Bolestivý sexuálny styk je jednou z najrušivejších sexuálnych porúch. Bolesť pri pokuse o preniknutie penisu do vagíny býva traumatizujúca pre oboch partnerov. Niektoré ženy nemajú potešenie zo sexu pre vaginizmus alebo dyspareuniu, o ktorých píše psychologička a sexuologička Laura Janáčková.
Nedávno ku mne do ordinácie prišiel mladý pár, ktorý už rok žije bez sexu. Niekoľkokrát sa o sex síce pokúšali, ale ženu to vždy bolelo tak, že nikdy nedošlo ani k penetrácii. Žena sa domnievala, že jej partner má príliš veľký penis a ona malú pošvu. Nepríjemnú situáciu dosiaľ neriešili, ale teraz im nič iné neostávalo, pretože si želali mať dieťa. Príčinou ženinho problému bol vaginizmus, ktorý znemožňuje penetráciu. Vaginizmus znamená mimovoľné stiahnutie svalov obklopujúcich vagínu. Toto stiahnutie spôsobuje, že pokusy o penetráciu sú bezvýsledné a veľmi bolestivé. Vaginizmom pritom môže trpieť aj žena, ktorá normálne reaguje na sexuálne vzrušenie a intímny kontakt je pre ňu inak veľmi príjemný. Jediným problémom je kŕč, ktorý zabraňuje uskutočneniu súlože alebo umožňuje iba súlož, ktorá ani jednému z dvojice neprinesie uspokojenie.
Vo väčšine prípadov sú problémy s vaginizmom psychického pôvodu. Vaginizmus je vlastne získaný reflex podmienený nejakou predchádzajúcou skúsenosťou. V prípade vyššie spomenutej ženy a aj všeobecne je najčastejšou príčinou vaginizmu neprimeraná či nevhodná sexuálna výchova. Nesprávna informovanosť a úzkosť môžu viesť k strate sexuálnej potreby a k intenzívnemu strachu spojenému so súložou. Niekedy je však strach zo súlože opodstatnený – to keď vychádza z predošlej traumatizujúcej skúsenosti. Niektoré ženy touto poruchou reagujú na násilie, fyzický odpor k partnerovi alebo napríklad na zneužitie. Na vine však môže byť aj nedostatočná predohra, ktorá nevyvolala vzrušenie, a teda aj nedostatočná lubrikácia pošvy. Okrem psychických a funkčných príčin však existujú aj príčiny organické. Medzi ne môžeme zaradiť deformáciu pošvového vchodu, pošvy, maternice a podobne, ale môže ísť aj o následok infekcií pošvy a iných ochorení. Vaginizmus je pre ženu zvyčajne viac znepokojujúci, pretože bráni uskutočneniu pohlavného styku. Na rozdiel od iného problému – dyspareunie, pri ktorej môže, hoci s určitou bolesťou, dôjsť k penetrácii.
Bolestivá súlož, teda dyspareunia, predstavuje dysfunkciu, pri ktorej žena pociťuje bolesti na začiatku, v priebehu alebo na konci súlože. Ženy opisujú bolesti ako pálenie, sťahy svalov alebo ostrú rezavú bolesť. V mnohých prípadoch však nevyhľadajú odbornú pomoc zo strachu, že trpia nejakou poruchou, alebo preto, že sa jednoducho hanbia o tejto téme hovoriť. Príčiny bolestí sú podobné ako pri vaginizme, v dyspareunii však hrajú výraznejšiu rolu aj problémy vo vzťahu, nevhodný partner alebo nevhodná stimulácia. Vplyv môžu mať aj niektoré osobnostné charakteristiky – napríklad úzkostlivosť alebo depresia. V ordinácii som sa v minulosti stretla so ženou, ktorú jej partner pravidelne nútil k sexu. Žena získala k mužovi fyzický odpor, ktorý mal potom za následok nechuť na sex a v prípade jeho nechceného uskutočnenia aj bolesť.
Liečba vaginizmu a dyspareunie je veľmi podobná. U vaginizmu predstavuje vhodnú formu sexuálneho nácviku, kde sa v prvej fáze venuje pozornosť schopnosti kontrolovať svaly pošvy, aby žena mohla sťahovať a uvoľňovať vagínu podľa potreby. Druhá fáza spočíva v precvičovaní schopnosti zavedenia malých predmetov, pričom sa postupne zväčšuje ich priemer. Nevyhnutným predpokladom je, samozrejme, použitie lubrikačných gélov, ktoré pomáhajú zabrániť bolesti. Pri dyspareunii je nevyhnutnou potrebou dostatočné vzrušenie pred realizáciou súlože. Keď sa odstráni bolesť a žena dokáže mať pohlavný styk bez úzkosti, mal by byť pre ňu vždy maximálne príjemný a uspokojivý. U nás trpí týmito poruchami počas svojho života približne 10 percent žien. Je zbytočné sa trápiť, najlepšie je vyhľadať pomoc odborníka – gynekológa, sexuológa alebo špecializovaného psychológa.
