V dnešnom uponáhľanom svete sme si už akosi zvykli, že všetky choroby nám vylieči nejaká zázračná tabletka. A tak keď neodchádzame od lekára s rukou plnou receptov na bolesti hlavy, stres či na ubolenú dušu, sme dokonca nahnevaní. Existuje však aj iná cesta. Všetci tí, ktorí máme doma nejaké zvieratko, poznáme ten pocit, keď sa k nám pritúli presne v tej chvíli, keď to najviac potrebujeme. Je dokázané, že už len prítomnosť zvierat pomáha ľuďom, aby sa cítili lepšie a preto sa psíky, kone, mačiatka stávajú významnou súčasťou pri podporných terapiách. Ale počuli ste už o lietajúcich terapeutoch?
Nejde o žiaden laický postup, ale o jeden z druhov animoterapie, teda terapie pomocou zvierat. Špecifické druhy vtáctva sa využívajú pri fyzických aj psychických ochoreniach pacientov, pričom dôležitú úlohu zohráva ich pozorovanie, počúvanie spevu, u papagájov či anduliek aj opakovanie slov, ktoré môže pomôcť deťom s problémami reči. Je totiž preukázané, že vtáčí spev upokojuje, uvoľňuje a dáva prechod pozitívnym emóciám.
Na vlastnej koži
Peter Štaffen si význam ornitoterapie uvedomil cez svoj vlastný príbeh, keď ho náhoda priviedla k sokolím terapeutom. Ako šestnásťročný utrpel počas letných prázdnin v Chorvátsku úraz, ktorý ho pripútal na invalidný vozík. Dovtedy akčnému chalanovi z Bratislavy, ktorý hrával volejbal, basketbal, futbal, zmenilo život jediné pošmyknutie sa zo skaly do mora počas fotenia. Pád do prázdna znamenal, že sa musel znova učiť vôbec dýchať. „Nemal som vtedy pocit, že sa mi zrútil svet. Na takéto myšlienky som nemal čas. Mal som totiž starosť o to, aby som mohol dýchať sám, bez prístrojov, ktoré to za mňa robili tri mesiace od nehody,“ spomína Peter. Náročné bolo aj to, čo je pre zdravých ľudí úplne prirodzené. Nakoniec to však dokázal a vďaka rodičom a kamarátom sa mu opäť podarilo vrátiť sa späť do života. Naplno. Po dvoch rokoch náročných operácií a rehabilitácií sa znova posadil do školských lavíc a vyštudoval rovno dve vysoké školy. S dvoma doktorátmi ukončil medzinárodné vzťahy a medzitým vyštudoval aj právnickú fakultu. Založil jedinečný sociálny podnik, ktorý pomáha ľuďom s postihnutím pri komunikácii s úradmi, aby vedeli, na čo majú právo, ale poskytuje im aj pomoc pri podnikaní či výbere zamestnania. A keď sa pred ôsmimi rokmi vďaka náhode stretol so sokoliarmi zo Sokoliarskeho dvora Astur, znova mu v hlave skrsol unikátny nápad, ako opäť pomôcť ľuďom. „V Petržalke sme s priateľmi našli mláďatá sovy myšiarky ušatej. Povypadávali z hniezda, bolo nám ich ľúto a snažili sme sa ich zachrániť. Keďže išlo o chránené živočíchy, nemohli sme si ich zobrať domov. Táto náhoda nás zaviala až na Sokoliarsky dvor Astur na Červenom Kameni. Tu sme sa začali oboznamovať s dravcami, ich chovom a starostlivosťou o nich. Vzhľadom na to, že sám som po úraze a pohybujem sa na invalidnom vozíku, pozorovaním som začal vnímať, že tieto skutočnosti by sa dali využiť aj ako terapeutická forma pomoci ľuďom,“ spomína Peter Štaffen. Vytvoril projekt Wings for human – Krídla pre ľudí, prostredníctvom ktorého dnes poskytuje ornitoterapiu v Sokoliarni a v Minizoo Devín.
Sokoliarske umenie ako terapia
„Výnimočnosť spočíva v tom, že v tomto druhu ornitoterapie sú využívané zručnosti sokoliarov a používajú sa dravé vtáky. Prichádza k spojeniu histórie, kultúry a ľudských osudov. Ornitoterapia v tomto smere vníma človeka ako bio-psycho-sociálnu bytosť,“ vysvetľuje Peter, vďaka ktorému sa táto forma terapie využíva pri telesne postihnutých s detskou mozgovou obrnou, svalovou dystrofiou či epilepsiou. Tiež sa využíva aj pre zamestnancov, ktorí pracujú v stresových podmienkach či sú pracovne nadmerne vyťažovaní. U seniorov si lietajúci terapeuti plnia svoju úlohu výborných vnímavých spoločníkov. Ornitoterapia tiež zlepšuje jemnú aj hrubú motoriku a celkovo pohybové ústrojenstvo. Účinná je aj pri iných zdravotných komplikáciách či pri negatívnych vplyvoch modernej uponáhľanej doby, syndróme vyhorenia alebo pre učenie sa pracovným návykom. „Náš projekt je pre všetkých. Od malých po veľkých, pre deti a mládež, dospelých a seniorov, pre zdravých či ľudí so zdravotnými problémami, pre veľkých šéfov či radových zamestnancov. Ideou je s túžbou objavovať a spoznať niečo nové. Vždy však musíme pracovať s tým, aby sme zabezpečili v rámci terapie „stály záujem“, nielen chvíľkovú radosť,“ hovorí Peter Štaffen aj o tom, že ornitoterapia ako podporná terapia je účinná vtedy, ak ide o dlhodobejší proces. „Spomínam si, že sme v Sokoliarni mali chlapca, ktorý bol autista a ťažšie nadväzoval kontakt s okolím. Bolo fascinujúce sledovať, ako sa pri dravcoch mení a dokáže komunikovať nielen s dravcami a starať sa o nich, ale otváral sa aj ľuďom,“ spomína mladý muž. Verí, že výnimočný projekt ornitoterapie, ktorý pomáha ľuďom trpiacim rôznymi ochoreniami či postihnutiami, bude môcť fungovať ďalej, vďaka podpore tých zdravých.
Aj sliepka dokáže prijímať povely
Ornitoterapiu môžu ľuďom poskytnúť rôzne druhy vtáctva. Ľubica Bátoryová vo svojom animoterapeutickom centre PHYSIO CANIS v Kotrčinej Lúčke pri Žiline využíva papagáje, sliepku domácu aj chránené kavkovité vtáky. „Výber týchto druhov vtákov vychádzal zo skúseností zo zahraničia aj z toho, že sú niektoré z nich domestikované a vynikajú vysokou inteligenciou a schopnosťou improvizácie pri riešení úloh, čo je pre deti veľmi zaujímavé a motivujúce,“ vysvetľuje a dodáva, že túto terapiu používajú pri deťoch s oneskoreným psychomotorickým vývojom. V intervencii s asistenciou vtáka sa využíva najmä moment motivácie a mobilizácie. „Papagáj či holub je pre klientov vzácnejší a exotickejší ako pes alebo mačka. Svoju úlohu tu hrá aj to, že vtáky sú krehké, jemné, klienti z nich nemajú prirodzený rešpekt ako zo psa či koňa. Vták, ktorý je majiteľom, ornitoterapeutom, odchovaný na intervencie, je odchovaný umelo. Znamená to, že chovateľ vynaloží veľké úsilie na kŕmenie „z ruky“ v období vpečatenia (imprintingu), čo je vývojové obdobie v živote mláďaťa. Vpečatením vták získava úzky vzťah s chovateľom, je dôverčivý k ľuďom, má schopnosť akceptovať nové podnety bez stresu. Má rád prítomnosť ľudí a aj s nimi komunikuje. Takto odchované vtáky prejavujú aktívnu spoluprácu, hru s klientmi, či už ide o deti alebo seniorov,“ vysvetľuje Ľubica, ktorá rozširuje svoje centrum o terapeutickú záhradu, kde sa budú využívať v rámci ornitoterapie aj sliepky. „Ak ich umelo odchováme od mládky, čiže väčšieho kuraťa, dokážu s človekom spolupracovať aj na úrovni povelov.“ Terapia so sliepkou prebieha s pomocou aktívnej hry. „Je tu možnosť stavania a tréningu prekážkovej agility dráhy, tréning porozumenia sliepočke či kognitívne hry, ako je určenie farby.“
Logopédi s perím
Niektoré druhy papagájov sa dokážu za svoj život naučiť aj dvesto slov. Preto sa využívajú v ornitoterapii ako podporná liečba pri komunikačných a rečových problémoch. Deti, ktoré majú problémy s rečou, výslovnosťou, zajakávajú sa alebo sú veľmi utiahnuté, boja sa komunikovať, nadväzovať priateľstvá, cítia sa na okraji kolektívu, vďaka tejto terapii môžu získať sebavedomie aj verbálne rozvíjať svoju komunikáciu. Pomáhajú tiež pri posttraumatických šokoch, keď detskí alebo dospelí pacienti nedokážu vyjadriť slovami prežité ťaživé pocity a je zablokované ich rečové centrum. „Pre detských pacientov robíme ornitoterapiu s papagájom rodu Eklektus. Je zaujímavý krásnym sfarbením, ale aj vokalizáciou. Dokáže deti pozdraviť, položiť otázku, povzbudzovať k cvičeniu. Dokáže trafiť loptičku do basketbalového minikošíka, nájsť semiačko pod kockou zo skladačky, vyhádzať veci z misky a potom ich poupratovať. Dokáže sedieť na bidielku a byť stále v očnom kontakte s deťmi,“ hovorí Ľubica Bátoryová o šikovnom papagájovi, ktorý sa volá Ekušo. Na terapie už pripravujú aj papagája z rodu Amazonik bielobruchý východný, ktorý je menšieho vzrastu. „Pre deti bude pripravená aj voliéra s papagájmi. Prítomnosť väčšieho množstva vtákov má veľký význam z pohľadu motivácie detí, z pohľadu učenia sa či obyčajného pozorovania deťmi, registrácie objektov, ale aj diskriminácie, teda schopnosti vidieť a pomenovať rozdiely,“ vysvetľuje Ľ. Bátoryová. Už teraz pozorujú na deťoch, ako im lietajúci terapeuti menia život. „Chodí k nám šesťročný chlapček Kristián. Má úžasný vzťah so zvieratami, so psami, ale aj doma so sliepočkami, mačkami či zajacom. Napriek oneskorenému psychomotorickému vývoju, ktorý je spôsobený raritným genetickým ochorením, z neho rastie skvelý chlapec, ktorý miluje všetko živé, teší sa z prítomnosti zvierat a je veľmi motivovaný k cvičeniu a k učenia, ak sú zvieratá v jeho blízkosti.“ Vo svete sa dnes využíva ornitoterapia pri rôznych ochoreniach, napríklad Holanďania ju majú zavedenú na kardiovaskulárnych klinikách. V Austrálii zase liečebný spev vtákov pomáha pri regenerácii kĺbov a má pozitívny vplyv na problémy s chrbticou a vo Veľkej Británii vtáčou terapiou zase bojujú proti zimnej depresii.
