Dnešná generácia mariek a dcér si je dnes omnoho bližšia, ako si kedy boli predchádzajúce generácie. Tridsaťšesťročná matka a jej osemnásťročná dcéra sa dnes môžu deliť nielen o čiastočne spoločný šatník a kolieskové korčule, ale aj o svoje sexuálne tajomstvá alebo zmätky vo vzťahu. Podľa nedávno urobeného výskumu v Amerike ráta 71 % žien medzi 21 a 54 rokmi svoju matku medzi svoje najlepšie kamarátky. Aj napriek všetkému však podľa odborníkov také priateľstvo prináša skôr viac nástrah než úžitku. Prečo?
Doba sa mení, generačné priepasti sa vytrácajú a doba, kedy deti svojim rodičom vykali a každú nedeľu sedeli s vymydlenými ušami pri nedeľnom obede, zaváňa pravekom. Ešte nikdy v histórii si dospievajúce deti a rodičia neboli bližšie. Dcéry so svojimi matkami chodia shoppingovať, komentujú si svoje statusy na Facebooku a sprisahanecky rozoberajú vyrysované svaly mladíkov na filmových plagátoch. Na prvý pohľad na tom nemôžete nájsť žiadnu chybu. Je predsa dobré mať vďaka Facebooku prehľad o tom, s kým sa moje dieťa kamaráti, a zároveň mu byť tak blízko, aby ma rešpektovalo ako parťáka a nemalo dôvod mi vytýkať, že nič nechápem, keď ani neviem, kto je Robert Pattinson. A čo môže byť lepšie v dnešnom neistom svete, ako keď dá dcéra prednosť tomu stráviť sobotný večer so svojou mamou, ako by sa potulovala po diskotékach s bohviekým? Aj napriek všetkým týmto svetlým vyhliadkam sa však odborníci zhodujú v tom, že prílišné kamarátstvo vo vzťahu matky a dcéry môže prekvapivo napáchať viac škody než úžitku.
Kamarátka nezakazuje
Tým prvým zádrhom je ženský mozog, ktorý ovládajú predovšetkým emócie. Každé priateľstvo žien v akomkoľvek veku je vždy zložitý kokteil vzťahov a emócií. To, čo jeden deň vyzerá ako nezničiteľná pevnosť, na druhý deň sa môže premeniť na pustú púšť, aby sa to tretí deň zmenilo na romantický zámok. U matky a dcéry sa k zložitým ženským emóciám ešte navyše pridáva jedinečný vzťah, ktorý sa považuje za vôbec najpevnejšie puto. Matka je a vždy bude tá prvá starostlivá a teda hlavná persóna, od ktorej sa nikdy nie je možné celkom odpútať a od ktorej sa budú vyvíjať nasledujúce vzťahy jej dcéry. A práve to ju bude vždy zároveň zásadne odlišovať od roly najlepšej kamarátky. Základným predpokladom dobrého priateľstva je, že obe kamarátky sú si rovné a obe v tom „idú spolu“. Kamarátky sa môžu navzájom zverovať so všetkým, čo ich trápi, do koho sa práve zamilovali, a keď má jedna pocit, že sa jej zosypal celý svet, môže to so svojou kamarátkou hodiny rozoberať cez telefón. „Vo vzťahu matky a dcéry by si však matka mala niektoré veci nechávať pre seba a nemala by zaťažovať dieťa svojimi problémami, ten vzťah má jednoducho inú kvalitu a iné parametre,“ vysvetľuje PhDr. Kateřina Figallová z psychoterapeutického centra Anděl. To, čo ich odlišuje od bežného priateľstva, je nutná hierarchia, ktorá je potrebná preto, aby dcéra neskôr dokázala viesť svoj vlastný život. „Matka má dieťaťu ukazovať, ako sa s čím vyrovnávať, učiť ho a byť ďalej vo svojom poznaní a skúsenostiach. Mama nie je len kamarátka, ale hlavne rodič. Môže dcére niečo zakázať, to kamarátka napríklad nemôže,“ dodáva Kateřina Figallová.
Moja najlepšia kamoška
Matky, ktoré sa snažia svojim dcéram čo najviac priblížiť a stať sa tou najlepšou kamoškou, často samy pripravujú pascu nielen pre seba, ale hlavne pre svoju dcéru. Tá si zvykne, že sa môže s akýmkoľvek problémom zveriť svojej mame, ktorá jej pomôže všetko vyriešiť. Postupne stráca dôveru sama v seba, pretože je tu predsa mama, ktorá to vie vždy najlepšie. A pokiaľ má neskôr urobiť nejaké vlastné rozhodnutie, zistí, že to nedokáže. Vďaka mamičke si totiž mohla dovoliť vnútri zostať malým dievčatkom. Také zaseknutie vo vývoji väčšinou nevyriešia ani vlastné deti, pretože tým potom dcéra len ťažko odovzdá niečo zo svojich vlastných skúseností, keď nemala dostatok priestoru na sebapoznanie. A s výchovou vnúčat navyše môže opäť pomôcť a poradiť mamička.
Matka v úlohe najlepšej kamarátky väčšinou potom zostane aj v prípade, že do hry vstúpi partner jej dcéry, a miesto aby mu pozíciu uvoľnila, odsunie ho na vedľajšiu koľaj. „Nedôjde potom k prirodzenej separácii dcéry od rodičov, kedy si matka musí pripustiť, že jej dcéra možno vidí svet inak. Prílišné kamarátstvo vo vzťahu bráni takej separácii a vedie k takzvanému symbiotickému vzťahu, ktorý bráni osamostatňovaniu. Predsa nenecháte odísť najlepšiu kamarátku! Také deti potom dlho svojich rodičov bránia a chránia, a dlho trvá, kým si priznajú, že v ich vzťahu mohlo byť niečo nesprávne,“ hovorí Kateřina Figallová, ale dodáva, že to neznamená, že by pre priateľstvo vo vzťahu matky a dcéry nebolo miesto, práve naopak. „Matka má svoje dieťa podporovať, stáť na jeho strane a dávať mu pocit blízkosti, čo sú všetko atribúty priateľstva, ale zároveň sa od najlepšej kamarátky líši v tom, že mu, navyše, musí vedieť dať hranice, ktoré dieťa potrebuje, aby získalo pocit bezpečia a istoty. Mama je tu na to, aby ma vypočula a povedala mi, že s týmto ti môžem skúsiť pomôcť,“ dodáva. Na zámorskom trende nedirektívnej výchovy, ktorý má určite veľký vplyv na generačné zbližovanie rodičov a detí, vidí skôr tienisté stránky práve pre strácajúce sa hranice, pretože len s nimi sa dieťa bude cítiť v bezpečí. V ideálnom vzťahu má matka svoje pevné miesto, kde je jej dobre a z ktorého môže prichádzať a zase sa tam vracať. Keď sa blízkeho kamarátstva s dcérou nechce vzdať, môže zaberať partnerovo miesto a dcéra sa potom trápi výčitkami, že nie je s mamou.
Odkiaľ potiaľ, dievčatko
Čo sa týka vzájomnej intimity a zverovania sa, matka by zo svojej „vyššej“ pozície mala vedieť, kam až môže zájsť. Neznamená to, že by mala byť superžena, ktorá všetko zažila, prečítala a vie si rady v každej situácii. Naopak priznať svojej dcére, že niečo vo svojom živote nezvládla alebo že si s niečím nevie rady, je prirodzené, ale to, čo by mala mať vždy na pamäti, je nezaťažovať dieťa, respektíve dcéru, ktorá je od prírody empatickejšia, svojimi emocionálnymi problémami alebo trápením. Dcéry, na ktoré matky navalia svoje problémy, nad tým málokedy dokážu mávnuť rukou. Zo svojej ženskej podstaty, ktorá ich práve s matkou tak spája, v tom nechcú nechať matku samotnú a snažia sa jej pomáhať až do miery, ktorá môže byť patologická. Hoci to môže znieť drsne, dcéra z pozície dieťaťa by sa nikdy nemala cítiť zodpovedná za to, či sa jej matka cíti byť v pohode. Deti, ktorým sa matky zverujú a zaťažujú ich svojimi problémami, bývajú často preťažené a končia v ordináciách psychológov. Rovnakú škodu môžu napáchať večne mladé mamy, ktoré sa snažia so svojimi dcérami držať krok, čo sa týka trendov, obliekania aj životného štýlu, a niektoré sa vďaka pokrokom v estetickej medicíne približujú viac veku svojich dcér, ako tomu svojmu. „Väčšinou tým len ukazujú, že nedokážu starnúť, čo je pre dcéru, samozrejme, zlá informácia. Matka by dcére mala ukazovať, že to zvláda. To isté platí o sexualite. Mamičky môžu byť sexi, ale nemusia to za každú cenu ukazovať a flirtovať za prítomnosti svojej dcéry s nápadníkmi. To je len dôkaz, že sú samy nezrelé a nevyrovnané,“ dodáva Kateřina Figallová.
Odovzdávania ženstva
Pokiaľ sa vrátime k tradičnému modelu, ktorý v rodinách fungoval predtým, zdieľali dcéry so svojimi matkami predovšetkým starostlivosť o domácnosť a boli zodpovedné za tradičné rodinné hodnoty a rituály. A práve odovzdanie „ženstva“ sa podľa Kateřiny Figallovej vytráca v dnešnom výrazne maskulínnom svete. „Vzťah medzi matkou a dcérou je úplne špecifický vzťah. Je to ženská línia, ktorá nesie nejakú kvalitu celého rodu a odovzdáva ženstvo, čo predstavuje nielen materstvo, ale aj kvality, ako je zdieľanie, súdržnosť, kruh, v ktorom je miesto pre každého, starostlivosť, podpora, bezpečie a jednoducho také to široké ženské srdce. A jeho úlohou je to odovzdávať ďalej, čo je úplne iná vec než kamarátstvo,“ hovorí. Jedno čínske príslovie vraví, že jedna generácia sadí stromy a tá ďalšia sa chladí v ich tieni. A tak by to malo byť vo vzťahu medzi matkou a dcérou, v ktorom môže byť príliš intímne priateľstvo do veľkej miery mätúce, a narušenie hierarchie je vždy riskantný krok. Priateľstvo môže byť zastúpené empatiou, schopnosťou počúvať a starostlivosťou, ale to ostatné bude vzťah medzi matkou a dcérou vždy odlišovať od klasického priateľstva. Hierarchia vo vzťahu v kombinácii s bezpodmienečnou láskou totiž v podstate znemožňuje, aby sa kedy stali najlepšími kamarátkami.
foto: Unsplash.com, pixabay.com
