Námesačnosť je obostretá mnohými záhadami a sprevádzajú ju mnohé príbehy aj povery. Ide o jednu zo spánkových porúch, ktorá postihuje najmä deti.
Námesačnosť čiže somnambulizmus sa vyskytuje v non-REM fáze spánkového cyklu (pozri rámček), keď sa nám skoro vôbec nezdajú sny (a ak áno, tak sú to málo výrazné sny, ktoré si nepamätáme a neskôr nevybavíme v pamäti). Táto fáza spánkového cyklu sa vyskytuje najviac v prvej tretine noci, typické pre námesačnosť teda je, že sa objavuje v čase do polnoci. „Námesačnosť je prechodná, vývojová porucha spánku, pri ktorej dochádza k nedokonalému prebudeniu sa z hlbokého spánku,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Iva Příhodová z Centra pre poruchy spánku a bdenia Neurologickej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe. Vyskytuje sa najmä u detí. Ako dieťa rastie a vyvíja sa, dochádza k dozrievaniu a úprave spánku. V dospelosti sa preto námesačnosť vyskytuje veľmi zriedkavo, uvádza sa, že asi u jedného percenta populácie. Štatistiky ukazujú, že prechodná forma námesačnosti postihne až 30 % detí a opakovane sa vyskytuje asi u 10 % detskej populácie.
Spí s otvorenými očami
Prvé stretnutie s námesačným síce môže byť znepokojujúce, veľa ráz až tajomné, somnambulizmus sa však vôbec nevymyká zo spektra spánkových porúch. „V non-REM spánku nie sú z činnosti vyradené svaly, pohyblivosť tak funguje normálne. V okamihu, keď sa prejaví námesačnosť, pohyblivosť sa naplno naštartuje. Námesačný sa tak môže sám, bez pomoci, v spánku posadiť a začať chodiť. V tomto stave je schopný vykonávať automatické činnosti. Môže sa napríklad začať obliekať, dieťa by si mohlo vziať na chrbát aktovku a snažiť sa odísť z domova akoby do školy, môže hľadať záchod, ale namiesto toho ide napríklad do kúpeľne a podobne,“ opisuje lekárka.
Pri epizódach námesačnosti má človek otvorené oči a na tvári neprítomný výraz, ako by sa pozeral ponad ľudí alebo predmety a môže zmätene komunikovať s okolím. „Odpovede sú neprimerané položenej otázke. Ak sa napríklad rodič spýta potomka, kam ide, dieťa môže len zamrmlať, že je mu zima,“ opisuje MUDr. Příhodová.
Stav námesačnosti vzniká uprostred normálneho spánku a trvať môže až desiatky minút. Keď sa objaví, lekári neodporúčajú dotyčného prebúdzať. Namieste je skôr chlácholivo sa spiacemu prihovoriť a snažiť sa ho uložiť späť do postele. Akékoľvek pokusy o prebudenie tento stav iba predlžujú a u niektorých jedincov môžu vyvolať až agresivitu.
Nič si nepamätajú
Epizódy námesačnosti sa môžu objaviť celkom náhodne, ale takisto môžu vznikať opakovane. Napriek tomu, že prvý kontakt môže vyvolať neistotu až obavy z toho, čo sa s dotyčným deje, porucha neovplyvňuje psychiku postihnutého. „Nejde o psychickú či psychiatrickú poruchu, ako sa obávajú mnohí rodičia. Námesačnosť dotyčného vôbec neohrozí a on sám si príhodu ráno ani nepamätá. Nebezpečenstvo námesačnosti je vo vysokom riziku vzniku úrazu. Námesačnému hrozí pád, zakopnutie alebo odchod z domova, s ktorým je spojené riziko zranenia napríklad pri dopravnej nehode, páde alebo inej príhode. Ak je teda v rodine námesačný, treba mať dobre zabezpečené okná, aby z nich dotyčný nemohol vypadnúť, a zamknuté dvere, aby v spánku nemohol odísť. Námesačný by nemal ani spať na poschodovej posteli a nemal by mať prístup na schodisko,“ odporúča lekárka. Námesačnosť si väčšinou nevyžaduje nijakú liečbu. Ak sú jej príhody časté, napríklad sa vyskytujú viac ako štyrikrát do mesiaca, prichádza do úvahy liečba benzodiazepínmi. Variantom námesačnosti u malých detí sú tiež takzvané nočné desy. Pri nich dieťa nekontrolovane kričí, kope okolo seba a vyzerá, akoby sa niečomu v spánku bránilo. Aj táto spánková porucha časom doznie a ani tu sa neodporúča dieťa násilne budiť. Ak si rodičia nie sú istí, že ich dieťa naozaj trpí námesačnosťou alebo majú podozrenie na inú – vážnejšiu – poruchu, je namieste dať ho vyšetriť u špecialistu – detského neurológa. „Vzácne sa môže podobne ako námesačnosť prejavovať forma nočnej epilepsie. V tomto prípade ide o vážnejší problém a s terapiou treba začať čo najskôr,“ dodáva lekárka.
Dospelí majú iný problém
Porucha, pri ktorej jedinec spí a pritom sa hýbe, chodí a komunikuje s okolím, sa môže objaviť aj v dospelosti. Väčšinou však nejde o námesačnosť, ktorá je typická skôr pre deti, ale o takzvanú poruchu správania v REM spánku. Napriek tomu, že laikovi môže námesačnosť v mnohom pripomínať, ide o celkom odlišný problém.
Zatiaľ čo námesačnosť sa viaže na non-REM fázu spánku, ktorá je viac-menej bez snov, porucha správania v REM spánku je spojená so snami, ktoré sú farebné, veľmi živé, nabité emóciami a veľmi často si ich pamätáme dlhodobo aj celoživotne. „V REM fáze spánku fyziologicky dochádza k vypnutiu svalov z činnosti. Svalové napätie klesne (vzniká svalová atónia) a človek sa v tejto fáze spánkového cyklu nehýbe, zachované je iba dýchanie a činnosť srdca. O tom, že prežívame sny, svedčia rýchle pohyby očí pod zavretými viečkami. Pri poruche správania v REM spánku to však tak nie je. V svaloch nedôjde k atónii (strate napätia) – človek sa môže naplno hýbať, a to mu umožňuje ‚realizovať‘ práve prebiehajúce sny. Tieto sny bývajú veľmi akčné až agresívne. Ich obsahom býva prenasledovanie, útoky na nepriateľa, snaha o vlastnú obranu a podobne. Človek s poruchou správania v REM spánku tak môže naraz vyskočiť z postele, môže napadnúť spiaceho partnera alebo ostatných členov rodiny, v snahe ubrániť sa môže začať hľadať aj zbraň a podobne. Táto porucha je pre chorého aj jeho okolie nebezpečná tým, že je spojená s vysokým rizikom úrazu a napadnutia,“ vysvetľuje lekárka.
Porucha správania v REM spánku sa v mnohom líši od námesačnosti. Zatiaľ čo epizódy námesačnosti prichádzajú do polnoci a vyskytujú sa najmä u detí, porucha správania sa objavuje skôr zaránky a postihuje dospelých. Prvé epizódy sa môžu prejaviť až okolo päťdesiateho roku života a častejšie bývajú u mužov.
Pri poruchách správania v REM spánku má človek zavreté oči, jeho slovný prejav je zrozumiteľný a jedinca možno ľahko prebudiť. „Jednotlivé epizódy trvajú krátko, iba niekoľko minút. Prebudený jedinec sa rýchlo zorientuje a veľmi ľahko si spomenie na sen a dokáže ho podrobne opísať,“ dodáva lekárka.
Porucha správania v REM spánku je pomerne vzácna. Liečiť sa dá benzodiazepínmi, takisto ako námesačnosť.
V hlbinách mozgu
Napriek tomu, že sa porucha správania v REM spánku v populácii nevyskytuje príliš často, dostala sa do popredia záujmu mnohých vedcov a odborníkov na spánkovú problematiku. Jej prepuknutie by totiž podľa posledných štúdií mohlo byť prvým príznakom degeneratívnych zmien v mozgu, ktoré súvisia s neskorším rozvojom Parkinsonovej choroby a demencie. „V tejto oblasti stále prebiehajú štúdie. Ak by sa to preukázalo, bola by nádej na včasnú liečbu týchto chorôb. Terapia by sa tak mohla začať už vtedy, keď degeneratívne zmeny ešte nie sú také rozsiahle a závažné, aby došlo k prepuknutiu vlastnej choroby. Štúdie ukazujú, že porucha správania v REM spánku by mohla byť prvým príznakom začiatku degenerácie mozgu,“ vysvetľuje neurologička.
Ako spíme
- fáza – zaspávanie a ľahký spánok
Zdravý človek zaspáva v rozmedzí niekoľkých minút až pol hodiny. V tejto spánkovej fáze mierne vnímame zvuky zo svojho okolia. Zaspávanie je najpovrchnejšou fázou z celého spánkového cyklu, je non-REM spánkom.
- fáza – hlbší povrchný spánok
Ide o prechodovú fázu medzi povrchným a hlbokým spánkom. Ak nás v tejto chvíli niečo prebudí, sme podráždení a mierne zmätení. Opätovné zaspávanie nám potom robí problémy. Táto fáza spánku je tiež non-REM, nemáme v nej výraznejšie sny.
- fáza – hlboký spánok
Nastupuje pol hodiny po zaspatí, sprevádza ju hlboké dýchanie a pravidelná činnosť srdca. Hlboký spánok zrejme umožňuje mozgu najväčšiu regeneráciu. Ani v tejto fáze sa sny nezdajú, ide o spánok non-REM .
- fáza – REM spánok
Táto fáza spánku sa zvykne prirovnávať k akémusi tretiemu stavu vedomia, ktorý sa nachádza medzi bdelosťou a spánkom. Oči sa pod viečkami rýchlo pohybujú, srdce pracuje skoro tak ako v bdelom stave. Svaly sú uvoľnené a človek sa nemôže hýbať. Vypnutie svalov z aktívnej činnosti je pravdepodobne obranným mechanizmom organizmu.
Po REM spánku prichádza krátke prebudenie. Potom nasleduje buď opakovanie celého spánkového cyklu, alebo sa sami celkom prebudíme do bdelého stavu. Celý spánkový cyklus sa počas jednej noci opakuje u dospelého človeka 5- až 6-krát.
