Vyhľadať
Close this search box.

MENU

JEDZTE A MYSLITE AKO ŠTÍHLY ČLOVEK

Od novoročného predsavzatia „schudnúť“ ubehli už skoro dva mesiace, ale ručička na váhe sa ani o kúsok nepohla. Len tento rok už držíte piatu diétu, ale vidieť to len na vašej psychike – ste vyčerpaní a otrávení. Kde je chyba? Zistili sme to a pokúsime sa vám poradiť, ako tento stav zmeniť.

Sedím pri stole v jednej francúzskej domácnosti a pred sebou mám dezert, ktorý porušuje všetky zásady striedmosti v jedle. Okrem mňa sú tu ešte štyri krásne štíhle Francúzky – žiadna z nich neprotestuje, že si dezert nedá, žiadna ani nepípne o kalóriách alebo o nadbytočných kilogramoch, ktoré práve zhadzuje alebo by to v najbližšom čase mala začať robiť. Francúzky nehovoria o diétach, dožičia si obedy a večere s dvoma troma chodmi a k tomu, pochopiteľne, víno. Napriek tomu zostávajú štíhle. Ako to robia? Moja hostiteľka Catherine mi na moju otázku odpovedala takto: „Dokážeme nadviazať s jedlom vzťah a nerobíme z neho problém. Chápeme, že nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.“ Iná Francúzka – Mireille Guiliano – o tomto prístupe napísala niekoľko veľmi úspešných kníh. Všetky debaty o diétach a rátaní kalórií zmietla zo stolu s tým, že sú to nezmysly a nahradila ich jednoduchým receptom: jesť hlavou a naučiť sa zachovať si striedmosť – obmedziť prílohy. Znie to ako úplná banalita, ale práve v tom je zakopaný pes. Odnaučili sme sa pri jedle premýšľať a jesť do polosýta. Ľudia sú tuční preto, že jedia viac, ako je potrebné, a to nie preto, aby prežili, ale aby ukojili „psychický hlad“. Keď potom ručička na váhe ukáže alarmujúce číslo, myslia si, že k redukcii hmotnosti vedie časovo ohraničená diéta a že po jej skončení sa nebudú musieť nijako obmedzovať a kontrolovať. Je pravda, že je oveľa jednoduchšie dodržiavať týždeň alebo štrnásť dní predpísaný jedálny lístok s nádejou, že sa to čoskoro skončí a potom sa vrátime k svojim pôvodným zvykom. Zostavenie vlastného jedálneho lístka, ktorý neberieme ako provizórium, ale životný štýl , si vyžaduje aktívny prístup, znalosti, čas a predovšetkým snahu. A tohto všetkého je v dnešnom hektickom svete zúfalo málo…

Schudnúť… a najmä rýchlo!

Žijeme v blahobyte, ale aj vo väčšom strese ako naši predkovia. V dôsledku tzv. toxického prostredia i nadmerného stresu sme neustále provokovaní k príjmu väčšieho množstva jedla v zlom zložení, k nesprávnemu režimu jedla a tiež k stále menšiemu podielu pohybu. „Jedlo je upokojujúci prostriedok, máme s ním spojenú pohodu, pokoj, útechu. Samo o sebe je zdrojom radosti. Jedlom sa radi upokojujeme, ale zároveň si uvedomujeme dôsledky rastúcej hmotnosti, čo nás dostáva do nepohody. Konanie spojené s jedlom je potom zdrojom úzkosti, jedlom sa upokojujeme a zároveň sami seba trestáme,“ hovorí psychologička Erika Matějková. Zásadný problém väčšinou nastáva vo chvíli, keď máme nejaké zdravotné problémy alebo dosiahneme hmotnosť (a rozmery), ktoré sa nám zdajú byť príšerné, prípadne oboje zároveň. Nasleduje rýchle rozhodnutie niečo s tým robiť a ešte rýchlejší proces, v rámci ktorého odmietame niektoré potraviny a stanovujeme si absurdné pravidlá typu: už nikdy ani kúsok čokolády. „Ľudia by mali pochopiť, že keď sa rozhodnú raz a navždy schudnúť, je to v ich živote veľká a trvalá zmena. Každý si musí uvedomiť, že pokiaľ potreboval k pribratiu päť, desať alebo pätnásť rokov, nemôže od svojho tela očakávať zmenu za mesiac,“ hovorí expertka na výživu Jana Vašáková. Lenže život je rýchly a my sme si zvykli, že všetko ihneď dostaneme. Keď začneme meniť životný štýl, výsledky chceme vidieť hneď. Ale to sa jednoducho nestane, a tak často stratíme odhodlanie a vzdáme to. Kto chce schudnúť, mal by podľa odborníčky predovšetkým vedieť prečo a mal by tiež vedieť, ako to urobiť, že nestačí na chvíľu prestať jesť rožky alebo že je nezmysel dopriať si len jedno jedlo denne! Trvalé chudnutie nie je len nalistovať si tabuľky a grafy a ísť na vec. Je to, ako keď sa učíte cudzí jazyk, musíte v sebe nájsť silu, chuť a potom sa do preberanej látky ponoriť naozaj do hĺbky. „Zo začiatku to nie je príjemné, ale časom vám nový spôsob života začne prinášať potešenie. To je výhra – nie o číslo menšia konfekčná veľkosť,“ dodáva odborníčka.

Už nikdy… ani kúsok čokolády! 

Viete, prečo nefungujú drastické diéty? Pretože sa po nich tučnota vracia ako jo-jo. Diéta nie je také škaredé slovo – skutočne je to obdobie, pri ktorom väčšina ľudí dokáže zhodiť nadbytočné kilogramy. Problém je v tom, že pre mnohých z nich diéta nerovná sa možný začiatok nového životného štýlu, ale zákaz niečoho, čo majú radi, či už je to čokoláda, alkohol alebo iné veci. Ich mozog z toho však radosť nemá, takže skôr či neskôr príde „absťák“ a s prvou tatrankou sa zvyčajne končia i všetky odhodlania. Pocit zlyhania, ktorý príde po „hriechu“, ich demotivuje a čoskoro sú opäť tam, kde boli predtým. „Diéta rovná sa obmedzovanie a trýznenie. Ľudia si myslia, že keď to nejaký čas vydržia a schudnú na požadovanú hmotnosť, niekedy za každú cenu, za odmenu si potom doprajú kúsok čokolády alebo kolu. To je jo-jo efekt hlavy, ktorý vedie k jo-jo efektu tela,“ hovorí Jana Vašáková. Jediná správna diéta je taká, ktorá vedie k zmene životného štýlu a je založená na uvedomení si štyroch pilierov: množstvo/skladba/režim/zelenina. Uvedomiť si, koľko toho jeme, čo jeme, akým spôsobom jeme, ako nepravidelne a koľko percent v našom jedálnom lístku tvorí zelenina. „Pri zmene životného štýlu je dôležité, aby človek nemal pocit obmedzenia. Pokiaľ cíti obmedzovanie, má prirodzenú tendenciu opustiť nastavený režim. Pokiaľ si budem hovoriť vety typu: už nikdy si nedám čokoládu alebo už nikdy nebudem piť kolu, vždy budem mať pocit, že trpím a vždy zlyhám. Dôležité je vedieť, kedy a ako často si môžem dopriať veci, ktoré mám rád. Na večeru do reštaurácie nemôžem chodiť každý deň, ale ak sa tam vyberiem raz za týždeň alebo za 14 dní a medzitým budem dodržiavať striedmy jedálny lístok, hmotnosť ani zdravie to neovplyvní,“ hovorí Erika Matějková. Podľa nej aj časté čítanie a hovorenie o hmotnosti alebo o diétach vyvoláva v človeku zbytočnú úzkosť. V dôsledku toho máme stále pocit, že robíme niečo nesprávne a mali by sme byť lepší. Navyše, hneď ako dôjde na diéty, všetci sme perfekcionisti a kladieme si prehnane vysoké ciele.

Štíhli raz a navždy

Mireille Guiliano v jednej zo svojich kníh napísala, že celý trik ohľadne štíhlosti francúzskych žien spočíva v ovládaní a uspokojovaní vlastných chutí na základe poznania, čo treba obmedziť, ako a kedy. To potvrdzujú i mnou oslovené odborníčky: vtip nie je vyškrtnúť z jedálneho lístka všetko, čo vám chutí, ale myslieť na to, kedy určité veci jesť a aká je vôbec skladba vášho jedálneho lístka. Zdravý človek si môže dovoliť v zásade všetko, len by mal svoju stravu prispôsobiť tak, aby v nej bolo čo najmenej živočíšnych tukov a nevhodných sacharidov. Pokiaľ si s úpravou jedálneho lístka neviete rady alebo máte problém s psychikou (jete aj vtedy, keď nepociťujete hlad a najväčšiu chuť na čokoládu máte práve vtedy, keď takmer nezapnete nohavice), je dobré nechať si poradiť od expertov na výživu. V prvom rade je však zdravý životný štýl o vás – a o vašej hlave. Čo si myslíte, prečo ľudia jedia rožky a tatranky? Pretože tie sa dajú kúpiť na každom rohu, pričom zeleninový šalát tak ľahko nekúpite. Aj s návodom na zdravý životný štýl je to ako so všetkým ostatným. Musíte si naň urobiť aspoň trochu času a namiesto zázračných kokteilov a piluliek sa začať spoliehať na starý dobrý sedliacky rozum. „Nechuť zamyslieť sa nad zložením jedálneho lístka alebo pripraviť si doma jedlo na ďalší deň je zase otázkou psychiky. Psychika sa pritom na našej hmotnosti zásadne podieľa,“ vysvetľuje Jana Vašáková. Trvalá zmena životného štýlu je potom výsledkom dlhodobého vývoja. Väčšina ľudí sa bráni náhlym zmenám, a to aj keď sú pre nás dobré. Preto toľko ľudí začína chudnúť až „od zajtra“, lebo permanentku do telocvične využívajú raz za uhorský rok. Tento odpor vychádza už z našej fyziológie. Mozog sa totiž pozerá na zmenu podozrievavo. Aby ste tento odpor prekonali, musíte postupovať po maličkých krokoch – a nepoľavovať. V Japonsku sa tomuto prístupu hovorí „kajzen“, čo sa dá preložiť ako neustále zlepšovanie. Ak budete robiť malé kroky, v mozgu sa vám začnú vytvárať spojnice, ktoré podporujú každý nový návyk. Ten sa po určitom čase pevne zakorení, postupne sa zautomatizuje a vy zistíte, že je čím ďalej, tým ľahšie správať sa tak, ako ste chceli. Naučíte sa myslieť ako štíhly, a budete štíhly.

„Závislosť od jedla existuje“

Ešte pred troma rokmi vážil tridsaťtriročný Peter 126 kilogramov. Niekoľkokrát sa márne pokúšal schudnúť. Potom prišlo naozaj tvrdé prebudenie – infarkt. Dnes váži o štyridsať kilogramov menej. Ako zvládol prechod na nový životný štýl?
Koľkokrát v živote ste sa pokúšali zmeniť svoj životný štýl a prečo to až do osudného momentu nikdy nevyšlo?
Šesťkrát od základu, drobných úprav bolo niekoľko. Chyba asi bola v tom, že som si vždy okolo myšlienok na zmenu životného štýlu nabaľoval stále viac snov, ktoré má splniť. To, čo mi k spokojnosti stačilo v dvadsiatke, sa v tridsiatke ukázalo, že je to málo. Neviem, ako skrotiť veľké očakávania a túžbu dosahovať extrémy.
Aké ťažké bolo naučiť sa po infarkte inak premýšľať?
Na moje prekvapenie to nebolo ťažké. Preťaženie zariadilo pobyt na JIS-ke. Pri nástupe tvrdej diéty sa síce objavili flashbacky, keď som mal chuť rozbiť výklad supermarketu a doslova zožrať škatuľu tatraniek. Jednoducho obyčajný „absťák“. Odvtedy viem, že človek môže byť závislý aj od jedla. To ma varuje.
Pripadáte si dnes v jedle obmedzovaný? A ako často porušujete stanovený režim?
Stále si dávam pozor na čokoľvek vyprážané, na pizzu, čokoládu a alkohol. Najlepšie je úplne sa im vyhnúť. Napríklad kolu som nepil dva roky. Niekoľkokrát do týždňa síce zhreším, ale stíham to vyrovnať športom. Ako nutné zlo vnímam to, že ešte stále riešim skladbu jedálneho lístka – čo mám jesť, čo nemám, kedy, aké množstvo a tak. Občas sa mi pošťastí, že z neho mám naozaj radosť a užívam si ho.

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.