Keď sa cíti milovaná, je schopná preniesť hory, keď má pocit, že človek, s ktorým spojila svoj život, venuje pozornosť niečomu inému a necíti od neho to, čo potrebuje, nevládze urobiť takmer ani krok. Je to podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej stále ešte láska, alebo už závislosť?
Túžia tí, ktorí v detstve nezažili kompletnú rodinu po tom, aby sami takú mali viac ako iní? Respektíve dokáže nás to ovplyvniť tak, že sa ju snažíme udržať za každú cenu?
Deti prirodzene inklinujú ku kompletnej rodine. A áno, ak ju nezažili, chcú v dospelosti takú vytvoriť. Nikto však nemá istotu, že mu to vyjde. Pri vytváraní a budovaní partnerského vzťahu, rodiny pôsobí veľa faktorov. Z nich však môžeme ovplyvniť a kontrolovať len určitú časť. Týka sa to najmä subjektívnych činiteľov, ktoré vychádzajú z každého jednotlivca. Zrelí dospelí preto nepresadzujú svoje detské sny nasilu. Akceptujú realitu a zariadia sa podľa možností, ktoré im život ponúka a ktoré si v priebehu dospievania a dozrievania vypracovali.
Ak sa vrátim k najstaršej dcére Karla Gotta Dominike, podľa ľudí z jej okolia sa zdá, že jej manželstvo ovplyvňuje všetko v jej živote. Ak im to funguje, je úspešná, spoľahlivá, len čo sa ich vzťah naruší, alebo partner odchádza na dlho preč, padá na dno. Dá sa v tomto prípade hovoriť o závislosti?
Nepoznám ju osobne, takže na to nemôžem odpovedať konkrétne. Ale na diaľku sa spomínaný priebeh udalostí môže naozaj javiť ako závislosť od partnera. Všeobecne má nezdravá naviazanosť na partnera jadro v kombinácii nezrelých emócií a osobnosti jedinca. Konkrétne je dôsledkom emocionálneho vývinu od narodenia, lability, prítomnosti úzkosti, strachu z opustenia, pocitu osamelosti pre nedostatok sociálnych kontaktov a vzťahov. V osobnostnej oblasti dominuje u takýchto ľudí neistota, nízka sebadôvera, nízke sebahodnotenie, ktoré smerujú človeka k tomu, aby sa oprel o partnera, v nádeji, že je azda silnejšou osobnosťou. Závislá osoba totiž potrebuje sústavný kontakt až kontrolu nad partnerom, od ktorého očakáva, že naplní všetky jej potreby, že pri ňom bude kompletnou jednotkou. Tomuto cieľu podriaďuje svoj osobný život. Potláča svoje záujmy a potreby, nerozvíja svoj potenciál, nepestuje svoju reálnu sociálnu sieť priateľstiev a známostí.
Dokáže partner vôbec dať takémuto človeku to, čo od neho chce?
Nie je možné, aby ktokoľvek žil život za svojho partnera. To nerobia ani identické dvojčatá. Partner si musí ustrážiť svoje osobnostné hranice. Nemôže a najmä nedokáže sa úplne stotožniť s druhým a „správne“ reagovať podľa jeho očakávaní. Má svoje vlastné životné úlohy a ciele, ktoré realizuje.
Ako si teda pomôcť? Je možné sa dostať aj zo vzťahovej závislosti?
Áno, ide o reparabilný stav. Začať pritom treba od seba, pričom najdôležitejším predpokladom je chcieť sa osamostatniť. Pomôže hľadanie koreňov závislosti vo svojej životnej histórii a na základe sebapoznania potom rozvíjať oblasti, ktoré zaspali. Predovšetkým je potrebné posilniť svoju sebadôveru a sebaúctu, budovať pestré sociálne vzťahy a rozširovať sociálne skúsenosti, pestovať záujmové aktivity, rozvíjať autentickú komunikáciu. Postupne krok za krokom. Skutočne efektívnu pomoc nájde aj u odborníkov – psychológa či psychoterapeuta.
Foto: Shutterstock
