Vzťah Emmanuela Macrona a Brigitte Trogneux začal, keď mal on pätnásť rokov a ona bola tridsaťdeväťročná učiteľka na strednej škole, ktorú navštevoval. O štrnásť rokov neskôr sa vzali. On je dnes francúzskym prezidentom a ona, o štvrťstoročie staršia, prvá dáma. Vzťah, ktorý nielen vo Francúzsku vyvolal veľké vášne, pochybnosti, závisť, ale i obdiv… Oprávnene? Naozaj je vekový rozdiel vo vzťahu dôležitý?
Štatistiky ukazujú, že kým pri vekovom rozdiele do jedného roka je len trojpercentná pravdepodobnosť, že sa vzťah skončí, päťročný rozdiel ju už dvíha nad 18 percent. Pri desiatich rokoch je to už takmer hop alebo trop. Hrozba rozchodu je totiž až tridsaťdeväť percentná! Že vzťah vydrží, ak iskra preskočí medzi partnermi, ktorých delí dvadsať rokov a viac, je podľa prieskumov len päťpercentná. Až 95 percent párov si, naopak, veľmi rýchlo povie zbohom. V prípade francúzskeho prezidenta a prvej dámy je teda, aspoň podľa štatistík, rozchod len otázkou času. Zatiaľ to naň však rozhodne nevyzerá. Manželmi sú šestnásť rokov a stále vyzerajú zaľúbene. Aspoň pred zrakmi kamier. O tom, čo sa deje mimo nich, poznáme len klebety. Na nerovné vzťahy sa totiž okolie vždy pozerá veľmi pochybovačne, nech už je vo vzťahu s mladším mužom staršia žena, alebo je to naopak a starší muž má výrazne mladšiu partnerku. Hoci k tomu druhému prípadu sme predsa len akosi viac zhovievavejší. Prvej možnosti totiž viac-menej neveríme – ani keď ide o nás samých… Môže ale vek naozaj rozvrátiť vzťah?
Svadba dĺžke vzťahu pridáva päť rokov
„Úspešnosť vzťahov môžeme merať najrôznejšími spôsobmi. Medzi univerzálne kritériá patrí spokojnosť, trvácnosť a počet detí,“ hovorí český psychológ Jeroným Klimeš, ktorý sa zaoberá výskumom partnerských vzťahov. „Najčastejšie majú páry rovnaký vek. Je to najmä tým, že si hľadáme partnerov medzi spolužiakmi. Podľa môjho prieskumu vekových rozdielov párov má prirodzená krivka vrchol pri dvojročnom rozdiele, teda keď je žena o dva roky mladšia od muža,“ hovorí psychológ. Optimálny vekový rozdiel u párov, ktoré majú deti, je podľa J. Klimeša päť rokov, o ktoré je otec starší od mamy. „Tieto vzťahy majú v priemere o päť rokov dlhšie trvanie než vzťahy, kde je muž len o rok starší. Je však potrebné povedať aj to, že každé dieťa predlžuje trvanie vzťahov o desať rokov. Teda páry, kde vekový rozdiel nie je optimálny, to môžu vykompenzovať počtom detí, ideálne tromi až štyrmi. Svadba tiež pridáva okolo päť rokov k dĺžke vzťahu. A samozrejme, trvanie a spokojnosť vo vzťahu citeľne zvyšuje ohľaduplné správanie sa k partnerovi, sexuálna vernosť aj spoločné bývanie,“ vysvetľuje psychológ.
Takto som si najlepšie roky života nepredstavovala…
Každé partnerstvo podľa psychológa prechádza prirodzenými krízami, ale kríza ešte nemusí znamenať rozpad vzťahov. „Existujú krízy vo vzťahoch, ktoré prichádzajú zákonite, vieme o nich a môžeme sa na ne pripraviť. Najdôležitejšou z nich je starnutie človeka. Napríklad vzťahy mladších ročníkov bez detí sa rozpadajú po štyroch rokoch, volá sa to prechodenie vzťahu. Obranou je neodkladať v zrelom veku založenie rodiny nad dva, maximálne tri roky od začiatku vzťahu. Chodenie je totiž časovo obmedzený jav a zákonite sa musí skončiť – buď rozchodom, alebo založením rodiny. Podľa prieskumov 97 bezdetných vzťahov končí do desiatich rokov. Koniec chodenia je teda dobre predvídateľná kríza vzťahu, v ktorom sa dá však pokračovať založením rodiny, najmä ak sú v ňom partneri šťastní,“ dodáva Jeroným Klimeš, podľa ktorého je ďalším, očakávateľným kameňom úrazu s významným dopadom na vzťah, kríza stredného veku, týkajúca sa najmä mužov. „Je to reakcia na predvídané starnutie a na nelichotivú životnú bilanciu po polovici života. Jednou z množstva nefunkčných obranných reakcií mužov na túto životnú nespokojnosť je založenie si novej rodiny. Podľa realizovaných prieskumov je z takýchto druhých vzťahov približne päť percent detí, teda približne jedno dieťa v školskej triede,“ hovorí psychológ, ktorý vysvetľuje aj následky takýchto vzťahov. „Muži síce majú ďalšie dieťa, ale berú si ženy o desiatky rokov mladšie. Tie však okolo päťdesiatky zistia, že z ich obdivovaného manažéra sa stáva starec a uvedomujú si, že ony sa nechceli stať opatrovateľkami, ale naopak, chceli byť manželkami úspešných mužov. A toto sklamanie sa prejavuje rozvodmi. Často počúvam vo svojej praxi: „Pán doktor, jemu stačí sedieť v Grécku na pláži a pozerať sa do vĺn. Ale ja som si svoje najlepšie roky takto nepredstavovala.“
Keď vek prestane byť iba číslom
Pokiaľ je podľa Jeronýma Klimeša muž výrazne starší ako žena, tú čakajú dve základné rozhodnutia. To prvé rozhodnutie môže byť pre ženu veľmi jednoduché, pretože si vezme úžasného, výkonného, úspešného a obdivovaného muža, ale o dvadsať rokov príde ďalšie rozhodnutie, či ostane s výrazne starým mužom. „V starobe totiž dramaticky narastá mentálna vzdialenosť medzi partnermi. Tá je ešte väčšia v prípadoch, keď je žena staršia ako muž. Generačný rozdiel medzi mužom a o dvadsať rokov staršou ženou si môžeme predstaviť tak, že ak má muž dvadsať rokov, žena má štyridsať, partnerstvo je teoreticky možné, približne v tridsiatich piatich rokoch muža má žena päťdesiatpäť rokov a sú si viac-menej mentálne rovnocenní. V tejto fáze si hovoria, že vek je iba číslo. Potom však muž ide fyzicky aj mentálne hore a stará partnerka postupne odchádza. Keď má muž päťdesiat rokov, je na vrchole svojej kariéry, ale po boku má ženu dôchodkyňu a ich svety sa dramaticky rozchádzajú. Stará žena mužovi pripomína, čo ho čaká, preto kríza stredného veku ukončí väčšinu vzťahov, kde je žena staršia ako muž.“
Ideálne miery pre šťastný vzťah
Existujú však ideálne kritériá, aby bol vzťah pevný a rodina súdržná a plne funkčná. „Optimálny vekový rozdiel partnerov je muž o tri až päť rokov starší, optimálny počet detí sú tri až štyri deti, optimálna dĺžka chodenia pred založením rodiny je jeden až tri roky, optimálny vekový rozostup medzi ďalšími deťmi u prvorodičky do tridsať rokov sú štyri roky, optimálny začiatok reprodukcie od dvadsať rokov do dvadsaťsedem rokov, po tridsiatke je už neskoro,“ hovorí psychológ a dodáva, že ľudia na celej planéte, vo všetkých kultúrach majú sklon k rovnakému vzorcu, ženy dávajú prednosť mužom približne o tri až päť rokov starším. „Pretože je to univerzálny jav, predpokladáme, že je geneticky zakódovaný, a nie je to len otázka kultúry, teda nie je možné ho zmeniť v priebehu niekoľko storočí, nieto desaťročí.“
(Verziu článku s grafmi nájdete na www.klimes.us)
Sisa Lelkes Sklovská
Prvé, čo sa otec Juraja opýtal, bolo – kde bol doteraz?
„Preskočila som z extrému do extrému. Zažila som dlhoročný vzťah s mužom o štrnásť rokov mladším, ktorý by som dnes chcela zo svojho života vymazať. Teraz som šťastne vydatá za muža, ktorý je odo mňa o štrnásť rokov starší,“ hovorí muzikálová diva Sisa Lelkes Sklovská, ktorá je dvanásť rokov manželkou známeho podnikateľa Juraja Lelkesa.
Zoznámenie Sisy a Juraja bolo osudové a ani pri ich prvom stretnutí, a ani nikdy potom, jej nenapadlo riešiť Jurajov vek. „Juraj mi bol súdený. Musela som prejsť rôznymi dlhoročnými vzťahmi, aby som prišla na to, že neboli tie pravé. Bola som viackrát požiadaná o ruku aj zasnúbená. Keď som teda Juraja priviedla za mojím tatom, bola som zvedavá, ako zareaguje. Bol to totiž veľmi inteligentný, múdry a sčítaný človek. Tak ako Juraj. A hneď si sadli. Tato mu vtedy povedal, že kde bol doteraz, že som mu vodila len samých mladých trubirohov,“ spomína s úsmevom Sisa na milú príhodu. Juraj mal za sebou dve neúspešné manželstvá a Sise nenapadlo, že by sa chcel ešte raz ženiť. „Ja som zase nepatrila k ženám, ktoré by túžili po vydaji. A dnes som vydatá za jedného muža dvakrát, keďže sme si po desiatich rokoch manželský sľub zopakovali,“ hovorí speváčka.
Keď ste tolerantní, nič nie je prekážkou
Sisa je veľmi temperamentná a energická žena a mnohí by sa mohli čudovať, či bude o niekoľko rokov starší partner vôbec stíhať za jej životným tempom. „Musí!“ smeje sa pri tejto otázke a dodáva, že Juraj je veľmi spoločensky založený človek, mlado zmýšľajúci a starajúci sa o svoj výzor. Práve to jej na ňom vždy imponovalo. „Žiť so mnou a tolerovať moju profesiu, to vôbec nie je jednouché. Som ťažký extrovert, milujúci javisko. A mačky! A keďže ma Juraj veľmi miluje, naučil sa ich mať rád tiež a žiť s nimi.“ Veľký vekový rozdiel v partnerstve neberú ako prekážku, sú však situácie, na ktoré majú rozdielne pohľady. „Ja mám rada funky, Juraj rokenrol a twist. Mňa ticho ruší, on ho má rád. Ja zbožňujem trilery a psychologické drámy, on komédie a historické filmy, ja som nočný vták, Juraj chce ísť vždy spať skoro, ja zbožňujem adrenalínové športy, Juraj nie, a takto by som nazbierala ešte zopár rozdielov. Ale najdôležitejšie je, že nás to nerozdeľuje. Práve naopak,“ hovorí speváčka. Dôležitejšie ako vek sú v ich vzťahu s manželom podľa nej zrelosť a osobnostné črty, čiže inteligencia, múdrosť, sčítanosť a rozhľad. A s úsmevom dodáva, že aj to, že jej manžel je jediný, kto ju pri jej tristo percentnom životnom tempe dokáže mierne brzdiť. „Manželstvo nie je o veku, ale musíte sa naučiť veľkej tolerancii a hlavne načúvať tomu druhému. Potom nič nie je prekážkou.“
foto: Shutterstock, archív S. L. S. a J. K.
