Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Mánia: Až príliš veľa energie

Keď o niekom povieme, že je maniak, zvyčajne tým poukazujeme na jeho prehnané zaujatie, posadnutosť, nadšenie. V skutočnosti však ide o duševnú poruchu, ktorá so sebou nesie omnoho závažnejšie dôsledky, než jej bežne používaný ekvivalent.

„Mánia sa prejavila u môjho otca,“ zveruje sa Klára v internetovej diskusii. „Vyzerá ako žoviálny chlapík v stredných rokoch, ktorému sa neuveriteľne darí. Je náhle veľmi sebavedomý, vtipkuje, smeje sa, niekedy hovorí, akoby bol z nejakej sekty. Hrozne míňa peniaze. Keď narazí na čo najmenší odpor, úplne pení od zúrivosti. Málo spí a má potrebu ostatným predvádzať, ako rýchlo vie pracovať a čo všetko dokáže zariadiť. Je to s ním na nevydržanie. Spí len pár hodín a v noci väčšinou telefonuje na záznamníky, vyhráža sa a pije. Boli sme s ním u niekoľkých psychiatrov, ale odmieta ústavné liečenie,“ rozpráva. „Čakáme na to, kedy sa stane niečo závažné, aby mohol byť podľa zákona umiestnený na psychiatriu aj bez svojho súhlasu, ale to musí byť nebezpečný sebe či svojmu okoliu. Zatiaľ svoju rodinu len psychicky a finančne vyčerpáva a robí plno komplikácií v práci, medzi príbuznými a susedmi. Každý deň sa prebúdzam s neblahým pocitom, čo asi zase vyvedie…“

U Klárinho otca nájdeme hneď niekoľko príznakov ochorenia zvaného mánia. Jej základom je neprimerane dobrá nálada spojená s nárastom aktivity. Všetko je jednoduché a riešiteľné, nápady prichádzajú jeden za druhým. Niežeby každý z nás, kto sa práve doružova vyspal alebo konečne dokončil dlho odkladanú prácu, trpel mániou. Táto porucha postihuje priemerne jedného človeka zo sto. Prvýkrát sa s ňou zvyčajne stretávame medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom, aj keď vypuknúť môže prakticky kedykoľvek. Nevyhýba sa mužom ani ženám – mánia svoje pazúry zatína do oboch pohlaví rovnakou mierou.

A ako rozoznáme prepukávajúcu mániu od normálneho dobrého naladenia? „Začiatok mánie je obyčajne spojený s príjemným pocitom zvýšenej energie, kreativity a spoločenskosti. Tento stav však môže veľmi rýchlo prejsť do extrémne zvýšenej nálady alebo vážnej podráždenosti, ktoré sú pre daného jedinca nápadne neobvyklé,“ vysvetľuje MUDr. Tomáš Novák. „Ľudia v tejto fáze zvyčajne strácajú náhľad na svoj stav, nevnímajú ho ako chorobný a odmietajú pripustiť, že niečo je v neporiadku. Mánia spôsobuje vážne narušenie každodenného života a často je dôvodom pre hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení.“

Rizikové správanie

Chorého zvyčajne odvezú na psychiatriu potom, čo sa začne prejavovať ako nebezpečný sebe alebo svojmu okoliu. Pod vplyvom mánie sa môže správať nezodpovedne a riskantne, aj keď mimo obdobia choroby budí, naopak, dojem starostlivého a opatrného človeka. Nárast energie spôsobí, že neváha svoje odvážne plány ihneď realizovať, čo niekedy máva katastrofické následky. Peňažné straty, zadĺženie aj spoločenské znemožnenie. Partneri postihnutých mániou o tom vedia svoje. „Rozviedla som sa po desiatich rokoch. Manželovo ochorenie som už jednoducho nemohla ďalej znášať,“ hovorí štyridsaťročná policajtka Lidka. „Tú hanbu by som ešte zvládla, ale manžel nás neskutočne zadĺžil, nikdy sa z toho nevyhrabem. A že nehovorím o drobných čiastkach – jeho posledný nápad zriadiť súkromné detské ihrisko nás stál pol milióna. Vždy, keď sa z toho na chvíľku dostal, sľuboval, že už to nikdy neurobí, ale ja som vedela, že to zase príde a zase to budem musieť riešiť. Som z toho vyčerpaná.“ Skúsenosti s nezodpovedným nakupovaním svojich pacientov opisujú aj MUDr. Tereza Uhrová a MUDr. Andrea Howardová: „Jeden pacient si prenajal mestský kultúrny dom s odôvodnením, že tam bude usporadúvať multimediálne show, a s vedením podpísal niekoľko záväzných zmlúv. Svojich priateľov nútil k tomu, aby poskytli veľké finančné sumy na zaplatenie vystupujúcich hviezd. Po niekoľkých zmenách termínu a scenára show a po následnom ´prebití´ celej akcie ´podstatne geniálnejším nápadom´, a po neustálych denných aj nočných telefonátoch a zaplavovaní novými ideami priatelia pojali podozrenie na duševné ochorenie.“

Ďalším rizikovým príznakom mánie je znížená potreba spánku. Ľudia s mániou obvykle strávia v posteli len niekoľko hodín denne, pokiaľ vôbec spia, čo môže byť pre telo veľmi vyčerpávajúce. Navyše toho zvyčajne ani veľa nezjedia, takže nemajú z čoho čerpať energiu, ktorú neustále rozhadzujú, kde sa len dá. „Keď som v manickej fáze, nespím viac ako tri až štyri hodiny. Stále mám čo na práci a spánok je pre mňa stratou času. Už keď zaspávam, mám chuť vyskočiť a ísť niečo robiť a nie nečinne spať,“ rozpráva dvadsaťpäťročný študent Marek.

Spoločenské dôsledky

Prejavy mánie mávajú často závažné dôsledky aj na okolie chorého. Kvôli nápadne zvýšenému sebavedomiu, nadmernej uvravenosti a zníženej sebakritickosti môže chorý pôsobiť arogantne a nepríjemne. Všetko vie najlepšie, na všetko má návod alebo radu. Vážnym problémom, ktorý narušuje komunikáciu aj vzájomné pochopenie, je takzvané zrýchlené myslenie alebo myšlienkový trysk. Nápady sa rútia jeden za druhým a ľudia v okolí nestačia jeho myšlienky sledovať. Vo svojej urputnej snahe vysvetliť im, o čo ide, potom začne hovoriť ešte viac nezrozumiteľne, čo situáciu len zhorší. „So zvýšeným prísunom nápadov, keď sa pred ukončením jednej úvahy už rodí ďalšia myšlienka, a s narastajúcou aktivitou prestáva byť čas na ´zdržovanie sa´ spoločenskými konvenciami, pacient sa nechce dať v prejave prerušiť a rýchlo rastie jeho podráždenosť. Stačí mu drobný podnet, náznak nesúhlasu, a môže sa začať prejavovať nepríjemne. Niekedy dôjde k nekontrolovateľnému vzrušeniu alebo až k zúrivosti a agresivite. Inokedy, naopak, je pacient žoviálny, rozpráva  vtipy, často so sexuálnym podtextom, používa vulgarizmy v spoločensky nevhodných situáciách,“ uvádzajú MUDr. Tereza Uhrová a MUDr. Andrea Howardová.

Nedostatok zdržanlivosti sa prejavuje aj v nadväzovaní sexuálnych vzťahov. Ľudia bežne verní či hanbliví sa môžu dočasne premeniť na donchuanov a zvodkyne a loviť jedného partnera za druhým. „Manželkine sexuálne excesy už neberie ako nevery, ale ako dôsledok jej choroby,“ rozpráva tridsaťročný sociálny pracovník David. „Keď opadne obdobie mánie a začne mať jasno v tom, ako sa správala, je z toho zničenejšia ako ja. Viem, že s tým jednoducho nič neurobím, aj keď nehovorím, že ma to nebolí,“ zveruje sa.

Nie je mánia ako mánia

Nie každá mánia sa však prejavuje takými silnými príznakmi. Existujú totiž tri základné formy. Hypománia, ľahšia forma, znamená stav ľahko nadnesenej nálady, nadmernej energie a subjektívneho pocitu duševnej i telesnej pohody. Jednoducho sa cítime skvelo a plní sily. Človek v hypománii ľahko nadväzuje kontakty, býva zhovorčivý, hýri nápadmi. Taký stav ešte nemusí pôsobiť žiadne komplikácie, naopak, niektorí ľudia si ho pochvaľujú a je pre nich zdrojom energie a tvorivej činnosti. Problémom je, keď hypománia prerastie v závažnejšiu formu, už popisovanú mániu.

Naopak, najťažšou formou mánie je takzvaná mánia s psychotickými príznakmi. Okrem klasických manických príznakov zistíme u chorých aj halucinácie a bludy. Taký človek už realitu vníma narušene, môže počuť hlasy, ktoré na neho hovoria či komentujú jeho správanie, alebo trpieť mylným presvedčením, napríklad o svojich mimoriadnych schopnostiach či vlastnej dôležitosti. „Jeden pacient odmietal ošetrovanie od lekárov oddelení pre ich nízky intelekt. Sám si stanovil IQ na 2650 bodov,“ popisujú MUDr. Tereza Uhrová a MUDr. Andrea Howardová. „V noci telefonoval svojim známym a žiadal ich, aby médiá upozornili na senzačnú správu, že je najmúdrejší na svete. Predpokladal, že na tejto rarite všetci zbohatnú. Súčasne bol presvedčený, že kvôli svojim geniálnym schopnostiam je stredobodom záujmu výzvedných služieb.“

Bipolárna afektívna porucha

Ľudí, ktorí trpia len mániou, je ako šafranu. Oveľa častejšie na túto chorobu narazíme v kombinácii s jej protipólom – depresiou. Potom hovoríme o bipolárnej poruche, alebo tiež manio-depresívnej psychóze, ako sa táto choroba predtým označovala. Dotyční počas života striedavo prechádzajú svetlými obdobiami mánie a ponurými dobami depresie. Ich život je ako na hojdačke, líši sa len v tom, ako často sa jednotlivé obdobia striedajú. Môžu sa meniť počas niekoľkých dní, ale aj rokov, alebo choroba môže na dlhý čas zaspať a vôbec sa neprejavovať. To, ako bude ich život vyzerať, a či bude mať choroba pod kontrolou ich alebo oni ju, záleží najmä na ich zodpovednosti a spolupráci pri liečbe. Koniec koncov, každý sme raz dole a raz hore, ide len o to, ako veľmi dokážeme kontrolovať, aby sme z hojdačky nevyleteli.


Môže sa mánia týkať aj vás? Skúste vyplniť nasledujúci dotazník.

Vyskytlo sa niekedy vo vašom živote obdobie, kedy ste sa necítili ako obvykle a:

– cítili ste sa tak dobre alebo tak rozjarene, že sa ostatní domnievali, že to nie ste celkom vy, alebo ste boli takí „odbrzdení“, že ste sa dostali do problémov?

– byli ste takí podráždení, že ste kričali na ľudí alebo sa začali biť či hádať?

– cítili ste viac sebadôvery než zvyčajne?

– potrebovali ste podstatne menej spánku ako obyčajne a zisťovali, že vám spánok nechýba?

– boli ste podstatne hovornejší než inokedy, alebo ste hovorili omnoho rýchlejšie, než je u vás bežné?

– bežali vám myšlienky veľmi rýchlo hlavou, alebo ste neboli schopní spomaliť tok myšlienok?

– rušili vás okolité veci do takej miery, že ste mali problémy sa sústrediť alebo udržať myšlienkovú líniu?

– mali ste viac energie než zvyčajne?

– boli ste omnoho aktívnejší než obyčajne, alebo ste robili viac vecí, než je u vás zvykom?

– boli ste omnoho spoločenskejší alebo podstatne viac otvorení než obvykle, napríklad telefonovali ste uprostred noci priateľom?

– boli ste omnoho viac zaujatí sexom než obvykle?

– robili ste veci, ktoré sú pre vás neobvyklé, alebo o ktorých si druhí mohli myslieť, že sú neprimerané, bláznivé alebo rizikové?

– priviedlo míňanie peňazí vás alebo vašu rodinu do problémov?

Pokiaľ ste odpovedali „áno“ na viac než jednu z uvedených otázok, objavili sa niektoré z týchto prejavov v rovnakom čase?

Aké veľké problémy vám ktorýkoľvek z týchto príznakov spôsobil?

Pokiaľ ste odpovedali na 7 a viac otázok v časti 1 „áno“ a tieto príznaky sa objavili v rovnakej dobe (časť 2) a spôsobili vám aspoň mierne problémy (časť 3), je dosť pravdepodobné, že ste v minulosti zažili hypomániu alebo mániu.

Bipolárna porucha sa dáva do súvislosti s kreativitou a tvorivou činnosťou. Mnoho významných osobností našich dejín, vynikajúcich umelcov, spisovateľov, hercov či politikov, sa potýkalo s touto chorobou a v období hypománie alebo pokoja medzi epizódami depresie a mánie tvorili diela, ktoré ovplyvnili svet. Medzi nimi napríklad: Ludwig van Beethoven, Virginia Woolf, Martin Luther, Ota Pavel, Johan Wolfgang Goethe, Edgar Alan Poe, Percy Bysshe Shelley, Miloš Kopecký, Abraham Lincoln, Winston Churchill, Ernest Hemingway, Napoleon Bonaparte a mnoho ďalších.

MôJ ŽIVOT S… MÁNIOU

Vladimír má 38 rokov a pracuje ako inštalatér. Aj keď ho mánia pripravila o rodinu, vníma ju ako dar a nemenil by. „Asi som sa nejako rozbehol, keď áno, tak ma pribrzdite, dobre,“ hodnotí naše rozprávanie sa. „Neviem inak odpovedať, som toho plný. Ťažko tieto reči pochopí zdravý človek.“

 Kedy sa u vás začala mánia ?bipolárna porucha prejavovať? Ako to vyzeralo? Podľa predchádzajúceho textu predpokladám, žeby to mala byť mánia, lebo depresia, ktorá patrí k bipolárnej poruche, sa v rozhovore nespomína…

Prvýkrát v roku 2005, dnes ľutujem, že nie skôr! To viem, samozrejme, až teraz, ono totiž trvá, kým vám to dôjde, niekomu to nedocvakne. Ale kto pochopí zmysel tejto choroby, pre mňa daru, je do smrti šťastný ako blcha.

Odišiel som vtedy kvôli financiám za prácou do Anglicka, to je krajina, kde všetko staré je jednoducho dobré. Dnes sa mi to tak páči a fakt veľmi, jednoducho „žeriem“ staré veci, my sme totiž tie deti kvetov. Vtedy som ich však nebral. Keď som videl tú starobu okolo seba, začal som si stále viac a viac uvedomovať, aká je tu šanca zbohatnúť. To znamená, skrátka, myslel som si, dnes už viem, že naivne, že oni predsa musia byť celí diví po renováciách, len im to ešte nikto neponúkol. Trklo mi to ako prvému, myslel som si. Ako inštalatér som cítil ohromnú túžbu niečo tam dokázať. To ma hnalo dopredu, strašná sila, eufória, až k mánii! A viete prečo? Pretože som nepoznal, že oni to takto chcú, to je ich svet, ich ostrov. Takže si pokojne budú jazdiť vľavo ďalších tisíc rokov, čaj s mliekom si vyhovoriť nenechajú, a na to staré špinavé a zapľuvané im nesiahajte, alebo vám vykonajú to, čo mne – dostanete lekciu od polície a na psychárni vám budú robiť takú pakáreň, že budete radi, až si po vás vaši milostivo prídu.

Prečo si myslíte, že táto porucha postihla práve vás?

Táto choroba postihuje ľudí, ktorí nemyslia len na seba, majú radi prírodu a harmóniu. Keď objavia niečo, čo by mohlo prospieť trebárs len jednému človeku, v mojom prípade celej planéte, chcú sa o to podeliť. Problém je v tom, že okolie ich v danom momente, to znamená v mánii, nechápe. Označí ich za bláznov, určí diagnózu a lieči. Viete, my nepotrebujeme liečiť, my vieme, ale vy nie. Je vás presila. Je to však ťažké. Zrútil sa mi celý svet. Rodina sa na mňa vykašlala. Som rozvedený s nálepkou blázna. Tri roky v sr…, no nič, shit happens.

Aké je to teraz, žiť s mániou?

Žiť s touto poruchou je ľahké, len musíte vedieť, ako s ňou žiť. Ako som už hovoril, málokomu to docvakne, bohužiaľ. Okolie na mne chorobu spoznalo a asi si dokážete predstaviť, čo so mnou robili. Ale teraz už to dokážem zakamuflovať. Chce to cvik, veľké sebaovládanie. Niečo ako mnísi v Tibete. Nikto nič nepozná, poznám už vašu reč.

Niektorí ľudia tvrdia, že im mánia zároveň aj veľa dala a že by o ňu nechceli prísť. Ako ste na tom vy? Myslíte, že vám choroba aj niečo prináša?

O túto chorobu by som tiež nechcel prísť. Milujem ju a dal by som za ňu všetko, čo mám, aj to najcennejšie. Táto „choroba“ mi ukazuje svet z tej lepšej stránky, len je škoda, že je nás tak málo. Bol by som veľmi rád, keby ste ma mohli zoznámiť s ďalšími ako som ja, trebárs niekto vie ešte viac! A toho by som k smrti rád poznal.


Riziko rozvoja bipolárnej poruchy podľa miery príbuznosti

Svoju úlohu pri vzniku bipolárnej poruchy hrajú aj dedičné faktory. Aké vysoké je riziko jej vypuknutia, pokiaľ ňou trpí iný člen rodiny?

vzťah k človeku s bipolárnou poruchou riziko rozvoja bipolárnej poruchy
bežná populácia (žiadny vzťah) 1 %
príbuzní 2. stupňa (napr. strýko/teta) 3 – 7 %
súrodenec 15 – 25 %
dvojvaječné dvojča 15 – 25 %
jeden rodič 15 – 30 %
obaja rodičia 50 – 75 %
jednovaječné dvojča 70 %

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.