Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Keď naše telo pocíti,že už sa nie je čoho báť, tuk ide preč prirodzene

Nutričné hodnoty potravín vieme recitovať naspamäť ako otčenáš, o diétach a vyváženej strave by sme mohli robiť semináre, napriek tomu sme ručičku na váhe nedostali tam, kam sme chceli… Jasné – hovoria odborníci, chudnutie sa totiž nezačína v kalorickej tabuľke, ale v hlave. Čo to však presne podľa koučky Lenky Černej znamená?

Pred časom som robila rozhovor so známou slovenskou herečkou, ktorá mi o diétach povedala, že vyskúšala každú, ešte aj dodala, že keď hovorí každú, myslí tým naozaj každú. Napriek tomu bola celý život pri tele. Nedokáže teda schudnúť každý?

Ale dokáže, väčšina ľudí si však neuvedomuje, že dôležitou časťou ich chudnutia je psychika, dokonca zásadnou. Mala som množstvo klien­tok, ktoré dodržiavali diétu, hýbali sa a kilá sa ich napriek tomu držali, kým si nevyriešili boľačky na duši, ktoré tam zostávali zablokované a ich chudnutiu bránili. Druhá vec je, že máme zafixované rôzne stravovacie mantry – napríklad, že zdravé jedlo je automaticky prospešné aj pre našu váhu. Pritom je to chyba. Rovnako ako mnohými výživovými poradcami dookola opakovaná rada, aby sme jedli aspoň päťkrát denne. Ani to totiž nevyhovuje každému človeku.

To sa ľahko povie – psychika! Čo to však v skutočnosti znamená?

Hoci tuk máme v tele kvôli ochrane vnútorných orgánov, ukázalo sa, že rovnakú robotu robí aj pre naše emócie. Ja dokonca tvrdím, že väčšina žien má skôr takzvaný „emočný“ tuk, a to je ten, čo nám komplikuje život. Funguje totiž ako určitá ochrana emó­cií každej ženy, ktorá bola v minulosti nejakým spôsobom zranená. Niektoré výskumy dokonca ukazujú, že tuk sa ukladá v konkrétnych častiach tela v súvislosti s problémom, ktorý ženu trápi. Ak má napríklad žena tukové zásoby v oblasti stehien a panvy, ide o zranenia v partnerstve a ženských témach. Oblasť brucha je, naopak, oblasťou životnej stability a celko­vého postoja k životu. Jednoducho povedané, žena sa tukom chráni pred ďalším zranením. Dôležité je teda naj­skôr sa vysporiadať s týmito minulými zraneniami a traumami, ktoré nám spôsobili. A zároveň získať zdravé sebavedomie, čiže dokázať sa prijať taká, aká som. V momente, keď naše telo zaznamená, že už sa nie je čoho báť, tuk ide prirodzene preč.

To znie logicky a ešte aj jednoduch­šie, ako bojovať s kilami stále novými diétami…

A vidíte, to je ďalšia chyba… Keď chudnutie berieme ako boj, bojujeme vlastne sami proti sebe, čo nám, sa­mozrejme, vôbec neprospieva. Omno­ho dôležitejšie je skôr sa orientovať na pohodovú zmenu životného štýlu, ktorá bude dlhodobá. Chudnutie je totiž o láske k sebe a zmene svojich zvykov v pokoji, bez boja.

Zvyky asi ovplyvniť dokážeme, sú však veci, ktoré sa menia ťažko. Mnohé z nás bojujú s množstvom povinností – deti, práca, domácnosť… Aby sme to všetko stihli, väčšinou si ukrajujeme zo spánku. Keď si však upierame ten, akosi si už nič iné uprieť nevládzeme.

Spánok je pre chudnutie pritom úplný základ, pretože len ak ho máme dostatok, má nielen naše telo, ale aj psychika kapacitu a energiu chudnúť. Sama mám skúsenosť, že iba samotná úprava spánku klientkam razantne pomohla v tom, aby sa im začalo v chudnutí dariť. Vďaka nemu totiž zmizlo podráždenie, nepríjemné myšlienky, niekedy dokonca až depresívne stavy.

Takže to chce začať naozaj od podlahy… Často však narážame aj v kuchyni. Ak máme poriadne spať, ťaž­ko stihneme doma variť inak pre seba a inak pre zvyšok rodiny. Už naše babičky totiž upozor­ňovali, že nie je nič horšie ako hladný chlap….

Vždy, keď chceme zaviesť v rodine nejakú zmenu, je to o kompromi­soch zo všetkých strán. Keď však máme vedľa seba milujúceho partnera, ktorý určite chce, aby sme boli so sebou spokojné, určite bude mať pochopenie aj pre to, že občas bude doma ľahšie jedlo. Na druhej strane, je dobré, ak objavíme recep­ty, ktoré budú zdravé a pre všetkých chutné zároveň.

„Mala som množstvo klientok, ktoré dodržiavali diétu, hýbali sa a kilá sa ich napriek tomu držali, kým si nevyriešili boľačky na duši.“

Akurát, že všetky tie ženské časopisy ich vo svojich stále nových zázrač­ných a úspešných diétach väčšinou neponúkajú. Koniec-koncov, aj preto ich musíme skúšať toľko… Čo to však robí s našou psychikou?

Samozrejme, že prichádza sklamanie, preto ženám radím, aby nevnímali časopisy, ale svoje telo, a vôbec sami seba. Čo totiž pomáha jednej žene, druhej vôbec nemusí. Navyše, pri snahe schudnúť je základom jesť to, čo nám chutí. A rovnako hýbať sa tak, aby nás to tešilo. Každá z nás by totiž pri chudnutí mala mať hlavne dobrý pocit, takže sa vždy treba samej seba najskôr opýtať: Naozaj mi toto jedlo alebo táto aktivita prináša radosť? Alebo to všetko robím len z povinnosti a trápim sa?

Vtedy ich asi veľmi rýchlo poruší­me a hľadáme ďalšie…

Presne tak. Dobrovoľne sa zakaždým zatvárame do diétneho väzenia, z ktorého však chceme aj tak po istom čase ujsť. To je ale pres­ne ten nezdravý prístup. Preto radím ženám, aby prestali upozorňovať na svoje veľké brucho a na­dávať si zaň. Nech ho, naopak, začnú milovať a hladkať. Ja som napríklad môjmu brušku začala hovoriť „Milan”. A vždy, keď sa zväčší, pohladkám ho a hovorím mu: „Milanko, ty si ale počas zimy nejako narástol, milujem ťa, len ťa trochu zmenším.“ No a Mi­lan s príchodom jari rýchlo zmizne. A takto s láskou pristupujem k celému telu. Keď totiž proti niečomu bojujete, ono sa to, a to platí všeobecne, skôr zväčšuje. Takže mať sa rada a nebo­jovať proti sebe – to je najlepší liek. Hoci viem, že my ženy to robíme pres­ne naopak – sme neuveriteľne seba­kritické, to je však to, čo treba zmeniť. Miesto toho, aby sme boli samy sebe kritičkami, staňme sa samej sebe tou najlepšou kamarátkou.

Keď nám však niekto hovorí pravidel­ne – Milujem ťa – začneme väčšinou priberať. Aj mnohé výskumy ukazujú, že po svadbe stúpne váha obom partnerom. Má to na svedomí opäť psychika, ktorá nám jednoducho povie – koniec trápenia, už netreba nikoho ohurovať?

Asi tak. Obaja sa prestanú snažiť nie­koho zaujať, veď už majú toho svojho „v kapse“. Svedčí to však aj o tom, že sa o seba nestaráme kvôli sebe, ale len kvôli druhým…

A práve tí druhí nám často vedia zabezpečiť aj najúspešnejšiu diétu. Rozchody, rozvody a problémy vôbec nás totiž dokážu zoštíhliť často naj­rýchlejšie…

Kilá, ktoré však idú rýchlo dole zo stresu, sa rovnako rýchlo zase vrátia. Pre telo je to pritom obrovská záťaž, preto v momente, keď sa situácia upokojí, pre istotu uloží ešte viac. Teda platí známy jo-jo efekt. Keď už chcem mať štíhlejšiu postavu natrva­lo, musím počítať s tým, že to bude aj dlhšie trvať.

Odborníci spomínajú stres aj v sú­vislosti s obezitou. Pod tlakom, keď sa od nás stále niečo chce a my už nevládzeme, totiž často bez rozmýš­ľania dopĺňame energiu jedlom…

Áno, jedlo je pre nás, tak ako cigareta, víno či akákoľvek „droga“, určitou barličkou, po ktorej siahneme vždy, keď sa necítime v pohode. Je však vecou tréningu, aby sme dokázali tie nezdravé barličky vymeniť za zdravé. V kritických situáciách, keď sme v strese, totiž pomáha napríklad aj dýchanie a skoncentrovanie sa na vlastný dych, vďaka čomu sa celkovo upokojíme a nemáme už potrebu siahnuť dajme tomu po čokoláde. Skrátka, ide o to v situáciách, v kto­rých obvykle siahame po jedle, začať reagovať inak – či už dýchať, prejsť sa, napiť sa vody alebo sa trebárs oddať milovaniu s partnerom…

To je skvelý nápad, čo ak sme však po sexe ešte maškrtnejšie?

Kedykoľvek máte chuť na niečo sladké alebo čokoľvek, čím väčšinou zhrešíte, pomôže voda. Všeobecne platí, že vďaka pitnému režimu schudnete ľah­šie, pretože telo má väčšiu kapacitu sa detoxikovať, a teda aj odvodniť. Na­vyše, urýchľuje metabolizmus. Koľko vody teda vypiť? Ako ideálny pomer sa uvádza váha delené 21.

Keď vás človek počúva, zdá sa mu až nepochopiteľné, že si namiesto tejto prirodzenejšej, a teda aj ľahšej cesty, volíme radšej tie drastickejšie a skúšame stále nové a nové diéty… Je možné, že sme od nich závislé? Jestvuje niečo také?

Skôr by som povedala, že jestvuje niečo ako závislosť od krásy a dokona­lého fyzického vzhľadu. Sú ženy, ktoré neustále podstupujú rôzne procedúry a operácie, pretože nie sú so sebou nikdy spokojné a stále sa ženú za nejakou fiktívnou dokonalosťou, ktorá v skutočnosti ani nejestvuje. Pritom, ako som už povedala, kľúčom ku kráse je prijatie sa vo svojej prirodze­nosti ako jedinečnej bytosti, ktorá, samozrejme, má na sebe pracovať, ale s rešpektom a láskou k sebe. Navyše, navonok sa odráža hlavne to, aké sme vo vnútri, naše hodnoty a kvality, aj keď nie sú vidieť.

„Kilá, ktoré idú rýchlo dole zo stresu, sa rovnako rýchlo zase vrátia.“

Lenže my máme často vnútri skôr nepokoj, že máme všetko akési ťažké. V zahraničí sa dokonca objavili výskumy, že dnes je v porovnaní s mi­nulosťou o niečo zložitejšie udržať si aj optimálnu váhu. Pripisujú to pritom množstvu spotrebovaných liekov a kvalite potravín, v ktorých je dnes tiež množstvo chémie… Keď to pri­dáme k rýchlejšej dobe, stresovejšej práci, nie je tých frontov, na ktorých musíme bojovať, už naozaj priveľa?

Ale to nie je o boji, skôr sa musíme vrátiť k jednoduchosti a pôvodnému štýlu života. V minulosti bolo totiž napríklad mäso sviatočnou záleži­tosťou, ľudia mali dostatok pohybu a živili sa najmä zeleninou, ovocím, strukovinami a najmä kvalitnou pšenicou. Všetko bolo vlastne bio. Dnes ale namiesto toho, aby sme si dali do pohára pár jahôd a rozmixo­vali ich, siahneme po škatuli ovocnej šťavy s množstvom cukru. A jedno­duchšie sa nám zdá zaliať si instantnú polievku, hoci za pätnásť minút máme uvarenú aj šošovicu s mrkvou. Zdravú stravu sme začali brať ako zložitú vedu, pritom to nie je nič iné ako to, čo jedli naši predkovia – potraviny z vlastných zdrojov a s čo najmenšou úpravou.

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.