„Kým iní behali za zábavou a dievčatami, on sedel pri počítači…“ opisuje začiatky jeho príbehu jeden z množstva článkov. S počítačom na kolenách nevyrastal určite sám, lenže on na ňom, na rozdiel od rovesníkov, začal podnikať. Od šestnástich prevádzkoval svoju amatérsku internetovú zoznamku, ku ktorej neskôr pribudol komunikačný portál Pokec.sk a postupom času sa zo študentskej zábavy podnikateľa a vizionára Milana Dubeca stal populárny a výnosný biznis.
Nemali ste nikdy pocit, že ste prišli o mladosť? Keď iní riešili maximálne rozchod s frajerkou a „guľu“ z matiky, vy ste mali na starosti už svoj prvý biznis…
Nemyslím si, že by mi unikla mladosť, ja si ju užívam doteraz… (úsmev) A hlavne, pre mňa to bola sebarealizácia, ktorá ma napĺňala. Keď som vytvoril niečo, čo iní ľudia používali a oceňovali, tešilo ma to natoľko, že mi to stálo za to.
Aj pochybovačné hlasy? Nepočúvali ste, že v šestnástich od stola vo svojej izbe určite dieru do sveta neurobíte?
Nepamätám si, že by ma niekto odhováral. Možno to bolo tým, že som začal v čase, keď internetu veľa ľudí ešte nerozumelo, takže sa tým, aby ma kritizovali, ani nezaoberali. Navyše, mňa také veci neodrádzajú. Ak mi niekto hovoril, že od toho nemám nič čakať, že takto sa peniaze zarobiť nedajú, venoval som sa tomu ešte viac, aby som dokázal opak – že sa to dá.
To sa vám aj podarilo. Kde ste však brali vieru, že to tak môže dopadnúť? Mnohí sme mali v tomto veku veľké plány a sny, ale mali sme pocit, že ak nemáme nejakú dostatočnú vstupnú investíciu, nič z toho nebude.
Jednak to, čím svoje podnikanie začnete, ešte nemusíbyť to, na čom na konci zarobíte. Aj ja som začal zoznamkou, ale ten veľký biznis nakoniec urobil portál pokec.sk. A na druhej strane, pri internetovom podnikaní je najdôležitejším vstupným kapitálom čas a pár technických veci ako počítač či server. A najmä chcieť to skúsiť. To platí v podstate všeobecne. Mám kamaráta, ktorý dnes vlastní šesťdesiat bytov na prenájom, ale začínal s desiatimi tisícmi eur. Za ne kúpil na hypotéku prvý byt. Čiže hlavnou investíciou je odvaha zotrvať a prekonávať prekážky.
„Každý zarobený cent som najskôr investoval naspäť, lebo som videl, že tam znova rástol.“
Tú ste zjavne mali, nekomplikoval vám to ale vek? Nemali ste to o to ťažšie?
Nemyslím. Skôr mi chýbali skúsenosti. Uvedomujem si, že som sa mohol dostať ďalej, keby som vedel to, čo viem dnes, alebo mal pri sebe niekoho, kto už mal niečo za sebou. Najväčšou chybou alebo premárnenou šancou, ktorú dnes vnímam, bolo, že som s četovacím portálom neexpandoval do zahraničia, lebo ani na tých trhoch takéto služby vtedy neboli. To bola tá daň mladému veku. Na druhej strane mi pomohlo, že som začal v šestnástich. Keď moji rovesníci ešte len končili vysoké školy, ja už som mal za sebou desať rokov podnikateľských skúseností, kým oni ich ešte len začali zbierať. Tak-že som bol o desať rokov ďalej. Dalo mi to skrátka náskok.
Dokáže človek v takom mladom veku ustáť úspech? Nezakrútila sa vám z toho hlava?
Ale ten úspech neprišiel ani za rok, ani za mesiac. Dostať firmu do stavu, že mala nejaký obrat a zisk, trvalo štrnásť rokov. Keďže rástla postupne, postupne som si zvykal aj na to, čo znamená mať zodpovednosť za zamestnancov, za peniaze, ktoré zarobíme, a za to, kam ich ďalej investovať.
Koľkým podnikateľom však práve táto zodpovednosť chýbala a zarobené peniaze považovali jednoducho za svoj zisk. Nikdy ste nemali pocit, že keď ste si zarobili, máte právo si užívať?
Nie. Každý zarobený cent som najskôr investoval naspäť, lebo som videl, že tam znova rástol. Peniaze, ktoré som míňal, boli až tie, ktoré ostali po tom, čo som investoval do rastu.
„Nemyslím si, že by mi unikla mladosť, ja si ju užívam doteraz.“
Vaše podnikanie sa stále rozširovalo, pohlcovalo vás, alebo ste stíhali žiť aj súkromný život, založiť si rodinu…?
Samozrejme. Prvá dcéra sa nám narodila, keď som mal dvadsaťdva rokov. Priznávam však, že vtedy som ešte venoval strašne veľa času práci. Nemal som žiadny work balance. Na druhej strane, keby som ten čas venoval práci a rodine päťdesiat na päťdesiat, dnes v biznise nie som tam, kde som. Keď robíte veci len na deväťdesiat percent, neposúvate sa dopredu. Ak však potiahnete na stodesať, ďaleko predbehnete všetkých ostatných.
Máte teda voči deťom výčitky svedomia?
Robil som to ako som najlepšie vedel. Teraz máme dve menšie deti, ktorým sa venujem oveľa viac, lebo som si uvedomil, ako rýchlo rastú a zážitky s nimi už nikdy
nedobehnem.
Keďže ste začínali mladý, máte už odrobených toľko rokov, že mnohí by začali uvažovať nad tým, že stačilo. Nerozmýšľate, či nie je čas si už len užívať?
Biznis je podobný športu, športovec zarába, kým je aktívny. Len čo skončí, už žije len z úspor, ktoré sa raz minú. Preto musíte byť stále zameraný na rast, čo neznamená, že budete mať raz toľko peňazí. Rast znamená, že musia rásť vaše znalosti a skúsenosti, že musíte inovovať technológie, hľadať nových ľudí s novými talentmi. Pokiaľ sa totiž firma nerozvíja, v nejakom momente začne stagnovať, a následne upadať. V biznise si skrátka nemôžete povedať – už stačí. A navyše ma to baví. Prečo by som teda nerobil, čo ma napĺňa a teší?
Milan Dubec je slovenský podnikateľ, vizionár, investor a filantrop, ktorý vlastní a riadi projekty v developmente, online a médiách. Je zakladateľom viacerých úspešných portálov ako Azet.sk, Aktuality.sk, Pokec.sk, Bistro.sk, Nehnuteľnosti.sk a spolumajiteľom viacerých ďalších úspešných firiem na Slovensku.
