo si každý deň maľovať.
Nič sa nemá preháňať
Kamarátkina šesťročná dcéra Evička chodila na tri rôzne krúžky – angličtinu, keramiku a kreslenie. Aj keď mala výtvarný talent, nebavilo ju to a najradšej by chodila s kamarátkou Zuzankou na hodiny tanca v škôlke. Ale mamička trvala na tom, aby dcéra robila to, na čo má vrodené predpoklady. Pohybový talent Eva nemala. Podľa odborníkov je toto ďalší rodičovský mýtus – dieťa musí chodiť len tam, kde mu to ide. Nie je to celkom pravda. Je vhodné prihliadať aj na povahu dieťaťa a na to, čo by samo chcelo. Záujem detí je dobré podporovať navzdory chýbajúcemu talentu. Časom by na to prišla aj samotná Evička. Rovnako by ste nemali preháňať množstvo krúžkov – sú deti, ktoré bez problémov zvládnu tri, a sú deti, pre ktoré je aj jeden jediný krúžok veľa. Rozhodne by ste nemali prekročiť hranicu jedného, maximálne dvoch krúžkov za deň a, naopak, vhodný je aspoň jeden krúžok do týždňa. Vyberajte teda tak, aby ste dieťa zdravo „nakopli“ určitým smerom, podporujte, dodávajte elán, keď začne strácať motiváciu, ale nenúťte. A riaďte sa starou indiánskou múdrosťou: „Všetko je jed, všetko je liek – záleží len na dávkovaní.“
Dieťa toho stále dosť robí
Máte pocit, že vaše dieťa nerobí nič? Ste z toho nešťastní a trápi vás to? Ako je to možné, keď kamarátkin syn bez problémov navštevuje tri krúžky do týždňa a je v pohode? Aj keď sa vám možno zdá, že vlastne nič nerobí, dieťa toho vždy robí dosť. „Denne zbiera skúsenosti, ktoré mu ukazujú, čo nechce, a viac si teda uvedomuje, čo by v živote chcelo robiť. Každé dieťa má svoje osobné tempo a jeho rozvoj najviac podporia rodičia, ktorí jeho tempo rešpektujú,“ odporúča psychologička J. Nesnídalová. Ďalšia vec, ktorú by ste mali vo vzťahu ku svojmu dieťaťu radikálne obmedziť, je jeho kritika. „Strach z kritiky môže byť ďalším faktorom, ktorý dieťaťu zatvára dvere do sveta rôznorodých záujmov. Rodičia by sa vždy mali prevažne sústrediť na to, čo dieťaťu ide, v čom je dobré a chváliť ho a podporovať. Dieťa tak získava prirodzené sebavedomie a chuť do ďalších dobrodružstiev. Pokiaľ však nad ním zalamujete rukami, ako a čo kde pokazilo a nezvládlo a nevedelo a malo by robiť či vedieť lepšie, vždy to v dieťati vyvolá úzkosť, že nie je dosť dobré na to, o čo sa snažilo. Základným pravidlom by tak pre rodičov malo byť: vždy sa sústrediť hlavne na to, čo sa dieťaťu podarilo a nie na to, čo sa mu nepodarilo. Takým prístupom potom rodič vždy dieťa len posúva k tomu, aby svoj čas venovalo tvorivým činnostiam či športu,“ odporúča psychologička. Existuje, samozrejme, veľa pridružených faktorov, ktoré môžu spôsobiť nechuť dieťaťa skúšať nové veci, ale určite nikdy nie je od veci najskôr sa pozrieť sami na seba a náš štýl výchovy či do prostredia škôlky a školy (či má v poriadku vzťahy so spolužiakmi, či nie je vystavené veľkej kritike učiteľov a pod.). Niekedy stačí s učiteľkou sa o probléme porozprávať, ale niekedy to nestačí a je nutné zmeniť škôlku. Také rozhodnutie sa nerobí ľahko, ale stále je to lepšie, ako keby sa dieťa trápilo kvôli niekomu, kto ho nedokáže oceniť a rešpektovať. Zistili ste, že vaše dieťa nechce chodiť v škôlke do krúžkov práve preto, že nie je pani učiteľke sympatické? Potom sa podľa toho zariaďte a dieťa podporte, aby videlo, že sa na vás môže spoľahnúť. Jedine tak nezíska odpor ku škôlke a školstvu.
Čo ma baví… a čo už nie
Karol (8 rokov): Chodím na florbal, pretože ma baví a pretože naň chodia aj moji bratia a aj moji kamaráti Vojto, Martin a Ondro. Ešte by ma bavilo kresliť, ale nebolo už miesto.
David (7 rokov): Baví ma kresliť, takže chodím každú stredu na kreslenie. My tam nielen kreslíme, ale robíme aj keramiku. Ešte hrám futbal, ale ten ma veľmi nebaví, ale bojím sa to povedať tatovi, pretože ten má futbal rád a chce, aby som tam chodil. Vždy, keď idem na futbal, tak ma bolí brucho.
Terezka (5 rokov): Mamička chcela, aby som chodila na výtvarku, ale ja som chcela chodiť s kamarátkou na tančeky. Tak tam chodím, hoci mi to nejde tak dobre ako Aničke. Mamka hovorí, že nič to, hlavne, že ma to baví, a mňa to fakt baví. Viac ako kreslenie.
Tomáš (5,5 roka): Chodil som v škôlke na angličtinu, to ma celkom bavilo, pretože sme spievali a počúvali pesničky. Chodím na pohybový krúžok, ale to ma nebaví, pretože sa mi chlapci a dievčatá vysmievajú, že mi to nejde. A tak niekedy plačem a nechcem tam ísť, ale mamičke sa to bojím povedať, aby sa nehnevala.
foto: Unsplash.com
