V minulosti sa paralelné vzťahy držali v tajnosti. Dnes sa nimi muži (ale aj niektoré ženy) chvália a v niektorých rodinách je to dokonca bežná záležitosť. Prečo mužom nestačí jedna žena a máme sa vari do budúcnosti pripraviť na veľkú revolúciu týkajúcu sa partnerských vzťahov?
Na internetovej zoznamke sa dá okrem iného nájsť jedna zaujímavá skutočnosť: muži tu pátrajú po „bokovkách“, aj keď majú na svojich profiloch fotografie milovaných žien. Niečo podobné môžete vystopovať aj u svojich priateľov na Facebooku: v profile síce píšu „nezadaný“, ale v skutočnosti už dva roky žijú v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi. „Ruku na srdce: kto má v dnešnej dobe jednu partnerku?“ bráni svoj internetový profil Juraj. „Rád si užívam život. Lenže vo vzťahu, v ktorom ste desať rokov, už toho užívania veľa nie je,“ vysvetľuje. Juraj sa na internete baví pod heslom: čo oči nevidia, to srdce nebolí. Existujú však aj muži, ktorí svoju túžbu po viacerých ženách deklarujú úplne verejne a tak ju aj napĺňajú. Napríklad David Rath – keď sa ho novinári pýtajú na jeho ženu, odpovedá: „A ktorú myslíte?“ Jedna partnerka na jednom konci mesta, druhá na druhom. Je to trend partnerského spolužitia v súčasnosti? Rozmáha sa polygýnia aj u nás? A na čo sa máme pripraviť o pár rokov – koľko partneriek budú mať naši synovia a vnuci? Je potrebné povedať, že polygýnia nie je nič nové pod slnkom. Ak žijeme v ilúzii, že za starých dobrých čias sa nič podobné nedialo, je to skutočne len ilúzia. Dialo, len sa o tom nehovorilo. Ale je pravda, že v posledných desaťročiach zaznamenal klasický patriarchálny rodinný model veľké zmeny. „Stačí sa pozrieť do prieskumov na čísla týkajúce sa nevery a do štatistík rozvodovosti, kde uvidíme, že sa rozvádza asi polovica manželstiev. To je jasným prejavom toho, že človek pravdepodobne nebude geneticky naprogramovaný na celoživotnú monogamnú partnerskú vernosť,“ hovorí psychológ a sexuológ Petr Weiss. Muž je od prírody polygamný, myslí si odborník. Za pravdu mu dávajú aj čísla. Najrozšírenejším partnerským spolužitím je polygýnia, teda partnerstvo, kde má muž viac manželiek. „Z historicky opísaných tisícstopäťdesiatštyri ľudských spoločenstiev bolo alebo je 87 % polygýnnych,“ dodáva. Lenže my žijeme v kultúre, ktorá je dlhé stáročia monogamná. A otázkou zostáva, nakoľko vieme s polygýniou zaobchádzať – a či vôbec.
Zbohom, monogamia?
Monogamný trvalý zväzok je najmladšou formou partnerského spolužitia. Formálne bol prvý raz uzákonený v roku 1000 u Židov len na skúšobný čas 1000 rokov – to preto, že vtedy hrozili v Nemecku veľké pogromy a vo dvojici sa vraj uteká lepšie ako v skupine. „Keď tento čas uplynul, hľadal som na internete štúdie o tom, či sa tento pokus osvedčil alebo nie,“ hovorí Petr Weiss a pokračuje: „Našiel som legitímne zdroje, podľa ktorých sa odborníci nad danou témou skutočne zišli, záver bol však taký, že skúšobný čas 1000 rokov je krátky, a bude teda o ďalších 1000 rokov predĺžený.“ U kresťanov je uzákonenie monogamných zväzkov ešte mladšie. Došlo k nemu až na Tridentskom koncile v roku 1563. Monogamné manželstvo bolo vtedy koncipované predovšetkým z dôvodu ochrany otcovstva. A nebolo to celkom neopodstatnené: ako sa ukazuje, nemalé percento detí (niektoré zdroje uvádzajú až 20 %) má iného otca, ako je manžel matky. Nie je žiadnym tajomstvom, že tam, kde je to len trochu možné, usilujú muži o polygýniu. Jednoducho túžia mať doma hárem. Spýtajte sa – budete to počuť na vlastné uši, ak k vám budú úprimní. Skutočnosť, že väčšina má doma len jednu ženu, je podľa odborníkov určená skôr zákonmi ako ľudskou prirodzenosťou. Preto toľko mužov, ale aj žien uteká k nevere – utekajú k prirodzenosti a zároveň sa tým „zbavujú“ pocitu viny, ak flirtujú napríklad cez internet.
Keď muž napríklad na internetovej zoznamke hovorí, že je zadaný a má na profile fotku svojej ženy, nemôže mu predsa nikto vyčítať, že ju chcel podviesť. Znie to šialene, ale danému človeku sa zrejme uľaví.
Sex. A ďalej?
Začiatok zvyčajne máva klasický: do nového vzťahu privedie muža veľmi často sex. Ale vždy to nemusí platiť. „Všetky vzťahy, ktoré nadväzujeme, nadväzujeme preto, že chceme uspokojiť svoje potreby. Lenže nie v každom vzťahu sa nám darí naplniť všetky, ktoré máme. Niektorým mužom chýba sex, ale takisto im môže chýbať niečo iné: pocit dôvery, spoločne strávený čas športovaním, možnosť diskutovať o politike, nenaplnená túžba cestovať. Ďalší vzťah si potom nájdu jednoducho preto, že v tom, ktorý majú, nie sú spokojní a túto nespokojnosť sa im darí v ďalšom vzťahu eliminovať,“ hovorí psychologička Katarína Lomská Filasová. Nejaký čas sa tomu hovorí nevera. Lenže potom sa dotyčný zamiluje a po určitom čase hrozí prezradenie, takže nastáva problém: kam a ako ďalej, keď sa muž nechce vzdať ani jednej zo svojich žien a navyše má rodinu, ktorú nechce opustiť? „V tej chvíli muž väčšinou zažíva hrozný chaos. Nedarí sa mu rozhodnúť sa, pretože v každom prípade by niečo stratil a to nechce. A tak zostáva na križovatke, kde je totálne vyčerpaný, zmätený a zúčastnené ženy s ním,“ dodáva odborníčka. Hoci sa muž nakoniec rozhodne pre obe ženy (a ony to odsúhlasia), musí sa podľa psychologičky zmieriť s tým, že so žiadnou z nich nebude mať vzťah plný dôvery a vždy bude medzi nimi určitá priepasť. „Žena, ktorá vie, že nie je jedinou ženou svojho muža, sa vždy bude správať inak,“ konštatuje odborníčka. Svojim klientom nikdy nehovorí, ktorý variant majú zvoliť, pretože všetko má svoje plusy a mínusy. Snaží sa ich však priviesť k rozhodnutiu, pretože aj najhoršia pravda býva znesiteľnejšia ako neistota, ktorá so sebou navyše často nesie nespavosť, tendencie prejedať sa alebo nadmerne fajčiť a piť, jednoducho muža postupne vedie k potupnému koncu.
Prečo ženy privierajú oči?
Psychológ Petr Weiss si myslí, že sklony k polygýnii majú úspešnejší, bohatší, silnejší a inteligentnejší muži. Veľmi dobre sú si totiž vedomí, že v tak nastavenej spoločnosti, ako je tá naša, by ich šance na zisk väčšieho počtu manželiek boli výrazne väčšie ako šance hlúpych, chudobných a chorých mužov. Čo na to ženy? Hoci sa väčšina pozerá na mnohoženstvo cez prsty, dá sa to brať z určitého pohľadu ako pokrytectvo. „Polygýnia je jednoznačne výhodnejšia pre ženy – nie pre mužov, aj napriek tomu, že sa môžu chváliť tým, že majú viac manželiek. Len v polygýnnej spoločnosti totiž ženy s každým ďalším partnerom môžu získať toho lepšieho, kvalitnejšieho, poskočiť na rebríčku o stupienok vyššie. Muži na polygýniu vlastne doplácajú, pretože riskujú, že na nich nakoniec žiadna partnerka nezvýši,“ hovorí Petr Weiss. To je možno jeden z dôvodov, prečo niektoré ženy – ako sa hovorí – prižmúria oči a zostávajú vo vzťahu napriek faktu, že ich partner delí pozornosť – a s ňou aj všetko ostatné – medzi dve ženy. A Katarína Lomská Filasová pridáva ďalšie vysvetlenie: „Poznám ženy, ktoré nechcú mať s nikým spoločnú domácnosť. Chcú si všetko zariadiť po svojom a mať pokoj, vyhovuje im zísť sa párkrát do týždňa s niekým na výstave, večeri alebo v posteli. A je im úplne jedno, že muž má niekde inde ďalšiu partnerku – niektoré dokonca uvítajú, že je ženatý, pretože im „nehrozí“, že by sa k nim nasťahoval, chcel viac ich voľného času alebo, nedajbože, zaštopkať ponožky,“ vysvetľuje.
Nebezpečenstvo polygýnie
Muži, ktorí celkom verejne delia svoj život medzi dve a viac žien, sú väčšinou úspešní a ekonomicky dobre zabezpečení. Lenže čo sa javí ako výhoda, môže sa zmeniť v postupnú sebadeštrukciu. Dobre to opísal práve David Rath vo svojej poviedke Ako sa len rozhodnúť: „Po pár týždňoch cítil Ján strašnú únavu a bol vyčerpaný. Jeho život pripomínal nekonečný maratón. Nevedel, či spí vo svojom dome alebo v byte u Dity, nevedel, či ho budí žena alebo Dita.“ Všetko v živote niečo stojí a za dva vzťahy človek platí dvakrát toľko: obe ženy si nárokujú spoločne strávený čas, obe žiadajú pomoc v domácnosti, obe sa chcú porozprávať alebo spoločne mlčať. Preto pre veľa mužov ostáva polygýnia skôr zbožným želaním. „Je to koníček, ktorý stojí veľa času, energie, pozornosti, peňazí,“ hovorí psychologička. To však podľa Petra Weissa nemení nič na tom, že každý by mal mať právo žiť v takom zväzku alebo zväzkoch, ktoré mu vyhovujú. „Štát by nemal určovať, že mať dve alebo tri manželky je protizákonné. Ak to všetkým zúčastneným vyhovuje, nevidím dôvod, prečo takto zasahovať do súkromia ľudí a pevne dúfam, že skôr alebo neskôr bude spoločnosť natoľko tolerantná, že podobné zákony o zákaze bigamie alebo polygamie zmiznú do histórie rovnako ako zákon o trestnosti homosexuality,“ dodáva. Hoci sme vyrástli v hraniciach monogamnej kultúry a ich prekročenie otriasa našimi istotami, nerobme zo seba morálnejších ľudí, ako sme v skutočnosti. V poslednom prieskume sexuálneho správania priznalo neveru 63 percent ženatých mužov a 42 percent vydatých žien. Až budete nabudúce pohoršene zdvíhať obočie nad príbehom Davida Ratha a jemu podobných, siahnite si do svedomia: koľko žien (mužov) máte vy? A prečo by ste mali byť považovaní za morálnejších? Len preto, že o tých druhých vaša skutočná žena (muž) a verejnosť nevedia?
Manželstvo vo štvorici
Leoš Středa je najznámejším zástancom polygýnie v našich končinách. Je lekár, učí na vysokých školách v Čechách aj inde v zahraničí, ovláda jedenásť jazykov, píše odborné knihy, vyvíja liečebné a kozmetické prístroje.
Ako dlho žijete polygýnnym spôsobom života a nie je to vysiľujúce?
Súčasný vzťah je mojím druhým polygamným zväzkom a trvá už 10 rokov. Partnerky sú z Ázie, pôvodne sme žili vo štvorici (tri ženy a ja), pred niekoľkými rokmi však jedna na nátlak svojej rodiny odišla. Moje partnerky sú kamarátky, preto to funguje. Určite to nie je vysiľujúce, skôr povzbudzujúce. Predtým som žil asi rok v inom polygamnom zväzku s Aziatkou a černoškou, ten sa však rozpadol pre rôzne kultúrne korene partneriek, takže sa postupne rozhádali. Základný princíp fungovania polygamného manželstva je v tom, že žiadna zo žien nesmie byť zanedbávaná a každej sa musí partner venovať rovnako. V tom je polygamia lepšia oproti klasickému českému modelu „manželka – milenka“, kde je manželka vždy uprednostnená pred nelegálnou milenkou, a to aj pred zákonom.
Ako prebieha nadväzovanie polygýnneho vzťahu? Hovoríte od začiatku každej zo svojich žien, že nebude jediná?
Áno, polygamný vzťah sa musí budovať od počiatku. Pretože inak prevládne u ženy „vlastnícky pocit“ a aj nátlak okolia. Naša spoločnosť toleruje falošnú monogamiu (verejná manželka a neverejná milenka), nie však otvorený polygamný zväzok. Ale to je pokrytecké, nie? Zákaz polygamie vraj nie je ochranou žien, ale chráni neschopných mužov. Keby bola polygamia legálna a spoločensky prijateľná, ženy by asi uprednostnili tých schopných a neschopní by zostali „na ocot“. Nie je práve to dôvod, prečo politici nezmyselne lipnú na zákonoch chrániacich monogamiu?
Nemajú vaše priateľky problém s takým spolužitím? A tolerujete polygamiu aj im, alebo nie?
Moje partnerky sa niekoľkokrát vyjadrili, že tento spôsob prijali a vyhovuje im. Nehľadajú ďalšieho partnera, takisto ako ja nehľadám ďalšiu partnerku. Sám som si pred mnohými rokmi vyskúšal aj opačný model: moja prvá manželka – Češka, mala okrem mňa aj milenca, ktorý u nás býval.
Vysvetlenie pojmov:
Polygamia súhrnne označuje rodinné spolužitie muža alebo ženy s viacerými partnermi opačného pohlavia. Ak má muž viac ako jednu ženu, hovoríme o polygýnii, ak je to naopak a žena má viac mužov, označuje sa tento stav ako polyandria.
foto: Unsplash
