Pocit bezpečia a istoty patrí k základným psychologickým potrebám, ktoré má každý z nás, konštatuje psychologička Marta Boučková. A pretože temer všetci chceme žiť v partnerstve, zdá sa byť celkom prirodzené, že práve partnerstvo sa stáva tým bezpečným a istým prístavom v našich životoch.
A potom už ostáva len si ten pocit strážiť a tzv. poistiť, aby sme oňho neprišli. Zdá sa to byť veľmi prosté a jednoduché. Stačí predsa mať predstaviteľa svojho bezpečného a láskyplného pocitu iba pre seba, pokiaľ možno „pod zámkou“, schovaného pred nástrahami každodenného pokušenia. Bohužiaľ, zlá správa je, že väčšina jednoduchých a prostých riešení sa v bežnom živote neosvedčuje. A v partnerských vzťahoch už vôbec nie!
Na začiatku každého partnerského vzťahu sa všetci pýtajú: Som milovaný? A ako silno? Ako dlho taká láska vydrží? Postupne, ako sa vzťah rozvíja a je už celkom jasné, že je človek milovaný, pribudnú ďalšie otázky. Tentoraz sa kladú už s väčšou obavou i s trochou obozretnosti: Som milovaný ako voľakedy? Nevytráca sa zo vzťahu láska? Je toto naozaj láska, alebo len zvyk?
A práve tieto otázky vnášajú do vzťahu neistotu, ktorá často pramení zo skutočného alebo vymysleného strachu, že vzťah nie je v poriadku. Láska sa začína meniť v privlastňovanie a majetníctvo. Táto premena je taká plynulá, že ju človek na začiatku ani nestačí zaregistrovať. Pretože predsa nikto z nás nechce o svoju lásku prísť. Hneď ako dospejete k pocitu, že svoju lásku doháňate namiesto toho, aby ste z nej žili, je načase sa zastaviť a nebáť sa povedať si, čoho sa vlastne bojíte.
Pocity majetníctva a neistoty vo vzťahu väčšinou pramenia z obavy, že bezpečie vašej lásky je ohrozené. Môže nastať vo chvíli, keď pocítite, že vás partner vylučuje zo svojho života. Príliš sa zaujíma o svoje koníčky, viac času venuje priateľom a známym ako vám, je absolútne ponorený do svojej práce a aj sex sa postupne začína vytrácať z vášho života.
Netreba hneď panikáriť, pretože také správanie zo strany partnera neznamená, že vás odmieta. Len do vášho vzťahu prišlo zaťažkávacie obdobie, kedy by sa mal každý oprieť o svoju vlastnú istotu a vieru v samého seba.
V niektorých kmeňoch na Borneu má náčelník ponúknuť svoju manželku a občas i svoje dcéry, dokonca aj vydaté, ktorémukoľvek významnému cudzincovi, ktorý navštívi ich dedinu. Manželia alebo milenci týchto žien nesmú prejaviť žiarlivosť, pretože zákon pohostinnosti má prednosť pred akýmikoľvek inými dôvodmi.
Nie, nechcem tu ospevovať zákony pohostinnosti na Borneu, ktoré sú vzhľadom na naše zvyklosti naozaj mimoriadne vrelé a pre mnohých z nás celkom iste nesplniteľné. V každom prípade som presvedčená, že len tak pre nič za nič to tam nerobia. Určite to má veľa rozumných dôvodov, ktoré sú nám „úzkoprsým Stredoeurópanom“ skryté. Napadá mi ich hneď niekoľko: nová krv do uzavretého kmeňového kruhu alebo jeden, možno obranný dôvod – ten, kto by splodil potomka, by s veľkou pravdepodobnosťou nemusel chcieť zničiť zvyšok pokrvných príbuzných a tak podobne.
Ale možno má tento rituál na Borneu i svoj preventívny význam, ktorý do určitej miery chráni manželské šťastie.
Všetci, ktorí sú schopní splniť „pohostinskú požiadavku“, celkom určite nezápasia s majetníckym nárokom na svojho manžela alebo manželku. Potom by nešlo úplne o spoločenské pravidlá zamerané len na vítanie a pohodlie hostí, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Bola by to vlastne prevencia, slúžiaca na zvládanie majetníckych pocitov vo vzťahoch, a tie by tak z času na čas prechádzali praktickou skúškou.
Naša spoločnosť žiadne také skúšky neposkytuje, a tak sa mnoho problémov, ktoré ľudia v partnerstve riešia, točí práve okolo majetníckeho správania partnerov.
Väčšina ľudí podlieha ilúzii, že ich istota vychádza zo vzťahu, presnejšie povedané z toho, že mu ju poskytuje partner, ktorého je nevyhnutné mať pre seba. Jednoduchá úvaha im potom hovorí, že ak prídu o partnerovu lásku, v živote sú stratení. Partnerský vzťah môže fungovať iba za predpokladu vnútornej istoty, že lásku viem dať a tiež, že si ju zaslúžim. S tým je spojená i viera v samého seba ako človeka, ku ktorému sa láska neotočí chrbtom a neutečie mu. Partnerský vzťah je celkom určite to, čo človeka neuveriteľne zoceľuje, ale istotu musí mať sám v sebe. I v partnerstve platí, že človek by mal vedieť žiť najmä sám so sebou, aby nestratil schopnosť dopriať slobodu sebe i svojim najbližším.
Vzťahy tu nie sú na to, aby nás v živote obmedzovali, ale aby nás napĺňali a pomohli nám uskutočniť väčšinu našich prianí a túžob.
foto: Unsplash.com, Pixabay.com
