Ešte pred pár rokmi sme mobilný telefón používali maximálne na volanie a posielanie krátkych SMS správ. Dnes je to naša peňaženka, učebnica, navigácia, vstupenka do kina aj cestovný lístok. Cez mobil si objednáme taxík, platíme kávu, rezervujeme dovolenky… Dá sa fungovať bez neho, alebo je už mobilný detox len nerealizovateľná ilúzia?
Odborníci na IT technológie aj psychológovia sa zhodujú, že poskytovanie služieb cez mobilné aplikácie je praktickým krokom, ktorý nám výrazne uľahčuje život. Dá sa vôbec dať si od mobilu prestávku, ak je dnes už nevyhnutným pomocníkom?
NA SVOJE DETI SA HNEVÁME, ALE…
Keď sa rodičia sťažujú, že ich deti trávia priveľa času s mobilom v ruke, často zabúdajú, že práve oni sú prvým vzorom. Výskumy ukazujú, že nadmerné používanie smartfónov u detí môže vplývať na ich psychický vývoj – od problémov so sústredením a spánkom až po zvýšený pocit úzkosti či osamelosti. Aj odborníci upozorňujú na to, že deti, ktoré veľa času trávia online, môžu mať slabšie sociálne zručnosti, pretože namiesto živých rozhovorov preferujú digitálnu komunikáciu. Lenže ako vysvetliť dieťaťu, že nemá byť na mobile, keď ho samo denne vidí v rukách rodiča? Či už je to pri raňajkách, v autobuse alebo dokonca počas spoločného času? Mobil je dnes naším sprievodcom takmer na každom kroku. Svojím spôsobom nás oslobodzuje, a ak ho nemáme poruke, môžeme sa cítiť stratení…
NEZIŠTNÝ POMOCNÍK
Ítečkár Peter má v mobile všetko – dokumenty, banku, komunikáciu s kolegami, vlastne celú kanceláriu. Okrem toho mu uľahčujú prácu aj rôzne aplikácie: na vypísanie dokumentov, objednanie taxíka či jedla, na orientáciu hlavne v cudzom meste, dokonca má v telefóne aj aplikáciu na ovládanie svetla v byte a spustenie vysávača na diaľku. V zahraničí mu mobil a aplikácie slúžia hlavne na požičanie auta, nájdenie dobrej reštaurácie či ubytovania, nájde v ňom tipy na pamiatky a často je to aj jediný spôsob, ako si do nich zaobstarať vstupenky. Keď sa mu na odľahlej ceste v zahraničí pokazilo vozidlo, vďaka smartfónu si cez aplikáciu zavolal odťahovú službu, vyhľadal najbližší autoservis a zároveň cez GPS zdieľal polohu s priateľmi, ktorí mu tak mohli pomôcť. Bez mobilu by strávil hodiny čakaním a bezradným zháňaním pomoci. Takto to mal všetko vyriešené pár klikmi. „Východná Ázia má jednu aplikáciu, cez ktorú sa dá vybaviť takmer všetko, je výborným pomocníkom, nemusím stráviť hodiny hľadaním na internete,“ hovorí tridsiatnik Peter. Podobne je na tom Jana, pracujúca mama dvoch detí. Keďže má nabitý program, väčšinu nákupov vybavuje cez mobil – objedná potraviny online, zaplatí účty a cez aplikáciu si zarezervuje termín u pediatra. „Keby som mala behať po obchodoch a úradoch, asi by som sa zbláznila,“ hovorí. Vďaka aplikáciám zvláda rodinu aj prácu s menším stresom.
TECHNOLOGICKÝ VÝVOJ NÁS POSÚVA
Prečo sa dnes takmer všetky služby presúvajú do mobilných aplikácií, je podľa Juraja Kadáša, manažéra komunikácie IT Asociácie Slovenska ITAS, skôr filozoficko-antropologická otázka než technologická. „V princípe ide skôr o nevyhnutnú evolúciu toho, ako žijeme a ako sa vyvíjajú naše potreby. Technologický pokrok posúva ľudstvo vpred prakticky od vzniku druhu Homo sapiens. Prechod služieb do mobilných aplikácií nie je len praktickým krokom, ale aj prejavom širšej kultúrno-technologickej transformácie. Dá sa povedať, že telefón je dnes predĺžením nášho vedomia. Mobil v našich rukách centralizuje naše identity, transakcie aj pohyb v priestore,“ vysvetľuje Kadáš. Technologicky ide podľa neho o dôsledok miniaturizácie výpočtového výkonu a procesorov, globalizovaných dátových sietí, neustáleho zvyšovania rýchlosti a pokrytia internetového pripojenia a dizajnu zameraného na používateľa. „Kedysi bolo prakticky nepredstaviteľné vtesnať taký obrovský výpočtový výkon do zariadenia, ktoré sa zmestí do jednej ruky. Dnes je to každodenná realita,“ hovorí. Za hlavnú výhodu „digitálnej transformácie“ pre používateľov považuje okamžitú dostupnosť informácií, ušetrený čas a peniaze, praktickejší a jednoduchší život.
BEZ SMARTFÓNU TO IDE, AJ KEĎ ŤAŽŠIE
Hoci je technologický pokrok nezastaviteľný, stále tu máme žijúcu generáciu, ktorá sa ešte učila pri sviečkach, pretože nebola elektrina. Elektrifikácia na Slovensku nastupovala postupne v 40. rokoch minulého storočia, čo nie je až tak dávno. Niektorí z tejto generácie sa technickému pokroku prispôsobujú, mnohí však stále nie. Často ide aj o mladších. Napríklad päťdesiatnička Zuzana stále odmieta smartfón, je vlastníčkou takzvaného tlačidlového telefónu. Sama si priznáva, že by jej zjednodušil život, lebo to vidí pri svojich kamarátkach, ale nechce to. Vždy si nájde spôsob a hlavne čas, ako rôzne informácie získať. Napríklad lístok na MHD rieši celoročnou permanentkou a na úrady radšej zájde osobne. „Áno, pripadám si, akoby som žila v inom svete, ale vždy sa viem bez ‚múdreho‘ telefónu zaobísť,“ priznala s tým, že mobil pre ňu nie je pomocník, ale bariéra. Generačné rozdiely pri využívaní mobilných technológií vidí aj IT odborník Juraj Kadáš, ktorý zároveň upozorňuje na riziko, že najmä staršia generácia môže byť týmto moderným trendom znevýhodnená. „To riziko nielen existuje, ale je aj veľmi hmatateľné. Staršia generácia naráža na to, že mobilné aplikácie vyžadujú zručnosti, ktoré si oni nemali šancu osvojiť v ich pracovnom či bežnom živote. Prechod z osobného kontaktu na digitálne prostredie tak u nich môže vyvolávať úzkosť, pocit bezmocnosti či nedôvery. Ak sa služby poskytujú výlučne online, hrozí, že niektorí ľudia zostanú úplne mimo ich dosahu – čo sa už prejavuje napríklad v bankovníctve alebo pri rezerváciách služieb,“ hovorí Kadáš s tým, že mladšia generácia naopak vyrastá v prostredí, kde je všetko „na dosah palca“. „Pre nich je normálne riešiť banku, cestovanie či vzdelávanie cez mobil. Prináša im to však nielen rýchlosť a komfort, ale aj psychologické riziko závislosti,“ konštatuje s tým, že rozdiel medzi generáciami teda nie je len v schopnosti technológie používať, ale aj v tom, ako ju psychologicky prežívajú. „Pre starších je to prekážka a tlak na prispôsobenie, pre mladších súčasť identity a každodennej istoty,“ poznamenáva. Zároveň dodáva, že výzvou pre tých, ktorí technológie vyvíjajú, nasadzujú alebo regulujú, je vytvoriť vyvážené prostredie, ktoré bude ohľaduplné pre všetkých. „Jednoducho povedané: ak si niekto potrebuje niečo vybaviť v banke, nesmieme ho nútiť riešiť to výhradne online. Práve preto máme stále otvorené pobočky bánk,“ zhrnul IT odborník.
AKO NESPADNÚŤ DO ZÁVISLOSTI
Praktické hľadisko toho, že máme všetko na jednom mieste, teda v mobile, oceňuje aj psychologička Mgr. Veronika Lištvanová. „Samozrejme, nesie to aj svoje riziká, napríklad v tom, že môžeme všetko, čo si ukladáme do mobilu, stratiť v prípade krádeže alebo nenávratného poškodenia mobilu. Papierový denník, diár či plánovač má teda tiež svoje čaro, navyše sa v ňom vieme orientovať, farebne si rozdeliť aktivity a podobne,“ uvádza s tým, že nás ani nenúti pozerať sa doň neustále a nevedieť bez neho žiť. Existuje vôbec nejaká hranica medzi bežným využívaním a závislosťou? A ako ju spoznať? „Skúsme si mobil niekedy nechať doma, keď ideme napr. na ihrisko s deťmi či do obchodu. Alebo si ho na pol dňa vypnime a uvidíme, čo prežívame, keď ho nemáme, a či to vôbec dokážeme,“ radí Lištvanová, ktorá upozorňuje, že schopnosť žiť autenticky v reálnom svete či sociálne fungovať v interakciách s ostatnými ľuďmi sa dnes stáva pre niektorých ľudí závislých od mobilov doslova strašiakom. „Rizikom je porovnávanie, ktoré môže prerásť až do depresie či vyhorenia, a je pomerne bežné. Najmä u mladých ľudí, ktorí nedokážu vedome odlíšiť realitu a online svet,“ uvádza psychologička. Ďalším rizikom podľa nej je napríklad preťaženie nervov zápästia – takzvaný syndróm karpálneho tunela, ktorý často postihuje všetky vekové kategórie. Zo zdravotného hľadiska trpia zase oči, z exekutívnych funkcií pozornosť. „Závislosť od mobilu spôsobuje, že dopamín, ktorého tvorbu vyvoláva, potom nedokážeme v dostatočnej forme dostať do tela inými aktivitami, ktoré nám kedysi prinášali radosť. Ľudia sú tak unavení a tínedžeri unudení,“ dopĺňa.
ZDRAVÝ BALANS
Ako teda nájsť zdravý balans medzi bežným používaním a závislosťou? Podľa IT odborníka Juraja Kadáša je to veľmi komplexná otázka a skôr by ju mal podľa neho zodpovedať odborník na duševné zdravie. „Ľudia nie sú závislí od mobilov, ale skôr od sociálnych sietí, teda od obsahu, ktorý cez zariadenie konzumujú,“ poznamenáva. Psychologička preto uvádza, že ideálne je, keď vieme sami seba nastaviť na to, čo potrebujeme nutne robiť na mobile, a na čo vieme využiť notebook, prípadne čo vieme nájsť v knihách. „Kto nemá takú pevnú vôľu a sebazaprenie, môže využiť časovače, ktorými si v mobile zablokujeme po určitom čase priestor online či určité aplikácie,“ uvádza s tým, že vhodné je nemať stále telefón na očiach, čím znížime pravdepodobnosť, že ho vezmeme do rúk. „Mnohé informácie, ktoré si prečítame, sú nadbytočné a nepotrebné a zbytočne si nimi zaťažujeme pozornosť či pamäť, skrátka mozgovú aktivitu, ktorú vieme využiť určite efektívnejšie,“ dodáva. Z technologického pohľadu existuje podľa Kadáša niekoľko pravidiel, ktoré používatelia môžu dodržiavať, aby mali zdravší digitálny život: Základ je nenosiť si mobil do postele, vypnúť notifikácie, ktoré nás stále otravujú a kvôli ktorým máme chuť stále mobil kontrolovať. „Dôležité je obmedziť aj prítomnosť na sociálnych sieťach, stanoviť si denný limit ich používania, mobil má totiž šikovnú funkciu, ktorá nám zobrazí, koľko času sme strávili pri rôznych činnostiach. Dobré je aj nastaviť si takzvané offline zóny – teda miesta, kde mobil nenosím, takými môže byť napríklad prechádzka, fitko či detský kútik. V prípade maloletých je vhodné zamedziť prístup k sociálnym sieťam úplne, respektíve nastaviť dieťaťu regulovaný prístup k ich obsahu. Existuje na to niekoľko oficiálnych aplikácií, ktoré to umožňujú: Family Link od Googlu či Microsoft Family Safety. Vtedy má rodič plne pod kontrolou, koľko času strávi jeho potomok so zariadením, aký obsah konzumuje a takisto mu môže zablokovať prístup k neželaným aplikáciám.
foto: Unsplash
