Albert Einstein tvrdil, že láska je zložitejšia ako matematika, v románoch a hollywoodskych filmoch to však vyzerá ako jedna veľká rozprávka. A reality šou to ešte vylepšili – presviedčajú nás, že podľa scenára dokáže preskočiť skutočná iskra aj v skutočnom živote. Dá sa tomu veriť? Alebo je to len dobre propagovaná fikcia?
Laura a Martin z Love Islandu
Je známa dramatickými zvratmi a vzťahmi, o ktorých sa píše aj dlho po jej skončení. Reality šou Love Island preto láka mnohých mladých. Medzi tými, ktorí sa odhodlali vyskúšať túto netradičnú cestu k romantike, boli aj Laura Chrebetová zo Slovenska a Martin Kulhánek z Česka. Bola však ich láska v šou skutočná?
Keď sa Laura a Martin stretli na idylickom ostrove, hneď od prvej chvíle medzi nimi preskočila iskra, ktorá neušla ani divákom. „Bol to okamžitý klik,“ hovorí Laura. „Mala som pocit, že sme sa už niekedy stretli a že Martin je pre mňa ten pravý.“ Od začiatku súťaže sa tak ukazovali ako veľmi silný pár, ktorému fandilo celé Česko aj Slovensko. Počas šou totiž prešli mnohými výzvami vrátane testov dôvery a oddanosti, no prišli aj problémy. „Nebolo to vždy ľahké,“ priznáva Martin. „Často sme čelili situáciám, kde sme museli ukázať, ako veľmi si veríme a aká silná je naša láska. Nakoniec to však boli chvíle, ktoré nás ešte viac zblížili.“
Po návrate domov sa nič nezmenilo
Keď vypli kamery, nič sa nezmenilo. Aj tí, čo o nich pochybovali, museli priznať, že sa mýlili. Laura a Martin sa totiž rozhodli pokračovať vo svojom vzťahu aj po návrate domov. Začali spoločne bývať v Česku, kde postupne prehlbovali svoj vzťah. A nedávno sa rozhodli pre veľký krok – presťahovali sa do nového domu na Slovensku a povedali si áno. „Je to neuveriteľné, ako sa nám podarilo nájsť jeden druhého v takom netradičnom prostredí,“ smeje sa šťastná mladomanželka. „Nikdy som si nemyslela, že nájdem lásku v reality šou. Ale teraz máme krásnu rodinu a ja som veľmi rada, že sme sa rozhodli ísť do Love Islandu,“ prezrádza radostnú novinu. Nedávno sa totiž manželia Kulhánekovci dočkali spoločného dieťatka.
Láska ako z románu je možná, ale…
Príbeh Laury a Martina je dôkazom toho, že aj v netradičných podmienkach reality šou môže vzniknúť skutočná láska. Nie všetci sú však ochotní tomu uveriť. Považujú ich skôr za výnimku, ktorá len potvrdzuje pravidlo. V televíznych šou ide predsa o sledovanosť, a nie o reálne city… Alebo žeby predsa?
„Aj láska na obrazovke môže byť skutočná,“ tvrdí Vanda Pilárik, ktorá pracovala ako dramaturgička a scenáristka na viacerých televíznych projektoch vrátane reality šou Farma či Extrémne premeny. „Hoci niektorí neveria, že účinkujúci v šou naozaj spia na zemi alebo jedia celý deň placky, realita je taká, že to, čo ľudia vidia na obrazovkách, sa deje naozaj. Súťažiaci sú tam zavretí aj pár mesiacov, odstrihnutí od ostatných, preto sa dokážu úprimne zamilovať. A z toho, čo som mala šancu vidieť pri tvorbe šou, ide o skutočnú lásku. V tom momente určite. To, že potom prídu domov, osprchujú sa, vyspia sa na posteli, najedia sa a ľutujú, s kým sa dali dohromady, je už vedľajšie. V tom momente, keď boli v šou, toho druhého naozaj milovali, alebo si to aspoň mysleli.“ Podľa Vandy štáb vzťahy neovplyvňuje. „Nikdy sme účastníkov netlačili do priateľstiev ani románikov.“ Tak to bolo aj v prípade Laury a Martina, ktorých pokračujúcej láske však úplne rozumie. „Obaja v tom páre prežívali niečo neštandardné a boli pri tom spolu. Ak si akýkoľvek pár vytvorí dobré základy, je úplne jedno, za akých podmienok sa do seba zaľúbili,“ hovorí.
Snívanie o veľkej láske nám pomáha prežiť
Láske sa Vanda Pilárik venuje aj vo svojich ľúbostných románoch. Jej román Mňa si nekúpiš sa stal štvrtou najlepšie hodnotenou knihou roka 2019, pričom spolupracovala aj na romantickom trileri Azaelov pád, ktorý sa zaradil medzi bestsellery. Je presvedčená, že láska ako z románu nie je len ilúziou. „Verím, že je možné zažiť veľkú lásku aj v reálnom živote, hoci nie vždy to môže byť presne ako v knihách. Vzťahy si vyžadujú veľké úsilie, komunikáciu a snahu prekonať prekážky. Či už hovoríme o príbehoch na stránkach kníh, alebo o skutočných životoch, láska je vždy zložitá a fascinujúca téma, ktorá nás nikdy neprestane ohromovať,“ myslí si Vanda Pilárik, ktorej knihy vychádzajú pod umeleckým menom Vanda Kys. Snívanie o veľkej láske je podľa nej súčasťou našej osobnosti, pričom tento únik do fantazijného sveta nám umožňuje prežiť chvíle radosti a útechy, ktoré by sme inak možno nezažili. Sama sa považuje za romantickú dušu, veď ako inak by mohli byť jej príbehy vierohodné… O čom sa už však v zaľúbených knihách nepíše, je realita skutočných vzťahov, ktoré často krachujú. Podľa Vandy je to tým, že mladí dnes zabúdajú komunikovať, navyše sa často rozhodujú pre vzťahy s nekompatibilnými partnermi. Mnohí majú totiž s ich hľadaním problém. Pomocnú ruku im tak podávajú televízne zoznamky a reality šou. Berú ich však vážne?
V zoznamkách ide skôr o sympatie
„Ľudia sa vo všeobecnosti neprihlasujú do takýchto projektov kvôli samotnej podstate šou, ale preto, aby mohli mať nové zážitky, spoznať nových ľudí a zažiť tú jedinečnú atmosféru,“ hovorí Timea Kerekeš z online platformy ksebe.sk, ktorá mala možnosť zblízka pozorovať účastníčky populárnej šou Ruža pre nevestu. Do reality šou bola pritom Timea prizvaná inkognito, ako jedna zo súťažiacich. Mala za úlohu analyzovať profily súťažiacich tak, aby sa nedozvedeli, že je profesionálnou psychologičkou. Keď sú účastníčky izolované od vonkajšieho sveta a sústreďujú sa len na jediného muža, môže sa zdať, že každá z nich sa musí zamilovať. Psychologička však upozorňuje, že ide skôr o sympatie a prirodzenú súťaživosť. „V reality šou sú dievčatá ako uzamknuté v jednej bubline bez príležitosti komunikácie s vonkajším svetom. Ich jedinou náplňou sa stáva boj o priazeň jedného muža, čo podporuje ich snahu vydržať čo najdlhšie.“ To, či sa v takýchto programoch niekto do niekoho skutočne zahľadí, je podľa nej len príjemný bonus. Ide však o skutočný cit?
Podľa psychologičky je láska neobmedzená a môže vzniknúť kdekoľvek, dokonca aj v televíznej šou. „Otázkou zostáva, či sa tie sympatie a prvotná zamilovanosť v realite ďalej rozvíjajú, alebo či sa na vzťahu prestane pracovať. Láska je totiž relatívna a každý si ju predstavuje inak. Vzťah navyše musia obaja partneri pravidelne budovať, aby bol udržateľný,“ vysvetľuje psychologička.
Každý veľkú lásku vníma inak
Mnohí o láske ako z románu snívajú, hoci nikto netuší, či naozaj jestvuje. „Podľa mňa áno, každý ju však vníma inak,“ hovorí odborníčka. „Najdôležitejšie je, aby ste v druhom človeku cítili svoj domov, aby ste spolu veľa komunikovali, mali rovnaký zmysel pre humor a spoločné hodnoty. Musíte byť k sebe úprimní, podporovať sa navzájom a mať pre seba pochopenie,“ radí. Zároveň upozorňuje, že za zvyšujúcim sa počtom rozpadnutých vzťahov môže byť rozhodovacia paralýza v dôsledku množstva podnetov a možností, ktoré dnešná doba ponúka. „Sociálne siete spájajú ľudí, ktorí sú od nás vzdialení, a zároveň ponúkajú mnoho alternatív, ktoré môžu viesť k rozhodovacej paralýze. Mladšie generácie majú tiež problémy s komunikáciou a adekvátnym vyjadrovaním emócií,“ upozorňuje Kerekeš. Skutočná láska jednoducho vyžaduje neustálu prácu, a to je niečo, čo nám kamery ukázať nedokážu.
Tajomstvo zlomených sŕdc
Tak ako nás láska dokáže dostať do výšin, tak nás vie zhodiť na dno, z ktorého mnohí z nás majú problém pozbierať sa aj roky. Pre iných je to naopak otázka dní. Od čoho to, ako to zvládame, podľa koučky mentálneho zdravia Kataríny Fitaly závisí? Prečo niektorí ľudia trpia pre lásku viac než iní?
Základnou odpoveďou je podľa odborníčky to, že každý z nás je iný, pričom napríklad vysoko citliví ľudia zažívajú emócie oveľa intenzívnejšie než väčšina. Keď takýto hypersenzitívny človek vstúpi do romantického vzťahu, dáva doň celú svoju bytosť, odovzdáva sa bezvýhradne a verí, že našiel lásku na celý život. „Keď potom zažije rozchod, jeho svet sa doslova zrúti. Je to pre neho obrovská traumatizujúca skúsenosť, ktorá zasahuje jeho vnútorný pokoj, rovnováhu, aj zdravie,“ vysvetľuje. Zároveň to podľa nej súvisí s vysokou mierou empatie a oveľa intenzívnejším prežívaním emócií u takýchto ľudí. „Vysoko citliví ľudia majú tendenciu analyzovať a prežívať každú situáciu cez svoju hĺbku. Strata partnera pre nich nie je len stratou osoby, ale aj stratou dôvery a bezpečného miesta, v ktorom mohli byť sami sebou,“ objasňuje odborníčka s tým, že následne svoju frustráciu otáčajú proti sebe. „Majú čoraz intenzívnejší pocit, že sa potrebujú druhým zapáčiť svojím správaním, rozhodnutiami a činmi, a ocitajú sa tak v kolotoči nespokojnosti, neporozumenia a sebaobviňujúcich vnútorných rozhovorov.“ Kľúčom k zvládnutiu týchto silných emócií je podľa nej prijatie novej situácie a stanovenie si zdravých hraníc. „Je nevyhnutné rešpektovať potrebu byť sám so sebou a nesnažiť sa byť neustále dostupný pre všetkých,“ upozorňuje koučka.
Foto: Shutterstock a archív L. K. CH, V. P., T. K. a K. F.
