Úder blesku, striedanie dňa a noci, choroby… Pôvod týchto javov bol pre našich predkov tajomstvom, zásluhy pripisovali mágii či rôznym božstvám. Dnes nám už o meteorológii, rotácii Zeme či medicíne dáva veda pomerne jednoznačné vysvetlenia. Aj dnes však nad niektorými otázkami vedci len bezmocne krčia plecami.
Policajti často opisujú, že im stačí jeden pohľad na podozrivého, a podvedome vedia odhadnúť, či pod bundou neskrýva zbraň alebo drogy. Úspešní biznismeni hovoria o najlepších obchodoch, ktoré urobili vďaka hlasu svojej intuície. My na Slovensku to „cítime v kostiach“, Angličania to opisujú azda ešte presnejšie výrazom „gut feeling“ – správne odpovede naozaj cítime ako keby v žalúdku.
INŠTINKT A INTUÍCIA
Chlapi vraj majú inštinkt, ženy intuíciu, hovorí sa. Rozdiely medzi týmito dvoma pojmami však v skutočnosti musíme hľadať niekde inde. Inštinkt veda popisuje ako podvedomé rozhodnutie na základe skôr získaných skúseností. Rybár rýchlym pohľadom na vodnú hladinu vie zhodnotiť, v ktorej časti zálivu bude v ten deň najviac rýb. Je to vedecky pochopiteľné, keď na more predtým vyplával tisíckrát, jeho skúsenosť môže byť výborným pomocníkom pri podvedomom rozhodovaní.
Niekedy však naše voľby nevieme vysvetliť predchádzajúcou skúsenosťou. Azda každý z nás v živote zažil situáciu, keď bolo treba rýchlo sa rozhodnúť o niečom, o čom sme nemali dostatok informácií. Vhodné rozhodnutie sme však doslova „cítili“, a aj neskôr sa ukázalo ako jediné správne. A práve toto je intuícia.
Tým, že jej záhadné princípy fungovania nepoznáme, intuícia je prirodzene predmetom záujmu a skúmania mysliteľov dlhé tisícročia.
Skúmali ju východní aj západní filozofi. Kým v ázijských kultúrach je silno spätá s duchovnom, v západnej filozofii nemá náboženský náboj. Pochopiť sa ju snažil už grécky filozof Platón, ktorý ju opisoval ako fenomén, keď si ľudia osvoja v minulosti existujúce vedomosti. Ako sme získali skúsenosti predkov z dávnej minulosti, to už vysvetliť nevedel. Filozofi René Descartes a John Hume predpokladali, že intuícia je rozhodnutie, ktoré robíme síce podvedome, ale na základe našich predchádzajúcich skúseností.
Veda dnes stále nevie uspokojivo vysvetliť, kde sa berie a ako funguje naša intuícia. Na druhej strane však nejde len o nejaké babské povedačky, ale o uznávaný nástroj, s ktorým pracujú aj samotní vedci.
RÝCHLEJŠIE ROZHODOVANIE
Výskumu intuície sa venovali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia na univerzite Yale. Vedci zistili, že niektorí ľudia z testovacej skupiny boli napríklad schopní prečítať neverbálne podnety na tvári skôr, ako daný človek vyslovil svoj názor. Pri výskumoch zistili, že títo ľudia sa vedia rozhodovať veľmi rýchlo na základe pocitov. Úroveň presnosti ich rozhodovania sa veľmi nelíšila od iných testovaných ľudí, takže intuíciu by sme si nemali zamieňať za nejaký zázračný kompas. Výsledky však ukázali, že k podobným rozhodnutiam prišli ľudia s vysokou intuíciou rýchlejšie a bez potreby analýzy množstva faktov. Veda dnes stále nevie uspokojivo vysvetliť, kde sa berie a ako funguje naša intuícia. Na druhej strane však nejde len o nejaké babské povedačky, ale o uznávaný nástroj, s ktorým pracujú aj samotní vedci. Ak niekedy náhodou navštívite odľahlé súostrovie Južné Shetlandy, nájdete tu aj Štít intuície. Bulharskí polárnici v roku 2005 kopec pomenovali na počesť vedeckej intuície a jej prínosu pre rozvoj ľudského poznania. Vedci totiž intuitívne predpokladali existenciu veľkého južného kontinentu dlhé desaťročia pred samotným objavením Antarktídy. To, ako funguje naša intuícia, z pohľadu vedy odhalíme možno o pár rokov či desaťročí. Aj kým nemáme odpovede na všetky otázky, intuíciu by sme rozhodne nemali podceňovať. Ak sa nám náš vnútorný hlas snaží niečo naznačiť, väčšinou nič nepokazíme, ak sa mu rozhodneme načúvať.
