MENU

Nepodceňujte sa!

Máte sklony trestať sa za každý svoj domnelý neúspech? Hovoríte si, akí ste nemožní a neschopní? Týmto prístupom si veľmi ubližujete. Naučte sa inak vnímať sami seba. Ako hovorí uznávaný psychológ Archibald D. Hart: „Naše sebahodnotenie je vnútorným filtrom, ktorý rozhoduje o našom úspechu či neúspechu v živote.“ To, ako si sami seba vážite, ako sa oceňujete, akú mienku máte o sebe a o svojich schopnostiach a ako sa vidíte, je obraz, ktorý potom vysielate do okolitého sveta. A ako potom majú druhí ľudia veriť vo vaše schopnosti, keď im neveríte ani vy sami?

 

To nemôžem zvládnuť

 Pred každým rokovaním s klientom sa dvadsaťsedemročná Petra vôbec necíti dobre. Tlčie jej srdce, potia sa jej dlane a, navyše, má strach, že na nej  bude poznať jej úzkosť – určite sa jej roztrasie hlas, zakoktá sa, očervenie, rozklepú sa jej ruky. Skrátka, predstava neúspechu ju desí, permanentne pochybuje o svojich schopnostiach. Trpí neistotou, že neobstojí v požiadavkách, ktoré na ňu ostatní ľudia a situácie kladú. Bojí sa neúspechu, negatívneho hodnotenia, cíti sa byť ohrozená. Petra a ďalší jej podobní majú tendenciu sa neustále kriticky posudzovať a porovnávať s ostatnými a málokedy z toho vyjdú s dobrým pocitom – druhí ľudia, a najmä ženy, im pripadajú oveľa sebavedomejší, schopnejší, úspešnejší, krajší…

Ale pozor, nedostatok sebavedomia môže podľa odborníkov viesť až k sebaodcudzeniu a, navyše, k absolútnej strate dôvery k ostatným ľuďom a okolitému svetu. To je pre každého človeka veľmi bolestivé, niekto sa trápi, stiahne sa do svojej ulity, rezignuje a stráni sa ostatných, iný sa voči tým, ktorí ho podľa jeho názoru „ohrozujú“, prejavuje nadradene, arogantne a agresívne.

Zrada vo výchove

Je samozrejmé, že nie vždy je človek „hore“, sú situácie, ktoré vás môžu zraziť na dno. Stroskotanie ľúbostného vzťahu, strata zamestnania, zrada kamarátky, neúspech pri štúdiu a podobné karamboly ľahko spôsobia, že človek začne o sebe pochybovať, cíti sa neisto a váha, čo ďalej. Tieto čiastočné nezdary však bývajú prechodné a väčšinou je možné prekonať ich počas krátkej doby. Zložitejšie je, keď v sebe máte hlboko zakorenené pocity vlastnej nedostatočnosti. Potom je potrebné pýtať sa – kde sa vzali?

V mnohých prípadoch môže byť na vine nezvládnutá výchova. Na základe vzťahu s rodičmi si človek buduje dôveru v seba i v okolitý svet.

Čo môže spôsobiť nízke sebavedomie dieťaťa? Psychologička Tereza Beníšková upozorňuje na niekoľko rodičovských chyb, ktoré sa na sebahodnotení dieťaťa môžu podpísať: „Keď od neho chceme niečo, na čo ešte vývojovo nemá, čo ešte dokázať nemôže, a potom sa čudujeme, že danú vec nezvláda. Každé dieťa má iné tempo vývoja. Niektoré napríklad dokáže jazdiť na bicykli bez pomocných koliesok už ako trojročné, iné ako štvorročné a ďalšie s tým zápasí aj ako päťročné. Mali by sme rešpektovať jeho aktuálnu vývojovú úroveň. Pokiaľ možno ho neporovnávať s ostatnými deťmi (ani so súrodencami), a predovšetkým by sme tak nemali robiť v tých oblastiach, ktoré mu nejdú. Nízke sebavedomie môže byť zapríčinené i veľkým dôrazom rodičov na výkon dieťaťa (mám ťa rád, len keď niečo urobíš dobre). Dieťa by od rodičov malo cítiť, že ho majú radi kedykoľvek, aj keď sa mu práve nedarí, niečo spravilo a podobne. Malo by vedieť, že je pre nich to najkrajšie a najšikovnejšie na svete.“

Porovnávanie sa s „normou“

 Môžete však mať aj milujúcich a pozorných rodičov, a napriek tomu sa necítite sám so sebou spokojný. Existujú totiž prísne spoločenské normy, ktorých tlaku málokto odolá. Aby bol človek v dnešnej dobe „in“, musí byť sebavedomý, štíhly, inteligentný, vzdelaný, úspešný v zamestnaní, na ženy sa vyvíja tlak, aby podávali perfektné výkony v zamestnaní, a k tomu zvládali byť dokonalými gazdinami a matkami. Navyše, potrebné je zostať stále mladý, svieži, dynamický a optimistický… Nečudo potom, keď si človek v konfrontácii s týmto kultom dokonalosti stavia latku príliš vysoko a kladie na seba neúmerné nároky, ktorým potom nestačí.

Veľmi kritické je z tohto pohľadu dospievanie. „Je to náročné obdobie. Počas dospievania prebieha premena vzhľadu i mnohých zložiek osobnosti dospievajúceho. Tínedžer sa veľmi zaoberá sám sebou. Zisťuje, kto vlastne v skutočnosti je, hľadá vlastnú identitu. Bojuje s neistotou a pochybnosťami o sebe samom. To je živná pôda pre vznik rôznych komplexov. Hocikedy stačí niekoľko nevinných poznámok od okolia, napríklad o jeho vzhľade (o slanine v páse, uhroch a podobne) a na komplex je zarobené. Preto ak máte vo svojom okolí dospievajúceho, a zvlášť dospievajúce dievča, nehodnoťte negatívne jej vzhľad. Výroky o tučnote môžu skončiť i poruchami príjmu potravy a anorexiou danej slečny. Ak sa vám zdá, že vaša dcéra začína byť ,zaguľatená‘, nehovorte negatívne o jej proporciách. Radšej sa zamyslite nad životným štýlom celej rodiny. Skúste variť zdravšie jedlá, nemať doma veľa sladkostí, ponúkajte dievčaťu spoločné športové aktivity a choďte jej príkladom v zdravom životnom štýle,“ upozorňuje na možné riziká psychologička T. Beníšková.

 Právo byť sám sebou

 Ako sa teda zbaviť sklonov k sebapodceňovaniu a začať si sám seba viac vážiť? Ľudia, ktorí trpia komplexmi, sa zvyčajne sami zle poznajú. Pozerajú sa na seba nie cez ružové, ale skôr čierne okuliare. Okolitému svetu nastavujú masku, ktorú si vytvorili ako svoje „brnenie“, aby uchránili svoje neisté a zraniteľné ja. Ich falošný obraz má pritom reagovať na očakávané požiadavky okolia. Ani si neuvedomujú, že tak zakrývajú svoju skutočnú osobnosť.

Aby si človek mohol sám seba vážiť, musí prestať snažiť sa podobať vzoru, ktorý si vytvoril, osobe, ktorou sám nie je. Základom je poznať svoje chyby i prednosti a samého seba prijať. Psychológ Carl Rogers povedal: „Človek sa zmení k lepšiemu iba vtedy, ak bude akceptovať seba samého takého, aký je.“ Sebaprijatie je veľmi dôležité nielen pre vlastné duševné zdravie, ale aj pre budovanie dobrých medziľudských vzťahov. Neznamená to, že by ste mali rezignovať na svoje nedostatky, ale snažte sa sami sebe viac rozumieť bez toho, aby ste sa hodnotili a odcudzovali. Čím úprimnejší, poctivejší a skutočnejší k sebe budete, tým jednoduchšie pre vás bude chovať sa poctivejšie, úprimnejšie a tolerantnejšie i k druhým ľuďom. A čím lepší kontakt a vzťah so sebou samým budete mať, tým lepšie a skutočnejšie vzťahy budete môcť ponúknuť i druhým ľuďom. Každý človek má právo byť sám sebou. Uvedomte si, že vaša hodnota nie je závislá iba na zvonku oceňovanom úspechu.

Nový pohľad na seba

 Nájsť cestu k sebe samému nie je jednoduché a, navyše, chce to kus odvahy. Už francúzsky renesančný filozof a humanista Michel de Montaigne sa vo svojich esejach venoval problematike sebapoznania a sebaprijatia. Okrem iného hovoril: „Na vynášanie súdu nad sebou je nevyhnutná opatrnosť, a rovnako je potrebné byť svedomitý či už k sebe samému, alebo nahlas – na tom nezáleží. Keby som sa sám sebe zdal byť dobrý a múdry, kričal by som to na celé mesto. Hovoriť o sebe menej, než je pravda, je hlúposť, nie skromnosť.“ Nájdite teda v sebe silu a odvážte sa zistiť, kým v skutočnosti ste, aby ste samého seba oslobodili od falošných predstáv.

Prijať sám seba neznamená hovoriť si, aký som úžasný. Ide o to, byť k sebe pravdivý. Dobrou cestou k sebapoznaniu je napríklad úvaha nad spôsobom vlastného života. Skúste si pravdivo odpovedať na otázky: Som spokojný? Ak nie, čo mi chýba? Aké sú moje hodnoty a čo mi bráni v tom, aby som ich prežíval? Čo sa mi na mne nepáči? Snažte sa potom sami seba akceptovať aj so svojimi nedostatkami a chybami rovnako, ako milujete svojich blízkych, aj keď tiež nie sú dokonalí.

Pokúste sa na seba hľadieť ako na človeka, ktorý sa rozhodol zmeniť. Dôležité je uvedomiť si, čo vás blokuje, otvorene si to priznať, stanoviť si svoje hranice a brániť sa tlaku okolia. K tomu, aby ste si svoje sebavedomie udržali, treba poznať svoje ciele, osobné aj profesionálne. Každý čiastočný úspech pri ich dosahovaní vám dodá nový elán.


 

Ako si zvýšiť sebavedomie?

Rada je na prvý pohľad jednoduchá: treba zmeniť prístup (postoj) k sebe aj k druhým ľuďom – tým sa zmení aj vaše správanie, a to vyvolá iné reakcie okolia. Lenže proces tejto zmeny je behom na dlhú trať. Každopádne podniknúť tento maratón na trati, ktorá vedie „späť k sebe“, sa určite vyplatí. Každý človek je totiž jedinečná, hodnotná bytosť – nikto nemá väčšiu ani menšiu cenu ako tí ostatní.

Buďte aktívni

Neviete, čo so sebou? Prestaňte byť pasívni a vezmite svoj život do vlastných rúk. Uvedomte si, že za to, ako sa vám darí, nesiete zodpovednosť predovšetkým vy sami.

Stanovte si cieľ!

Dôležité však je, aby ste mali skutočnú chuť a záujem ho dosiahnuť. Váš cieľ by mal byť jasne vymedzený, merateľný, realistický a mal by byť časovo obmedzený. Napríklad: za pol roka schudnem päť kíl, dorobím si maturitu, prihlásim sa do kurzu angličtiny, nájdem si novú prácu, naučím sa povedať „nie“ apod.

Odmeňte sa, keď cieľ dosiahnete

Keď sa vám niečo podarí, pochváľte sa sami a nečakajte, až to urobia tí druhí (mohli by ste čakať márne). Nie je na tom nič zlé. A dajte si odmenu za každý čiastkový úspech, ktorý dosiahnete na ceste za svojím cieľom. Správajte sa k sebe tak, akoby ste boli svojím milujúcim rodičom.

Naučte sa povedať nie

Stáva sa vám, že radšej prijmete nespravodlivú kritiku bez protestov, pretože máte strach sa ozvať? Neodvažujete sa svojmu nadriadenému odmietnuť splniť jeho neoprávnené požiadavky? Nechávate druhých, aby s vami manipulovali? Naučte sa byť pevný. Mať zdravé sebavedomie znamená poznať svoje slabé aj silné stránky a získavať si rešpekt druhých ľudí. Vedieť, že „ja“ som rovnako dôležitý ako ostatní ľudia, že moje priania a myšlienky majú rovnakú hodnotu ako ich názory. To, ako sami seba vidíte, sa odráža a prejavuje v situáciách, keď ste konfrontovaní s inými ľuďmi – v profesijných aj osobných záležitostiach. Povedať „nie“ znamená dokázať prijať frustráciu a mať odvahu sa znepáčiť. Tak isto je dôležité naučiť sa prijímať odmietnutie.

 

 

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.